obchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)
● hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;
2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)
3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)
4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.) už skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.
5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.
6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)
● hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;
7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)
8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)
9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);
opak. obchádzavať, -a, -ajú;
dok. obísť
|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);
dok. obísť sa
obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.
1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)
2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)
3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.
4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)
5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;
6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.
7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;
pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)
8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.
9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;
10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?
11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);
nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť
|| obísť sa1 vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);
nedok. obchádzať sa