Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady; prišli obidvaja, obaja priatelia; lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

obidva, oba mužský neživ., obidvaja, obaja mužský živ., obidve, obe ženský a stredný obidvoch, oboch I obidvoma/obidvomi, oboma/obomi čísl. základná

oba G a A oboch D obom L oboch I oboma/obomi mužský neživ., obidva G a A obidvoch D obidvom L obidvoch I obidvoma/obidvomi mužský neživ., obaja G a A oboch D obom L oboch I oboma/obomi mužský živ., obidvaja G a A obidvoch D obidvom L obidvoch I obidvoma/obidvomi mužský živ., obe G oboch D obom A obe L oboch I oboma/obomi ženský a stredný, obidve G obidvoch D obidvom A obidve L obidvoch I obidvoma/obidvomi ženský a stredný, čísl. základná ▶ vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, osoby, ktoré sa chápu ako dvojica al. sa vyskytujú obyč. v páre, jeden aj druhý: oba, obidva stroje pracujú súčasne; vyhovujú nám oba, obidva termíny; v oboch prípadoch išlo o vydieranie; budú proti obom, obidvom variantom; o rozvod požiadali obaja, obidvaja manželia; obaja, obidvaja boli rovnako vysokí; väčšina detí má oboch, obidvoch rodičov; magistrát rokuje s oboma, obidvoma záujemcami; obe, obidve ženy mali rovnaký osud; dopadol na obe, obidve nohy; držal sa oboma, obidvoma rukami; k obom, obidvom konferenciám vydali zborník; komunikácia medzi oboma, obidvoma krajinami viazne; pobozkala ho na obe, obidve líca; hrajte sa s oboma, obidvoma deťmi
◘ fraz. mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; privrieť obe/obidve oči úmyselne si niečo nevšimnúť, prepáčiť niekomu niečo; stáť oboma/obidvoma nohami pevne na zemi uvažovať reálne, bez zbytočných ilúzií

obaja ↗ oba

oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. m., obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone; Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba. (Kal.); obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán

obaja p. oba

obaja p. oba

oba m. neživ. čiast. strsl, zsl; lipt zried. i živ.; vsl i ž., s., obaja živ., čiast. strsl, obá živ. zsl, čiast. sor, obia živ. čiast. or, obe ž. a s. čiast. strsl, zsl, čísl. zákl. vyj. počet 2 ako uzatvorenú množinu; jeden i druhý: Mám dvoch sinou, obaja sa v Bistrici (Poniky BB); Na treťuo rano už boľi oba voli chorie (Lišov KRU); Var puojďeme oba̋ (Vyš. Kubín DK); Do jednej nohavice obe nohi pchau̯ (Kráľ. Lehota LM); Oňi teda na obiech stranách sedzeli (Kúty SKA); Obá zme mali Mariši ženi (Dol. Súča TRČ); obé mláďenci (Sedl. Dubová DK); obiá gazdoviá (Liesek TRS); oba chlapi (Lipt. Ján LM); obie oči (Brodské SKA)