obcovať nedok. zastar. mať do činenia, stýkať sa: o. s ľuďmi; pohlavné, telesné o-nie súlož
obcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covanie nedok.
obcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covanie nedok. kniž. 1. (s kým, s čím) ▶ byť v osobnom styku, spojení s niekým, s niečím, mať do činenia s niekým, s niečím: o. so zlými duchmi, s magickými silami; Nik z pozemšťanov si nedovolil takto sa zhovárať s posvätným mužom, ktorý obcuje s bohmi a zvestúva ich vôľu. [J. Lenčo]; A možno by ani nevstával, keby sa nenašli editori, ktorým chýba prirodzená ľudská štítivosť, nechuť obcovať s človekom [...]. [V. Mikula]; I keď nie som profesionálnym znalcom výtvarného umenia, pozorne ho sledujem a obcujem s ním vlastne po celý svoj život. [LT 1998]; Výšiny sú určené na obcovanie s transcendentnom. [A. Hykisch] 2. (s kým; ø) ▶ mať s niekým intímny telesný styk, súložiť: telesne o.; Tak ja som ten múdry had, ten hlas prírody, ktorý proti Božiemu zákazu nahovoril Adama obcovať so ženou, splodiť deti a založiť tak ľudský rod. [K. Jarunková]; [...] Viktória mu ešte nikdy nedovolila, aby jej milencov odpratal hneď po obcovaní. [J. Červenák]
obcovať 1. p. stretať sa 1 2. p. súložiť
stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch
2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky
3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
obcovať, -uje, -ujú nedok. (s kým)
1. trochu zastar. prichádzať do spoločenského styku, byť v styku, stýkať sa: Obcoval s hercami, umelcami, literátmi. (Vaj.) Magda málo obcovala s maďarskou spoločnosťou. (Jégé)
2. mať pohlavný styk, súložiť;
opak. obcúvať, -a, -ajú
obcovať1 nedok. 1. byť v spoločenskom styku, stýkať sa: Ďuro ľen zrietka opcovau̯ z mešťanma (Králiky BB); Van lem z učiťelkamí opcuje (Revúca) 2. gem zaobchádzať s niekým: Plano opcuješ s tim slúhom (Rochovce ROŽ) 3. mať pohlavný styk: Ona s ňím opcuvala a_jako vidatá (Návojovce TOP)
obcovať2 nedok. kys expr. ohovárať: Ďeťom ňenavari, aľe opcova_ďekeho ma čas (Zborov n. Bystr. KNM)
obcovať ndk 1. s kým prichádzať do spoločenského styku, byť v styku, stýkať sa s niekým; žiť, nažívať s niekým: day nam swatie obczowati (BAg 1585); s kjm obcugess a pratelstwj mass (KoB 1666); neradi gsme se (!) s nou obczowali (S. ĽUPČA 1689); toto gest ta cesta, po niž obcovati mame (SS 18. st) kráčať, ísť L. ta w nocy tagne prissla k nemu a wabila ho, aby s nj telesne obcowal (HPP 1754) súložil F. nikdy neni bespečno holubici obcowati z gastrabem (MK 18. st) 2. s kým mať pohlavný styk, súložiť: z ginym žadnym že neobczowala (SKALICA 1616); ty čzuo sy s czuzymy diewkamy obczowal (DRAŽKOVCE 1729) 3. koho vydržiavať na náklady obce: dediny druhe su take, čo trikrat vicej stogi a panove vojsko nepripuščaji, ktere sami musime obcowat (ORKUCANY 1773 LP)