obdarený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. (i čím) ▶ vyznačujúci sa výnimočnými, obyč. charakterovými vlastnosťami, duchovnými hodnotami, osobnostnými danosťami, oplývajúci niečím: intelektuálne o. človek; blondiaci sú prírodou obdarenejší, mávajú až 130-tisíc vlasov; Našťastie, sú ešte obdarení jedinci, ktorí rozvíjajú pozitívne vlastnosti navyše a zanechávajú ľudstvu po sebe stopy. [Pd 1994] 2. expr. ▶ majúci objemnejšie rozmery pohlavného údu (o mužoch) al. väčšie prsia (o ženách): mimoriadne o. muž; poriadne obdarená slečna; páčia sa mu štíhle, no v horných partiách viac obdarené ženy ▷ ↗ i obdariť
nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)
obdarený p. nadaný
obdarený príd.
1. ktorý dostal dar, obdarovaný;
pren. majúci niečo, oplývajúci niečím (obyč. nejakou cenou schopnosťou, vlastnosťou): človek o. dobrým srdcom, krásnym hlasom, nadaním, vytrvalosťou; Nebola obdarená trpezlivosťou. (Vans.)
2. zastar. nadaný, talentovaný: Národ náš tratí obdarených synov. (Vaj.); Hroboň, veľmi obdarený romantík slovenský (Vlč.)