obdiv -u m. veľké uznanie a záujem: úprimný o.; vzbudiť, zaslúžiť si o.; neskrýva nad tým o.
● stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;
obdivný príd.: o. vzťah;
obdivne prísl.
obdiv -vu m.
obdiv -vu m. (i komu, čomu/ku komu, k čomu/nad kým, nad čím/voči komu, voči čomu) ▶ vnímanie, prijímanie niekoho, niečoho s veľkým, nadšeným uznaním, citovo zainteresované, veľmi kladné hodnotenie niekoho, niečoho; prejav takého vnímania, hodnotenia: vzbudiť, vzbudzovať, vyvolať, vyvolávať úprimný o.; prejavovať, cítiť o. k prírode, k divadlu; vyjadriť svoj o. všetkým súťažiacim; získať si, vyslúžiť si o. obecenstva; tešiť sa nesmiernemu, neskrývanému obdivu; ustrnúť v obdive nad krásou zapadajúceho slnka; dať najavo svoj o.; stať sa predmetom všeobecného obdivu; zbaviť sa sentimentálneho, nekritického obdivu voči svojmu idolu; hovoril o nej s láskou a obdivom; patrí jej môj hlboký, tichý o.; Chlap sa teraz pozeral iba na obrovskú postavu Januša a v očiach sa zračil obdiv nielen nad jeho veľkosťou, ale i silou. [J. Štiavnický]; Obdiv, ktorým mládenec žasne nad krásou dievčiny, je akoby ozvenou obdivu prvého muža nad prvou ženou. [Blu 2003]; Návštevníci híkali od obdivu nad takým výhľadom, ale človek si zvykne a už tú krásu nevidí. [HN 2009] ◘ fraz. vystavovať/vystaviť niečo, niekoho na obdiv [sveta] pýšiť sa, vystatovať sa niečím, niekým
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von • vystrkovať • vystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožky • vyplazovať (vytŕčať jazyk) • ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry
2. presahovať cez niečo • trčať • vyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinec • prečnievať: čosi tu prečnieva • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery
3. expr. dávať na nápadné miesto • ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvo • vystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky
obdiv, -u m. neobyčajne zvýšený záujem o niečo mimoriadneho, prejav nadšenia, uznania niečomu al. niekomu: Bola zvyknutá na obdiv mužských. (Zgur.); vzbudiť, vzbudzovať o., zaslúžiť si o., byť hodný o-u, pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo) s o-om, byť predmetom o-u; neskrývaný o.
● na o. (sveta) (napr. opeknieť) veľmi, mimoriadne, obdivuhodne; byť na o. (sveta) o niečom mimoriadnom, obdivuhodnom; stavať, vystavovať, vystaviť niečo (niekoho) na o. (sveta, svetu) pýšiť sa, vystatovať sa niečím (niekým)