obchodník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. (i s čím, s kým) ▶ kto sa venuje obchodovaniu, obchodníckej činnosti; kto zabezpečuje obeh tovaru od výrobcu k spotrebiteľovi, kto niečo predáva: dobrý, úspešný, skúsený, šikovný o.; bohatý, významný, zámožný o.; burzový o. obchodujúci na burze; devízový o. kto obchoduje s devízami, cudzími menami; internetový o. obchodujúci prostredníctvom internetu; komoditný, realitný o. obchodujúci s komoditami, s realitami; pouličný o. predávajúci najmä drobný tovar priamo na ulici, obyč. v stánku; podomový o. ponúkajúci tovar priamo u zákazníka doma; strední, malí, drobní obchodníci; o. s cennými papiermi, s módnym oblečením, s vínom, s umením, s nehnuteľnosťami; nakupovať u overených obchodníkov; nadviazať kontakty s miestnymi obchodníkmi; odhaliť sieť obchodníkov s ľuďmi; polícia sa začala orientovať na obchodníkov s drogami, so zbraňami; pekárenské výrobky by mali obchodníci predávať zabalené alebo ako pultový tovar; spoločnosť je najaktívnejším obchodníkom na burze □ čierny obchodník predávajúci niečo načierno, nelegálne, priekupník
2. expr. ▶ kto využíva niečo v osobný prospech: o. so strachom, s nádejou, so zdravím, s ilúziami
◘ fraz. publ. obchodník s bielym mäsom kto ilegálne obchoduje so ženami a vyváža ich do zahraničia na nútenú prostitúciu; publ. obchodník so smrťou kto obyč. nelegálne predáva zbrane; obchodník so vzduchom kto okráda ľudí, ponúka im neexistujúce služby al. tovar, podvodník
▷ obchodníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. iron.: o nič lepšie sa nemali ani malí zadlžení obchodníčkovia; obchodníčka -ky -čok ž.: prihovárala sa nám snaživá o.