obchod -u m.
1. výmena (kúpa a predaj) tovarov a akt tejto výmeny; príslušné odvetvie národného hospodárstva: vnútorný, zahraničný o.; o. s obilím; uzavrieť (výhodný) o.; ministerstvo o-u
2. podnik zaoberajúci sa predajom; miestnosť, kde sa predáva: o. s textilom, s obuvou; ísť do o-u
● o. s → bielym mäsom;
obchodný príd.: o. styk, o. partner; o-á štvrť, o. dom;
obchodík -a m. zdrob.
obchod -du pl. N -dy m.
obchod -du pl. N -dy m. 1. i ekon. (i s čím, s kým; medzi čím, medzi kým) ▶ výmena produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja; samotný akt, ktorým sa táto činnosť uskutočňuje, obchodovanie: úspešný, výhodný, stratový o.; zahraničný, medzinárodný o.; vzájomný o. medzi USA a Európskou úniou; o. s drevom, s agrokomoditami; o. s cennými papiermi, s dlhopismi; o. s nehnuteľnosťami; o. s Českou republikou, s Čínou; pochybné obchody s hypotekárnymi akciami; rozvoj svetového obchodu; boj proti ilegálnemu obchodu; podiel na celkových obchodoch; internetový, online, elektronický o. uskutočňovaný prostredníctvom internetu; zásielkový o. doručujúci zákazníkový tovar, ktorý si spotrebiteľ vyberá prostredníctvom katalógov; podomový o. uskutočňovaný predajcom priamo u zákazníka doma; výmenný o. bezpeňažný obchod, pri ktorom sa platí tovarom za tovar; burzový o. prebiehajúci na burze; anonymný o. uzatvorený na burze cenných papierov na základe prijímania návrhov pre vopred neurčený okruh právnických al. fyzických osôb; vnútorný o. výmena produktov v rámci jedného štátu na vnútornom trhu; priamy o. pri ktorom sú cena a objem vopred stanovené dohodou kupujúceho a predávajúceho člena, pričom obidve strany sa navzájom poznajú; zóna voľného obchodu zoskupenie štátov, v rámci ktorého sa tovar pohybuje bez cla a množstvových obmedzení; o. s hovädzím mäsom medziročne klesol; uzavrieť dobrý, výnosný, stratový o.; zarobiť, zbohatnúť na obchode s energetickými zdrojmi; uskutočňovať, realizovať obchody; ako idú obchody?; Práve obchod s otrokmi vytvoril situáciu, ktorá znemožňovala prijímať z Európy technické poznatky a kultúrne podnety. [Slo 2003] □ čierny obchod nelegálne, tajné obchodovanie so zakázaným tovarom, napr. so zbraňami, s drogami; obchod s ľuďmi nezákonné získavanie ľudí s cieľom zneužívať ich (formou prostitúcie, nútenej práce a pod.); robiť obchody obchodovať 2. (i s čím) ▶ miestnosť al. budova, v ktorej sa predáva rôzny tovar, predajňa: veľký, nový o.; drahý, značkový o.; o. s potravinami, s elektronikou, s nábytkom, so starožitnosťami; o. pre drobnochovateľov, pre domácich majstrov; dobre, zle zásobený o.; nakupovať, predávať v miestnom obchode; platiť v obchode platobnou kartou, v hotovosti; odbehnúť do obchodu po čerstvý chlieb; otvoriť, prevádzkovať sieť obchodov so športovými potrebami; vykúpili takmer celý o.; takýto tovar v bežných obchodoch nedostať; počas nepokojov dav vyraboval desiatky obchodov; tradičný kamenný o. existujúci v reálnom priestore, v budove a pod. op. internetový, elektronický obchod, e-obchod; zatvoriť o. a) ukončiť predaj v daný deň b) ukončiť obchodnú činnosť 3. pejor. ▶ podvodné, úskočné konanie s cieľom získať nejakú výhodu, machinácie: prepúšťanie politických väzňov je pre krajinu výhodný o.; obchody s ľudskou hlúposťou sa môžu začať; za odvolaním riaditeľa vidím politický o. ◘ fraz. publ. obchod s bielym mäsom ilegálne vyvážanie žien do zahraničia na nútenú prostitúciu ▷ obchodík -ka pl. N -ky m. zdrob.: malý o. so suvenírmi pod hradom; Ďalej sú tu roztrúsené rôzne obchodíky s metrážou, obuvou, trafiky, delikatesy, drogéria plná vôní. [Š. Čepček]
obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu
2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám
predajňa miestnosť, kde sa niečo predáva • obchod: predajňa kníh, obchod s knihami • hovor. zastar. al. expr. kšeft • hovor. zastar. sklep • stánok (prístrešok ako pouličná predajňa): kúpiť si noviny v stánku • kiosk: kvetinový kiosk
p. aj stánok, obchod 2
obchod1, -u m.
1. hospodárska činnosť, ktorej náplňou je výmena, kúpa a predaj tovarov; akt, čin, ktorým sa uskutočňuje, uzaviera kúpa al. predaj: vnútorný, medzinárodný, zahraničný, zámorský, svetový o.; družstevný, súkromný o.; výmenný o. pri ktorom sa vymieňa tovar za tovar; podomový o.; hovor. čierny o. zákonom zakázaný, nezákonný; výnosný, stratový o.; uzavrieť o.; pokaziť niekomu o. znemožniť, prekaziť; hovor. ísť, chodiť za o-om cestovať v obchodných veciach; urobiť dobrý o. výhodný, pren. o výhodnom, zištnom konaní, podnikaní vôbec;
2. podnik zaoberajúci sa predajom tovarov: o. s potrebami pre domácnosť, o. s rozličným (strižným, železným, galanterným) tovarom, o. s obuvou;
3. miestnosť, v ktorej sa predáva tovar, obchodná miestnosť: stáť v o-e za pultom;
obchodík, -a m. zdrob. expr.
obchod2, -u m. zried. okľuka, obchádzka: Je už osem hodín, kým obchodom došiel na svoje stanovisko. (Taj.)
obchod3, -u m. nár. robota, práca, starosť: Majú i v dome menej obchodu, a predsa deti nevypravia do školy. (Kuk.)
obchodný p. obchod2
obchod1 m. 1. csl, miest. zried. obchádzka, okľuka: To bi sťe maľi opcho_taďe (Hradec PDZ); Motorisťi miseli ízd na opchot (Králiky BB); Joj, dzieca moje, to bi si mal po cesce veľkí opchot, choj ti ľen popri jarku! (Rajec ŽIL); Kolo kojscela budze opchot (Vranov) 2. postupné používanie niečoho (obyč. platidiel) v spoločnosti, obeh: V novinkoch stalo, že v opchodze jest hamižne papirovo peňeźi (Prešov)
obchod2 m. csl 1. podnik zaoberajúci sa predajom tovarov: Ja som bou̯ v Rúskej v opchoďe stálom, aľe naši Turčaňia hauzíruvaľi (Lazany MAR); Svokrova ňevlasná sestra slúžila jennom opchoďe (Bzenica NB); Jeden z ňíh mau̯ opchod a druhí gazdoustvo (Detva ZVO); Známí mal jakísi opchot, ten céru zamesnal (Skalka n. Váh. TRČ) 2. obyč. nov. budova, miestnosť, kde sa predáva tovar: Dva dukáti mu ešťe ostali a tie ukázau̯ f tom opchoďe (Lipt. Mara LM); Bola som robidz v opchodze kúpi (V. Rovné BYT); Jeden (brat) mal skľep, opchot (Brezina TRB); obchodný príd. k 1: L. opchonná škola (Návojovce TOP) - zastar. dvojročná odborná škola; obchodík m. zdrob. expr. k 1, 2: Ňebohí stríčik, ten mau̯ tam (v Rusku) opchoďík (Ležiachov MAR); Išól som do Vrbového, lebo tu len takí malí opchodzíg zme mali (Kočín PIE); To chodzjaki opchodzig maľi, žiľi sebe po panski (Fintice PRE)
obchod m 1. pohyb, chôdza po nej. (oblúkovej, kľukatej i vymedzenej) dráhe, obchádzka: (orloj) oznamuge hodinu anebo zwon swym zněnjm udeřen kladiwem anebo zawnjtř ruka swogjm obchodem (OP 1685); ambitus: obcházani, dokola obchod, okrúženi, okruhlost, kolo (KS 1763); nekteré (potoky) krútené dlhssym obchodem spatkowali se (PT 1778); anfractus: klukawý obchod (DSL 18. st); x. pren ambitus orationes: obchoz reči, obchod, okolek (WU 1750) okolkovanie v reči; o. za duše, zádušný o. obchádzanie kostola, v kostole al. po cintoríne pri omši za zomretých: parentatio: obchod za dusse rodičúw, obet za mrtwé dusse rodičúw; solenne funeris: pohreb, obchod zadussny (KS 1763) 2. astron (o planéte) pravidelná dráha, obeh nej. nebeského telesa: Smrtonos ohniwjm bleskem obchod swug za dwa roky temer prebehawa (KoB 1666) 3. činnosť, konanie, záležitosť, vec: aby giny lide w mestie po swych obchodich chodicze pokoy a swobodu meli (P. ĽUPČA 1568); pokog a radost y požehnanj bozké we wssech wassjch obchodech a pracech yakžto panom susedom wynssugeme (H. ŽDAŇA 1602); na mladeži k buogi wicwičeneg a obljbeňj we wogenskjm obchode magjceg; (pastieri) krom obchodu pastjrskjch powinnosti ničemu nerozumeli (PT 1796); zanechawsse aposstoluw w Geruzaleme, ssly do Emausu k obchodem obecnym (CS 18. st) 4. spôsob obživy, živnosť, zamestnanie: Georgius Sladek po sweg praci a pocztiweg ziwnosti do Sleska z wolmj odebrati se usilowal a pritom sweg manzelcze obchody swe poruczowal (ŽILINA 1622); Jozef bil len geho poručegicy a opatrugicy a obžiwugicy swim tesarskim obchodem (Le 1730); nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwj obhagowan a rozssirowan byl (BYSTRIČKA 1736); gakeho sy obchodu? Služil sem u Iana Tribuly; zamesskanj mogho remeslniczkyeho obchodu, wedle ktereho se žiwjm (LIPTOV 1755; 1758); pri banskom obchode tak dobre u Slovakov, jako u Nemcov terminy nemeckie vždy jse zachovavaly (MB 1759) o banskom podnikaní; quaestus: živnost, obchod (AP 1769) L. tento učedlnjk mohol y w swem obchode domacym bidleti y w Krysta weriti (SP 1696) o živnosti v mieste pobytu; nepoctivý, ženský o. obchodovanie so ženským telom, prostitúcia: lenocinium: Kupplerei: nepoctiwy obchod (AP 1769); sinu, w obgjmaňj tjchto naňičhodnjch lecigakjch žen obchod ženskj y dale prowozug (PT 1796) 5. vykonávanie obchodníckej činnosti, obchodovanie; kontakt: abychom bližnymu nassemu any peniezy any statku nebrali, any prygimali neprawym obchodem, yakožto s ffalessnym zbožym, falessnow wahow a mierow neoklamawali (BAg 1585); kdy sme se byli zessli, abychom o niektere mestke weczi a počet kostolny se poradily y kupu niekteru poradne včinenu nahle pro odchod prodawacže na swuog obchod potwrdili, zasse pred nas pristupili Paulus Roxer a Thomas Michalowicz (P. ĽUPČA 1601); z wýri gsúc žiwý prawdiwe, w bázňi twé ctnostňe, strýzliwe wédli obchod sprawedliwe (CC 1655); wssecka remesla, handlowe, žiwnosti a obchodowe hynu (PoP 1723-24); mihi cum illo nullius rei commercium est: nemám s njm žádny obchod, žádné obcowánj (WU 1750); slussne zagiste gest, aby y kupec z obchodu sweho osohu pokausil (PT 1796) 6. práv zisťovanie skutkového stavu obchádzaním: sme chodiwali swobodne do Lipoweg hore (!) y do wrch Machnacža podle obchodu a nikdo nam neprekažal; o tom sme pak dobre powedomy, že ty mista, pokutkolywek se obchod učynil, gsau a prynalezegu k chotaru patrowianskemu (P. LEHOTA 1625 E; 1641); to wydely, kdj Patrowanje wysse Cžierneho blata, kde kocž stal, kdj na obchod pana služneho dworskeho wozily a božennika, pocžaly na tuže lichwu rožnu dobrassowsku strielat (DOBRÁ 1654 E) 7. styk, kontakt: dwa hegtmany ustawične obchod swug s Filoklem meli (PT 1796) L. mal-ly sy s nyou w Prývidzi obchody telesné (PRIEVIDZA 1756) pohlavný styk 8. pôvod, stav, rod: aby žáden, gakéhokoli stawu a obchodu člowek, w takowém slobodném vžitku od Geho Gasnosti aneb od ginjch kterejchkoli gruntownjch pánuw nigakým zpusobem nepokogen nebyl (AN 1793) 9. zaobchádzanie, správanie: rodičowé gsau powinny gim (deťom) skrz chwalitebný obchod dobré přjklady dáti (WK 1779)