Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obťažovať nedok.

1. byť na ťarchu, zaťažovať: o. niekoho otázkami; to vedomie ma o-lo

2. byť dotieravý, znepokojovať: o. hostí, ženy

// obťažovať sa expr. namáhať sa, ustávať sa, unúvať sa: neo-l sa byť presný; neobťažuj sa! zdvorilé odmietnutie

obťažovať sa -žuje sa -žujú sa (ne)obťažuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.

obťažovať -žuje -žujú (ne)obťažuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

obťažiť sa -ží sa -žia sa (ne)obťaž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. zastaráv. (čím) ▶ naložiť, vziať na seba nejakú ťarchu, zaťažiť sa niečím: o. sa bôľmi; Ak je každý skutok obťažený možnosťou, že sa dotyčný dopustí chyby, že sa previní, nuž je celkom dobre možné previniť sa aj tým, že človek neurobí nič. [P. Karvaš]; On [Kristus], nevinný, obťažil sa hriechmi celého sveta. [KN 2007] ▷ nedok. ↗ obťažovať sa

obťažovanie -nia s.: psych. sexuálne obťažovanie ▶ verbálne, neverbálne al. fyzické správanie obyč. sexuálnej povahy, ktorého zmyslom al. následkom je al. môže byť narušenie dôstojnosti osoby ▷ ↗ i obťažovať

obťažovať sa -žuje sa -žujú sa (ne)obťažuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok. 1. zastaráv. (čím) ▶ nakladať, brať na seba nejakú ťarchu, zaťažovať sa niečím: o. sa zbytočnou prácou; načo sa o. drobnosťami?; nebudem sa o. takýmito nezmyslami
2. obyč. v zápore expr. (čím, zried. i s čím; s neurčitkom) ▶ v menšej miere vynakladať (fyzickú al. psychickú) námahu, zaťažovať sa, namáhať sa s niečím, unúvať sa, ustávať sa: obťažuje sa osobne privítať hosťa; neobťažuje sa oznámiť svoj odchod vedúcemu; i iron. prečo by sa k nám mali o.? prečo by k nám mali chodiť?, ↗ i fraz.; Neobťažoval sa s vysvetľovaním. [M. Hvorecký]; Hoci predávať na trhu by sa malo len s platným povolením, málokto sa obťažuje vybavovaním formalít. [Sme 1998] □ neobťažuj(te) sa al. neráč(te) sa obťažovať zdvorilé odmietnutie
◘ fraz. iron. neobťažuj(te) sa al. neráč(te) sa obťažovať ironické požiadanie, aby niekto niečo nerobil
▷ dok. k 1 ↗ obťažiť sa

obťažovať -žuje -žujú (ne)obťažuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ byť niekomu na ťarchu nepríjemným vyrušovaním, neprimeraným dožadovaním sa pozornosti, pomoci a pod., unavovať, zaťažovať niekoho: o. občanov zbytočnými príkazmi, nariadeniami; obťažoval poslucháčov dlhým rozprávaním; obťažuje kolegov zvedavými otázkami; obťažujú nás nevyžiadané správy v elektronickej pošte; rád vám pomôžem, neobťažuje ma to; pren. načo si o. svedomie lžou a podvodom? □ môžem, smiem, mohol by som, smel by som ťa (vás) [niečím] obťažovať? veľmi zdvorilé obrátenie sa na niekoho s nejakou žiadosťou; prepáč(te), že, ak [ťa (Ťa), vás (Vás)] obťažujem zdvorilostná formula obyč. predchádzajúca žiadosti al. prosbe
2. (koho, čo (čím); ø) ▶ znepríjemňovať niekomu existenciu dotieravým al. nepriateľským, násilným správaním; byť dotieravý, útočný, znepokojovať, trápiť: nájomník obťažuje susedov hlukom; výletníkov obťažovali komáre; nášho psa obťažujú blchy; pani, obťažuje vás tento muž?; neobťažujte cudzie ženy!; davy ctiteliek obťažovali hercov v hoteli; Je pyšný na svoju schopnosť urážať, obťažovať a rozdávať údery. [InZ 1998]; Musíte totiž preukázať, že ste obťažovaná tabakovým dymom nad mieru primeranú pomerom. [Ses 2006]

obťažujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ vyvolávajúci, vzbudzujúci záporný pocit, nevôľu, nechuť neustálym vnucovaním, nepríjemný, únavný, dotieravý: obťažujúce maily, spamy; mimoriadne o. hmyz; filtrovať obťažujúce reklamy; sťažovať sa na množstvo obťažujúcich telefonátov; jeho správanie je veľmi obťažujúce; hluk je tam ešte obťažujúcejší ako zápach ▷ ↗ i obťažovať

obťažiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo čím) spôsobiť fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dať, poklásť, položiť, uvaliť na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké; obťažkať: Jeden z nás použil fígeľ, aby si poľahčil, nás nespravodlivo obťažil. (Záb.) Žalúdok (zlé jedlo) nezohreje, iba obťaží. (Tim.) Sadol si na lavičku, obťaženú miskami so studenom. (Kuk.) Vretená mali obťažené olovenými kotúľkami. (Fig.) Pod nimi drieme ešte rosou obťažená tráva. (Hor.); pren. Slnko sa lúčilo s krajom, ktorý obťažilo požehnaním (Kuk.) zahrnulo. Som si nechcel obťažiť dušu čiernymi skutkami. (Fig.) Nepekným činom (som si) obťažil svedomie. (Hor.)

2. zried. (čo, koho čím) spôsobiť zaťaženie vôbec, dať, uvaliť na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažiť: o. niekoho prácou nad sily;

3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažiť (napr. dlhmi ap.): Obťažil svoj majetok. (Vaj.) Jeho majetok bol už od dávnejšieho času hodne obťažený. (Jégé)

4. zastar. (čo) sťažiť: Týmto manévrom mu obťažila možnosť nasledovať ju. (Jégé) Chcú zrušiť slovenský národ, a najmä znemožniť alebo aspoň obťažiť utvorenie niečoho, čo by mohlo byť spoločné pre celý národ. (Vaj.);

nedok. obťažovať

|| obťažiť sa zastar. sťažiť sa: Obťažil sa vývoz slovenských priemyselných článkov. (Škult.)

obťažovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať fyzické zaťaženie niečoho, niekoho; dávať, klásť, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo fyzicky ťažké: Stromy, ticho stojace, akoby obťažovala biela a veľmi priezračná hmla. (Tim.); pren. Prečo vy tak podivne píšete svoje mená? Obťažujete ich zbytočnými písmenami (Záb.) preťažujete, píšete zbytočne veľa písmen.

2. zried. (čo, koho čím) pôsobiť, spôsobovať zaťaženie vôbec, dávať, uvaľovať na niečo, na niekoho niečo ťažké (na znášanie, na vykonanie ap.); zaťažovať: o. niekoho ťažkou prácou zaťažovať, prikazovať pracovať; o. si pamäť zbytočnými údajmi zaťažovať;

3. zastar. (čo, koho) (finančne) zaťažovať;

4. (koho) nepríjemne vyrušovať, znepokojovať, byť na ťarchu niekomu; dotierať na niekoho: o. niekoho otázkami, žiadosťami, častými návštevami; Marku odviedol policajt, že obťažuje chodcov. (Gab.) Slnce nielen páľavou, ale i odbleskom obťažovalo mužov. (Jégé) Najviac obťažoval nás istý fufnoš bez nosa. (Lask.) Hmyz ho obťažuje, ale sa nepoddáva. (Jégé)

● prepáčte, že obťažujem vyrušujem, znepokojujem (spoločenská formulka); môžem (smiem, smel by som, mohol by som ap.) vás (niečím) obťažovať? obrátiť sa na vás s niečím? (veľmi zdvorilé obrátenie sa na niekoho s niečím, s nejakou žiadosťou);

5. zastar. (čo) sťažovať: Chladné noci obťažovali postavenie boj vedúcich strán. (Škult.) Nemal detských zbožných rozpomienok, čo mu veľmi obťažovalo cestu k náboženským pocitom. (Vaj.);

nedok. k 1-3, 5 obťažiť

|| obťažovať sa

1. zried. (s čím i bezpredm.) namáhať sa, robiť si ťažkosti s niečím: Pán Karaba, — začal už teraz otvorene Minárik, neobťažujúc sa zbytočným titulovaním radcu, — ja vás poznám. (Jil.)

● neobťažuje sa (neráčte sa obťažovať) nenamáhajte sa, nerobte to (spoločenská formula, veľmi zdvorilé al. ironické požiadanie, aby niekto niečo nerobil, neurobil);

2. zastar. sťažovať sa, stávať sa ťažkým, ťažším;

dok. k 2 obťažiť sa

obťažovať nedok. strsl, zsl nepríjemne vyrušovať, znepokojovať; unúvať, otravovať: Sused ma opťažuvau̯ každú chvíľu (Hor. Lehota DK); Neoptažuj ma uš tolko! (Val. Belá PDZ); Ňesceu̯ vás s tím opťažuvat (Bošáca TRČ)

obťažiť [-ťa-, -tí-] dk
1. koho, čo čím spôsobiť fyzické zaťazenie niekoho, niečoho; dať, položiť, poklásť, uvaliť niečo ťažké na niekoho; obťažkať: wiceg bi sem poslal (dosiek), než pre dasst sem nechcel obtižiti wos (s. l. 1753); kdiž (muži) roztrhali odewi a obťažili zase oslu, nawratili sa do mesta (KB 1757); prestasskim bremenom kriza mnes obtizila (MiK 18. st)
2. čo, koho (s) čím spôsobiť niekomu zaťaženie vôbec, dať, uvaliť na niečo, na niekoho niečo neželateľné, ťažké (na znášanie, na vykonanie): když by vmrzel geden tychtar, czoz se stalo za geho rychtarstwie, to ma geho posledek swiedssiti sam, gestli by przysel ten kus, ze by bozeyniczy w tem geho chtieli obtieziti (ŽK 1473) pripísať mu to na vrub; ya czož bych kolwek poruczyl w testament za dussu mu, abych geho (Lavrinca) neobtyzyl (P. ĽUPČA 1509); (pán) wczera wecer bil dal kone posedlat y dnes rano chtel gity, ale teg noczy neduziwost gest obtizela y mdloba weljka, takze y teprw gest w postelj (ORLOVÉ 1661) zosilnela, priťažilo sa mu; kdiž wiďel fárao, že by sa dal odpočinek, obťažil srdco swé a neuposlechl gych (KB 1757) zatvrdil; perstringere aliqvem opinione: s podezrenjm ňekoho obťažiti (KS 1763) obviniť ho; abi ludje port takowy platily, z exekutoramy obtiženy neboly (KOŠECA 1785)
3. priviesť (ženu) do druhého stavu, obťažkať: implere foeminas: obťažiti (KS 1763)
4. koho, čo s čím naplniť niečím: lakome zaludek obtižiti, preukazuge uzitek lekarstwy (SJ 1765); wečera z wynem predstawená byla, s kterú chtely geho obtižit a tym snadnég opitého ze žywota pozbawit (PeP 1770); -ovať ndk
1. k 1: gelena rohi neobtažugj, ackolwek welike gsau (KoB 1666); umisl čloweka ožiwuge, kdiž prudkost tela až do ustánj se obtižuge (VP 1764) záťažou sa znižuje; onero: obťežugi, nakladám (CL 1777)
F. gazik sy obtižowal z samu ffalessnostu (GŠ 1758) o falošnom človekovi
2. k 2: pan podkomorzi a pan Hynek z Wesely k tomu wuoli dawagi a na se tu wiecz (obvinenie) wzyti by sobie zase neobtiezowali (TRENČÍN 1532); poniewadz mne dobre znama gest Wassi Milóstti ochotnost a sstedrost, vfanlywe prosjm, ze temu nedostatku ffedrunek vcziniti raczi a ze Wassi Milostt obtezugem (TRENČÍN 1608); kiahne a sypanice obtežugj mladess (NK 1717); starosti ma a prace optazugu (RADVAŇ 1728); z prosenim a modlikánim mattka syna gest obtižowala (PeP 1771); obťažovať sa [-ťa-, -te-] ndk
1. čím starať sa o niečo, zamestnávať sa niečím: aby si hotowegssj bil, prekažkamj se neobtažug (KoB 1666); protož se warugme a neobtežugme obžerstwim swich srdci, opilstwim a peči tohoto žiwota (KK 1709)
2. sťažovať sa, ťažkať si, vyslovovať sťažnosť: aby sa neobtezowal na swateho Martina gak panu rychtarowi, tak takeg y panom radnim ay notariusowi gednu wichowanu husz ay gedno prasietko kazdi rok posielati (S. ĽUPČA 1663) aby nepokladal za ťažkosť, ťažké, nezdráhal sa; slichal (svedok), že sa obtežowali Čačinci, že gim p. Beniczky nasilne odebral malu stranu (B. BYSTRICA 1698); Krulik dal ssesnast zlatich o Iastrjabje. Hamarowczom odnial paseku a ginim dal a u dedini gim dal, cžo sa obtiezuge dedina (JASENICA 1704)
3. práv na koho podávať žalobu (pred vrchnosť): przystupil przede mne poddany, obtezugycze se na spolususeda vašyho na Gracza strany dluhu (STREČNO 1582 E); pristupil prede mnou Gijrik Sknuor z Trnoveho, poddanij Geho Milostti pana meho, obtezugiczi se sebe na pana Volff Leijnera a na pana Dawijda Šecza, kterij od nijeho viborgovalij pre svogich potrebj plachtij za f 17 d 50 (LIETAVA 1597 E); obtežugice se (hrnčiari) pred nami, žeby nektere ubliženosty mely od poctiwich cechúv tohože remesla (P. BYSTRICA 1679)

obťažovať si ndk
1. vyslovovať sťažnosť, sťažovať sa, ťažkať si: (sedliaci) ssli do Prešporku, kdez sobie ti chudj lide obtiezovali a styskali, zie na stravu nejmieli (SKALICA 1532 E)
2. práv pred kým podávať žalobu (pred vrchnosť): Krisstof Franta obtežowal sobe pred mestom y pred vradom, že musi odbywati ctwrtinu bratankow swych (P. ĽUPČA 1608)