obdiv -vu m. (i komu, čomu/ku komu, k čomu/nad kým, nad čím/voči komu, voči čomu) ▶ vnímanie, prijímanie niekoho, niečoho s veľkým, nadšeným uznaním, citovo zainteresované, veľmi kladné hodnotenie niekoho, niečoho; prejav takého vnímania, hodnotenia: vzbudiť, vzbudzovať, vyvolať, vyvolávať úprimný o.; prejavovať, cítiť o. k prírode, k divadlu; vyjadriť svoj o. všetkým súťažiacim; získať si, vyslúžiť si o. obecenstva; tešiť sa nesmiernemu, neskrývanému obdivu; ustrnúť v obdive nad krásou zapadajúceho slnka; dať najavo svoj o.; stať sa predmetom všeobecného obdivu; zbaviť sa sentimentálneho, nekritického obdivu voči svojmu idolu; hovoril o nej s láskou a obdivom; patrí jej môj hlboký, tichý o.; Chlap sa teraz pozeral iba na obrovskú postavu Januša a v očiach sa zračil obdiv nielen nad jeho veľkosťou, ale i silou. [J. Štiavnický]; Obdiv, ktorým mládenec žasne nad krásou dievčiny, je akoby ozvenou obdivu prvého muža nad prvou ženou. [Blu 2003]; Návštevníci híkali od obdivu nad takým výhľadom, ale človek si zvykne a už tú krásu nevidí. [HN 2009] ◘ fraz. vystavovať/vystaviť niečo, niekoho na obdiv [sveta] pýšiť sa, vystatovať sa niečím, niekým