Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

obchod -u m.

1. výmena (kúpa a predaj) tovarov a akt tejto výmeny; príslušné odvetvie národného hospodárstva: vnútorný, zahraničný o.; o. s obilím; uzavrieť (výhodný) o.; ministerstvo o-u

2. podnik zaoberajúci sa predajom; miestnosť, kde sa predáva: o. s textilom, s obuvou; ísť do o-u

o. s → bielym mäsom;

obchodný príd.: o. styk, o. partner; o-á štvrť, o. dom;

obchodík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obchod ‑u m.; obchodný; obchodík ‑a m.

obchod -du pl. N -dy m. 1. i ekon. (i s čím, s kým; medzi čím, medzi kým) ▶ výmena produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja; samotný akt, ktorým sa táto činnosť uskutočňuje, obchodovanie: úspešný, výhodný, stratový o.; zahraničný, medzinárodný o.; vzájomný o. medzi USA a Európskou úniou; o. s drevom, s agrokomoditami; o. s cennými papiermi, s dlhopismi; o. s nehnuteľnosťami; o. s Českou republikou, s Čínou; pochybné obchody s hypotekárnymi akciami; rozvoj svetového obchodu; boj proti ilegálnemu obchodu; podiel na celkových obchodoch; internetový, online, elektronický o. uskutočňovaný prostredníctvom internetu; zásielkový o. doručujúci zákazníkový tovar, ktorý si spotrebiteľ vyberá prostredníctvom katalógov; podomový o. uskutočňovaný predajcom priamo u zákazníka doma; výmenný o. bezpeňažný obchod, pri ktorom sa platí tovarom za tovar; burzový o. prebiehajúci na burze; anonymný o. uzatvorený na burze cenných papierov na základe prijímania návrhov pre vopred neurčený okruh právnických al. fyzických osôb; vnútorný o. výmena produktov v rámci jedného štátu na vnútornom trhu; priamy o. pri ktorom sú cena a objem vopred stanovené dohodou kupujúceho a predávajúceho člena, pričom obidve strany sa navzájom poznajú; zóna voľného obchodu zoskupenie štátov, v rámci ktorého sa tovar pohybuje bez cla a množstvových obmedzení; o. s hovädzím mäsom medziročne klesol; uzavrieť dobrý, výnosný, stratový o.; zarobiť, zbohatnúť na obchode s energetickými zdrojmi; uskutočňovať, realizovať obchody; ako idú obchody?; Práve obchod s otrokmi vytvoril situáciu, ktorá znemožňovala prijímať z Európy technické poznatky a kultúrne podnety. [Slo 2003]čierny obchod nelegálne, tajné obchodovanie so zakázaným tovarom, napr. so zbraňami, s drogami; obchod s ľuďmi nezákonné získavanie ľudí s cieľom zneužívať ich (formou prostitúcie, nútenej práce a pod.); robiť obchody obchodovať
2. (i s čím) ▶ miestnosť al. budova, v ktorej sa predáva rôzny tovar, predajňa: veľký, nový o.; drahý, značkový o.; o. s potravinami, s elektronikou, s nábytkom, so starožitnosťami; o. pre drobnochovateľov, pre domácich majstrov; dobre, zle zásobený o.; nakupovať, predávať v miestnom obchode; platiť v obchode platobnou kartou, v hotovosti; odbehnúť do obchodu po čerstvý chlieb; otvoriť, prevádzkovať sieť obchodov so športovými potrebami; vykúpili takmer celý o.; takýto tovar v bežných obchodoch nedostať; počas nepokojov dav vyraboval desiatky obchodov; tradičný kamenný o. existujúci v reálnom priestore, v budove a pod. op. internetový, elektronický obchod, e-obchod; zatvoriť o. a) ukončiť predaj v daný deň b) ukončiť obchodnú činnosť
3. pejor. ▶ podvodné, úskočné konanie s cieľom získať nejakú výhodu, machinácie: prepúšťanie politických väzňov je pre krajinu výhodný o.; obchody s ľudskou hlúposťou sa môžu začať; za odvolaním riaditeľa vidím politický o.
fraz. publ. obchod s bielym mäsom ilegálne vyvážanie žien do zahraničia na nútenú prostitúciu
obchodík -ka pl. N -ky m. zdrob.: malý o. so suvenírmi pod hradom; Ďalej sú tu roztrúsené rôzne obchodíky s metrážou, obuvou, trafiky, delikatesy, drogéria plná vôní. [Š. Čepček]

obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


predajňa miestnosť, kde sa niečo predáva • obchod: predajňa kníh, obchod s knihamihovor. zastar. al. expr. kšefthovor. zastar. sklepstánok (prístrešok ako pouličná predajňa): kúpiť si noviny v stánkukiosk: kvetinový kiosk

p. aj stánok, obchod 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obchod1, -u m.

1. hospodárska činnosť, ktorej náplňou je výmena, kúpa a predaj tovarov; akt, čin, ktorým sa uskutočňuje, uzaviera kúpa al. predaj: vnútorný, medzinárodný, zahraničný, zámorský, svetový o.; družstevný, súkromný o.; výmenný o. pri ktorom sa vymieňa tovar za tovar; podomový o.; hovor. čierny o. zákonom zakázaný, nezákonný; výnosný, stratový o.; uzavrieť o.; pokaziť niekomu o. znemožniť, prekaziť; hovor. ísť, chodiť za o-om cestovať v obchodných veciach; urobiť dobrý o. výhodný, pren. o výhodnom, zištnom konaní, podnikaní vôbec;

2. podnik zaoberajúci sa predajom tovarov: o. s potrebami pre domácnosť, o. s rozličným (strižným, železným, galanterným) tovarom, o. s obuvou;

3. miestnosť, v ktorej sa predáva tovar, obchodná miestnosť: stáť v o-e za pultom;

obchodík, -a m. zdrob. expr.


obchod2, -u m. zried. okľuka, obchádzka: Je už osem hodín, kým obchodom došiel na svoje stanovisko. (Taj.)

obchod3, -u m. nár. robota, práca, starosť: Majú i v dome menej obchodu, a predsa deti nevypravia do školy. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

obchodiť nedokonavé sloveso
(ja) obchodím VKesa+; (ty) obchodíš VKesb+; (on, ona, ono) obchodí VKesc+; (my) obchodíme VKepa+; (vy) obchodíte VKepb+; (oni, ony) obchodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) obchodil VLesam+; (ona) obchodila VLesaf+; (ono) obchodilo VLesan+; (oni, ony) obchodili VLepah+;
(ty) obchoď! VMesb+; (my) obchoďme! VMepa+; (vy) obchoďte! VMepb+;
(nejako) obchodiac VHe+;

obchod podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) obchod; (bez) obchodu; (k) obchodu; (vidím) obchod; (o) obchode; (s) obchodom;

(dva) obchody; (bez) obchodov; (k) obchodom; (vidím) obchody; (o) obchodoch; (s) obchodmi;

Obchod_1 Obchod Obchod_2 Obchod
obchod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) obchod
G (bez) obchodu
D (k) obchodu
A (vidím) obchod
L (o) obchode
I (s) obchodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) obchody
G (bez) obchodov
D (k) obchodom
A (vidím) obchody
L (o) obchodoch
I (s) obchodmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor