Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obťažovať nedok.

1. byť na ťarchu, zaťažovať: o. niekoho otázkami; to vedomie ma o-lo

2. byť dotieravý, znepokojovať: o. hostí, ženy

// obťažovať sa expr. namáhať sa, ustávať sa, unúvať sa: neo-l sa byť presný; neobťažuj sa! zdvorilé odmietnutie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obťažovať ‑uje ‑ujú nedok.; obťažovať sa

obťažiť sa -ží sa -žia sa (ne)obťaž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. zastaráv. (čím) ▶ naložiť, vziať na seba nejakú ťarchu, zaťažiť sa niečím: o. sa bôľmi; Ak je každý skutok obťažený možnosťou, že sa dotyčný dopustí chyby, že sa previní, nuž je celkom dobre možné previniť sa aj tým, že človek neurobí nič. [P. Karvaš]; On [Kristus], nevinný, obťažil sa hriechmi celého sveta. [KN 2007]nedok.obťažovať sa


obťažovanie -nia s.: psych. sexuálne obťažovanie ▶ verbálne, neverbálne al. fyzické správanie obyč. sexuálnej povahy, ktorého zmyslom al. následkom je al. môže byť narušenie dôstojnosti osoby ▷ ↗ i obťažovať


obťažovať sa -žuje sa -žujú sa (ne)obťažuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok. 1. zastaráv. (čím) ▶ nakladať, brať na seba nejakú ťarchu, zaťažovať sa niečím: o. sa zbytočnou prácou; načo sa o. drobnosťami?; nebudem sa o. takýmito nezmyslami
2. obyč. v zápore expr. (čím, zried. i s čím; s neurčitkom) ▶ v menšej miere vynakladať (fyzickú al. psychickú) námahu, zaťažovať sa, namáhať sa s niečím, unúvať sa, ustávať sa: obťažuje sa osobne privítať hosťa; neobťažuje sa oznámiť svoj odchod vedúcemu; i iron. prečo by sa k nám mali o.? prečo by k nám mali chodiť?, ↗ i fraz.; Neobťažoval sa s vysvetľovaním. [M. Hvorecký]; Hoci predávať na trhu by sa malo len s platným povolením, málokto sa obťažuje vybavovaním formalít. [Sme 1998]neobťažuj(te) sa al. neráč(te) sa obťažovať zdvorilé odmietnutie
fraz. iron. neobťažuj(te) sa al. neráč(te) sa obťažovať ironické požiadanie, aby niekto niečo nerobil
dok. k 1obťažiť sa


obťažovať -žuje -žujú (ne)obťažuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ byť niekomu na ťarchu nepríjemným vyrušovaním, neprimeraným dožadovaním sa pozornosti, pomoci a pod., unavovať, zaťažovať niekoho: o. občanov zbytočnými príkazmi, nariadeniami; obťažoval poslucháčov dlhým rozprávaním; obťažuje kolegov zvedavými otázkami; obťažujú nás nevyžiadané správy v elektronickej pošte; rád vám pomôžem, neobťažuje ma to; pren. načo si o. svedomie lžou a podvodom?môžem, smiem, mohol by som, smel by som ťa (vás) [niečím] obťažovať? veľmi zdvorilé obrátenie sa na niekoho s nejakou žiadosťou; prepáč(te), že, ak [ťa (Ťa), vás (Vás)] obťažujem zdvorilostná formula obyč. predchádzajúca žiadosti al. prosbe
2. (koho, čo (čím); ø) ▶ znepríjemňovať niekomu existenciu dotieravým al. nepriateľským, násilným správaním; byť dotieravý, útočný, znepokojovať, trápiť: nájomník obťažuje susedov hlukom; výletníkov obťažovali komáre; nášho psa obťažujú blchy; pani, obťažuje vás tento muž?; neobťažujte cudzie ženy!; davy ctiteliek obťažovali hercov v hoteli; Je pyšný na svoju schopnosť urážať, obťažovať a rozdávať údery. [InZ 1998]; Musíte totiž preukázať, že ste obťažovaná tabakovým dymom nad mieru primeranú pomerom. [Ses 2006]


obťažujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ vyvolávajúci, vzbudzujúci záporný pocit, nevôľu, nechuť neustálym vnucovaním, nepríjemný, únavný, dotieravý: obťažujúce maily, spamy; mimoriadne o. hmyz; filtrovať obťažujúce reklamy; sťažovať sa na množstvo obťažujúcich telefonátov; jeho správanie je veľmi obťažujúce; hluk je tam ešte obťažujúcejší ako zápach ▷ ↗ i obťažovať

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


obťažovať sa p. namáhať sa


obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obťažiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo čím) spôsobiť fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dať, poklásť, položiť, uvaliť na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké; obťažkať: Jeden z nás použil fígeľ, aby si poľahčil, nás nespravodlivo obťažil. (Záb.) Žalúdok (zlé jedlo) nezohreje, iba obťaží. (Tim.) Sadol si na lavičku, obťaženú miskami so studenom. (Kuk.) Vretená mali obťažené olovenými kotúľkami. (Fig.) Pod nimi drieme ešte rosou obťažená tráva. (Hor.); pren. Slnko sa lúčilo s krajom, ktorý obťažilo požehnaním (Kuk.) zahrnulo. Som si nechcel obťažiť dušu čiernymi skutkami. (Fig.) Nepekným činom (som si) obťažil svedomie. (Hor.)

2. zried. (čo, koho čím) spôsobiť zaťaženie vôbec, dať, uvaliť na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažiť: o. niekoho prácou nad sily;

3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažiť (napr. dlhmi ap.): Obťažil svoj majetok. (Vaj.) Jeho majetok bol už od dávnejšieho času hodne obťažený. (Jégé)

4. zastar. (čo) sťažiť: Týmto manévrom mu obťažila možnosť nasledovať ju. (Jégé) Chcú zrušiť slovenský národ, a najmä znemožniť alebo aspoň obťažiť utvorenie niečoho, čo by mohlo byť spoločné pre celý národ. (Vaj.);

nedok. obťažovať

|| obťažiť sa zastar. sťažiť sa: Obťažil sa vývoz slovenských priemyselných článkov. (Škult.)


obťažovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dávať, klásť, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké: Stromy, ticho stojace, akoby obťažovala biela a veľmi priezračná hmla. (Tim.); pren. Prečo vy tak podivne píšete svoje mená? Obťažujete ich zbytočnými písmenami (Záb.) preťažujete, píšete zbytočne veľa písmen.

2. zried. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať zaťaženie vôbec, dávať, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažovať: o. niekoho ťažkou prácou zaťažovať, prikazovať pracovať; o. si pamäť zbytočnými údajmi zaťažovať;

3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažovať;

4. (koho) nepríjemne vyrušovať, znepokojovať, byť na ťarchu niekomu; dotierať na niekoho: o. niekoho otázkami, žiadosťami, častými návštevami; Marku odviedol policajt, že obťažuje chodcov. (Gab.) Slnce nielen páľavou, ale i odbleskom obťažovalo mužov. (Jégé) Najviac obťažoval nás istý fufnoš bez nosa. (Lask.) Hmyz ho obťažuje, ale sa nepoddáva. (Jégé)

prepáčte, že obťažujem vyrušujem, znepokojujem (spoločenská formulka); môžem (smiem, smel by som, mohol by som ap.) vás (niečím) obťažovať? obrátiť sa na vás s niečím? (veľmi zdvorilé obrátenie sa na niekoho s niečím, s nejakou žiadosťou);

5. zastar. (čo) sťažovať: Chladné noci obťažovali postavenie boj vedúcich strán. (Škult.) Nemal detských zbožných rozpomienok, čo mu veľmi obťažovalo cestu k náboženským pocitom. (Vaj.);

nedok. k 1-3, 5 obťažiť

|| obťažovať sa

1. zried. (s čím i bezpredm.) namáhať sa, robiť si ťažkosti s niečím: Pán Karaba, — začalteraz otvorene Minárik, neobťažujúc sa zbytočným titulovaním radcu, — ja vás poznám. (Jil.)

neobťažuje sa (neráčte sa obťažovať) nenamáhajte sa, nerobte to (spoločenská formula, veľmi zdvorilé al. ironické požiadanie, aby niekto niečo nerobil, neurobil);

2. zastar. sťažovať sa, stávať sa ťažkým, ťažším;

dok. k 2 obťažiť sa

Morfologický analyzátor

obťažovať nedokonavé sloveso
(ja) obťažujem VKesa+; (ty) obťažuješ VKesb+; (on, ona, ono) obťažuje VKesc+; (my) obťažujeme VKepa+; (vy) obťažujete VKepb+; (oni, ony) obťažujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) obťažoval VLesam+; (ona) obťažovala VLesaf+; (ono) obťažovalo VLesan+; (oni, ony) obťažovali VLepah+;
(ty) obťažuj! VMesb+; (my) obťažujme! VMepa+; (vy) obťažujte! VMepb+;
(nejako) obťažujúc VHe+;
obťažowať obťažowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor