obťažiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo čím) spôsobiť fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dať, poklásť, položiť, uvaliť na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké; obťažkať: Jeden z nás použil fígeľ, aby si poľahčil, nás nespravodlivo obťažil. (Záb.) Žalúdok (zlé jedlo) nezohreje, iba obťaží. (Tim.) Sadol si na lavičku, obťaženú miskami so studenom. (Kuk.) Vretená mali obťažené olovenými kotúľkami. (Fig.) Pod nimi drieme ešte rosou obťažená tráva. (Hor.); pren. Slnko sa lúčilo s krajom, ktorý obťažilo požehnaním (Kuk.) zahrnulo. Som si nechcel obťažiť dušu čiernymi skutkami. (Fig.) Nepekným činom (som si) obťažil svedomie. (Hor.)
2. zried. (čo, koho čím) spôsobiť zaťaženie vôbec, dať, uvaliť na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažiť: o. niekoho prácou nad sily;
3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažiť (napr. dlhmi ap.): Obťažil svoj majetok. (Vaj.) Jeho majetok bol už od dávnejšieho času hodne obťažený. (Jégé)
4. zastar. (čo) sťažiť: Týmto manévrom mu obťažila možnosť nasledovať ju. (Jégé) Chcú zrušiť slovenský národ, a najmä znemožniť alebo aspoň obťažiť utvorenie niečoho, čo by mohlo byť spoločné pre celý národ. (Vaj.);
nedok. obťažovať
|| obťažiť sa zastar. sťažiť sa: Obťažil sa vývoz slovenských priemyselných článkov. (Škult.)
obťažovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dávať, klásť, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké: Stromy, ticho stojace, akoby obťažovala biela a veľmi priezračná hmla. (Tim.); pren. Prečo vy tak podivne píšete svoje mená? Obťažujete ich zbytočnými písmenami (Záb.) preťažujete, píšete zbytočne veľa písmen.
2. zried. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať zaťaženie vôbec, dávať, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažovať: o. niekoho ťažkou prácou zaťažovať, prikazovať pracovať; o. si pamäť zbytočnými údajmi zaťažovať;
3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažovať;
4. (koho) nepríjemne vyrušovať, znepokojovať, byť na ťarchu niekomu; dotierať na niekoho: o. niekoho otázkami, žiadosťami, častými návštevami; Marku odviedol policajt, že obťažuje chodcov. (Gab.) Slnce nielen páľavou, ale i odbleskom obťažovalo mužov. (Jégé) Najviac obťažoval nás istý fufnoš bez nosa. (Lask.) Hmyz ho obťažuje, ale sa nepoddáva. (Jégé)
● prepáčte, že obťažujem vyrušujem, znepokojujem (spoločenská formulka); môžem (smiem, smel by som, mohol by som ap.) vás (niečím) obťažovať? obrátiť sa na vás s niečím? (veľmi zdvorilé obrátenie sa na niekoho s niečím, s nejakou žiadosťou);
5. zastar. (čo) sťažovať: Chladné noci obťažovali postavenie boj vedúcich strán. (Škult.) Nemal detských zbožných rozpomienok, čo mu veľmi obťažovalo cestu k náboženským pocitom. (Vaj.);
nedok. k 1-3, 5 obťažiť
|| obťažovať sa
1. zried. (s čím i bezpredm.) namáhať sa, robiť si ťažkosti s niečím: Pán Karaba, — začal už teraz otvorene Minárik, neobťažujúc sa zbytočným titulovaním radcu, — ja vás poznám. (Jil.)
● neobťažuje sa (neráčte sa obťažovať) nenamáhajte sa, nerobte to (spoločenská formula, veľmi zdvorilé al. ironické požiadanie, aby niekto niečo nerobil, neurobil);
2. zastar. sťažovať sa, stávať sa ťažkým, ťažším;
dok. k 2 obťažiť sa