obžalovaný m. súdne obvinený: sedieť na lavici o-ých i fraz. byť súdený;
obžalovaná ž.
obžalovaný -ného pl. N -ní G -ných m. práv. ▶ (v trestnom práve) osoba, proti ktorej prokurátor podal obžalobu; kto je trestne stíhaný pred súdom, súdená osoba: hlavný o.; o. sa priznal k spáchaniu trestného činu; výsluch, výpovede obžalovaných; traja obžalovaní boli odsúdení na doživotie; obhajca obžalovaných požiadal súd o ich prepustenie z väzby; začal sa proces s obžalovanými; rozsudok nie je právoplatný, pretože obžalovaní sa proti nemu odvolali □ lavica obžalovaných miesto v súdnej sieni určené pre obvinených, ↗ i fraz.; obžalovaný, vstaňte! výzva, ktorú sudca adresuje súdenému pred vypočutím, vynesením rozsudku a pod. ◘ fraz. publ. sedieť na lavici obžalovaných a) byť súdne stíhaný b) stať sa nositeľom viny, všeobecného odsúdenia ▷ obžalovaná -nej pl. N -né G -ných ž.: dokázať nevinu obžalovanej; obžalované sa dopustili trestného činu podvodu
obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených
obžalovaný, -ého m. práv. osoba, proti ktorej bola súdom prijatá obžaloba: predvolať, priviesť o-ého; lavica obžalovaných;
obžalovaná, -ej ž.
(jeden) obžalovaný; (bez) obžalovaného; (k) obžalovanému; (vidím) obžalovaného; (hej) obžalovaný!; (o) obžalovanom; (s) obžalovaným;
(dvaja) obžalovaní; (bez) obžalovaných; (k) obžalovaným; (vidím) obžalovaných; (hej) obžalovaní!; (o) obžalovaných; (s) obžalovanými;