Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj ogs sssj sss ssj ssn hssj

obcovať nedok. zastar. mať do činenia, stýkať sa: o. s ľuďmi; pohlavné, telesné o-nie súlož

obcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covanie nedok.

obcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covanie nedok. kniž. 1. (s kým, s čím) ▶ byť v osobnom styku, spojení s niekým, s niečím, mať do činenia s niekým, s niečím: o. so zlými duchmi, s magickými silami; Nik z pozemšťanov si nedovolil takto sa zhovárať s posvätným mužom, ktorý obcuje s bohmi a zvestúva ich vôľu. [J. Lenčo]; A možno by ani nevstával, keby sa nenašli editori, ktorým chýba prirodzená ľudská štítivosť, nechuť obcovať s človekom [...]. [V. Mikula]; I keď nie som profesionálnym znalcom výtvarného umenia, pozorne ho sledujem a obcujem s ním vlastne po celý svoj život. [LT 1998]; Výšiny sú určené na obcovanie s transcendentnom. [A. Hykisch]
2. (s kým; ø) ▶ mať s niekým intímny telesný styk, súložiť: telesne o.; Tak ja som ten múdry had, ten hlas prírody, ktorý proti Božiemu zákazu nahovoril Adama obcovať so ženou, splodiť deti a založiť tak ľudský rod. [K. Jarunková]; [...] Viktória mu ešte nikdy nedovolila, aby jej milencov odpratal hneď po obcovaní. [J. Červenák]

obcovať 1. p. stretať sa 1 2. p. súložiť


stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia


súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obcovať, -uje, -ujú nedok. (s kým)

1. trochu zastar. prichádzať do spoločenského styku, byť v styku, stýkať sa: Obcoval s hercami, umelcami, literátmi. (Vaj.) Magda málo obcovala s maďarskou spoločnosťou. (Jégé)

2. mať pohlavný styk, súložiť;

opak. obcúvať, -a, -ajú

obcovať1 nedok.
1. byť v spoločenskom styku, stýkať sa: Ďuro ľen zrietka opcovau̯ z mešťanma (Králiky BB); Van lem z učiťelkamí opcuje (Revúca)
2. gem zaobchádzať s niekým: Plano opcuješ s tim slúhom (Rochovce ROŽ)
3. mať pohlavný styk: Ona s ňím opcuvala a_jako vidatá (Návojovce TOP)

obcovať2 nedok. kys expr. ohovárať: Ďeťom ňenavari, aľe opcova_ďekeho ma čas (Zborov n. Bystr. KNM)

obcovať ndk
1. s kým prichádzať do spoločenského styku, byť v styku, stýkať sa s niekým; žiť, nažívať s niekým: day nam swatie obczowati (BAg 1585); s kjm obcugess a pratelstwj mass (KoB 1666); neradi gsme se (!) s nou obczowali (S. ĽUPČA 1689); toto gest ta cesta, po niž obcovati mame (SS 18. st) kráčať, ísť
L. ta w nocy tagne prissla k nemu a wabila ho, aby s nj telesne obcowal (HPP 1754) súložil
F. nikdy neni bespečno holubici obcowati z gastrabem (MK 18. st)
2. s kým mať pohlavný styk, súložiť: z ginym žadnym že neobczowala (SKALICA 1616); ty čzuo sy s czuzymy diewkamy obczowal (DRAŽKOVCE 1729)
3. koho vydržiavať na náklady obce: dediny druhe su take, čo trikrat vicej stogi a panove vojsko nepripuščaji, ktere sami musime obcowat (ORKUCANY 1773 LP)

obcowať obcowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu