obdarovať dok. dať dar, darovať niekomu niečo: o. priateľa knihou; bohato niekoho o.;
nedok. obdarúvať -a
obdarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.
obdarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie, obdariť -rí -ria obdar! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ poskytnúť niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): štedro, bohato, kráľovsky o. záchranárov; o. chudobných šatstvom, jedlom; obdaroval manželku veľkou kyticou; učiteľ obdaril žiakov sladkosťami; obdarovaná osoba bude poznať meno darcu len s jeho súhlasom; V duchu sa už tešil škatuľke cigariet, ktorou ho Vendel obdarí. [I. Habaj]; Vianoce predo dvermi a vy stále neviete, čím obdarovať rodinu a priateľov? [Sme 2003] 2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: obdarila ho úsmevom, láskavým pohľadom, sladkým bozkom; diváci obdarovali speváka búrlivým potleskom; Zažiadalo sa mi pozorovať ju takto ešte aspoň zopár dní a nocí, vrátiť jej aspoň trochu šťastia, ktorým ma odrazu a márnotratne obdarila. [A. Chudoba]; Musia sa navzájom milovať a obdarovať láskou každého, kto príde ako priateľ a hosť. [M. Húževka]; Prosto viem, že som stála pri nich a vedľa nich, že sme sa vzájomne obdarovali krásnymi chvíľkami. [Pd 1994] 3. (koho, čo (čím, kým)) ▶ spôsobiť, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeliť niečo niekomu, niečomu; zahrnúť priazňou: toto zviera príroda obdarila veľkou silou; Boh, osud, život ho obdaril krásnym synom, hojnosťou, šťastím, úžasnou inteligenciou; bol obdarovaný nepredstaviteľnou silou, pevnou vôľou, nevyčerpateľnou energiou, nadaním; Tieto kúpele príroda obdarovala veľmi kvalitnými liečivými zdrojmi. [Sko 1989]; pren. Mladosť je obdarovaná sviežosťou vnímania. [D. Pastirčák] sa vyznačuje ▷ nedok. ↗ obdarovávať, obdarúvať
obdarúvať, obdarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ opakovane poskytovať, dávať niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdávať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): bohato, hojne o. rodinu, svojich najbližších, priateľov, chudobných; panovník štedro obdarovával šľachtu majetkami; kolegovia ho denne obdarúvajú milými drobnosťami; na Vianoce sa obdarúvame, obdarovávame darčekmi; Aby sme mohli obdarovávať, musíme najskôr vedieť dary prijímať. [D. Mitana] 2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: otec nás stále obdarúva veľkou láskou, porozumením, dôverou; obdarúvala ho nežnými bozkami; deň čo deň sa ľudia obdarovávajú dobrými radami 3. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeľovať niečo niekomu, niečomu; zahŕňať priazňou: Boh obdarováva človeka nekonečnými milosťami; jednoduchosť, krása a rozmanitosť, ktorými príroda obdarúva perly, umožňujú šperkárom vytvárať z nich doslova umelecké diela; Teším sa z drobných radostí, ktorými život obdarúva mňa, mojich blízkych. [P. Janík] ▷ dok. ↗ obdariť, obdarovať
darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať
obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi
obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťou • oblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechu • zried. zablažiť (Gabaj) • obdarovať • obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmi • zahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou
darovať, -uje, -ujú dok. (komu, čo)
1. dať do vlastníctva bez náhrady, zadarmo, bez protihodnoty, do daru, venovať: d. niekomu majetok, peniaze, d. prsteň, knihu
● daroval by i poslednú košeľu všetko (o veľkom darebákovi); d. niekomu život a) porodiť, b) nezabiť; darovanému koňovi nehľaď na zuby (prísl.) prijmi dar taký, aký je;
2. odpustiť (obyč. v zápore): hovor. to ti nedarujem neodpustím; A čo im majú ľudia toľkú krivdu darovať? (Ráz.);
opak. darúvať, -a, -ajú;
dok. k 1 obdarovať i podarovať
obdarovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo čím) dať niekomu dar, darovať niekomu niečo: Mám pravé egyptské (cigarety), ktorými ma obdarovala vďačná pacientka. (Jégé) Obdaroval cestujúceho kúskom jedla alebo cigaretou. (Tomašč.);
pren. dať, poskytnúť, venovať, udeliť niekomu niečo, obdariť: Neobdaroval ju ani jediným slovom. (Tim.) Obdarovala ho troškou papierovej chvály. (Heč.);
nedok. (obyč. opak.) obdarúvať, zried. i obdarovávať, -a, -ajú
obdarovať dok. strsl a zsl (niekoho niečím) dať niekomu dar: Ja viem po židouski, ja im tag rospráväm a tí ma ždi dobre obdaruju (Ležiachov MAR); Na Krašún ich šakovakima darmí obdaroval (Revúca); Ján Holí bov dobrák, velice rád obdaruvav i s posledním (Dobrá Voda PIE); Bili za to dicki dobre obdarovaní (Záh. Bystrica BRA); obdarúvať nedok. i opak. No, choďiu̯ po pítaňí a tí (židia) ho veľmi obdarúvaľi (Ležiachov MAR); Neobdarívaj ho niším! (Kameňany REV); Tá ňikoho ňeobdarúvá, je len sama pre seba, lakomá je! (Lapáš NIT)
obdariť, obdarovať dk koho čím poskytnúť niečo niekomu ako dar: mne Pan Buoh raczil obdarity manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); (Boh) mne s tymito zmisly obdarowal (BAg 1585); mne take z gednim podobnim darem obdaruge (MOŠOVCE 1642 E); udatnj pro skutky hrdinske cjmermy priozdobeny, zemanstwjm obdarenj bywagj (KoB 1666); prosim, žebi mnye Waša Excelentia z volakterim grošom obdaryty račzila (M. KAMEŇ 1770); aby račil (Boh Malošarišanov) požehnanim boskim obdarowat (M. ŠARIŠ 18. st); x. pren iron Jankovits Miklóss fatensa z wolakteru lopatu za pokutu obdaroval (JASENICA 1710) zbil, vyťal; -ovávať, -úvať ndk: artykule wydawame a nyma ge (majstrov) obdaruwame (CA 1698); otcowstvi zalezi v tom, že gich (ľudí) za svich uznava a dedictwim obdaruva (SS 18. st); munero: obdarowáwám (DSL 18. st); obdarovať sa dk zried od koho byť obdarovaný, zbohatnúť: inaurari ab aliqvo: od ňekoho obdarowati se, obohatiti se (KS 1763)
obdarovať p. obdariť