Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia; čestný o. mesta;

občiansky príd.

1. k občan: o-a povinnosť; o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana; o. preukaz o totožnosti občana; o-a vojna vnútri štátu; o-a výchova škol. predmet; o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

2. civilný: o. pohreb; o. zamestnanec, op. vojenský;

občiansky prísl.;

občianstvo -a s.

1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.

2. hromad. občania

občianstvo -va -tiev s. 1. práv. ▶ zväzok medzi občanom a štátom založený na príslušnosti občana ku krajine, na vzájomnosti medzi občanmi a medzi občanmi a štátom: dvojaké o.; zmena občianstva; získať, nadobudnúť, stratiť slovenské o.; udeliť, odňať, odobrať o.; zbaviť občianstva; zriecť sa svojho občianstva; mať osvedčenie o občianstve; hokejista má dve občianstva □ štátne občianstvo trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom sú práva a povinnosti občana a štátu stanovené vnútroštátnym právom štátu; čestné občianstvo občianstvo mesta al. obce udelené ako pocta za mimoriadne zásluhy niekomu, kto nemá v danom meste al. v danej obci trvalý pobyt
2. sociol. ▶ prejavovanie sa ako uvedomelý občan s aktívnym záujmom o kultúrno-spoločenské, politické, ekonomické a pod. záležitosti obce, mesta, štátu: aktívne o.; rozvoj občianstva a participácie mladých ľudí; ku skvalitňovaniu sociálneho občianstva by malo dochádzať najmä formou odstraňovania sociálnych nerovností □ firemné občianstvo nástroj na zodpovedné riadenie organizácie s tým, že okrem dosahovania obchodných cieľov treba budovať dobré vzťahy s občanmi, rozvíjať svoje okolie a venovať sa darcovstvu, dobrovoľníckym aktivitám, sponzoringu a zakladaniu firemných nadácií
3. hromad. ▶ občania, obyvatelia obce, mesta al. štátu ako celok: environmentálne zodpovedné o.; široké vrstvy občianstva; získať si dôveru občianstva; zvolať zhromaždenie občianstva

občiansky príd.

1. vzťahujúci sa na občana, na občanov, týkajúci sa občana, občanov: o-e práva, o-e povinnosti; o-e právo a) zastar. štátna príslušnosť, pren. právo, dôvod patriť niekam, byť niekde, oprávnenie: Boli oni manželský pár bez zmätkov a poryvov, ktoré manželom dávajú občianske právo v románe. (Vaj.); b) súhrn predpisov upravujúcich majetkové a s nimi najužšie súvisiace nemajetkové vzťahy medzi občanmi a organizáciami; práv. o. zákonník základná právna úprava majetkových a s nimi najužšie súvisiacich vzťahov občanov; o. preukaz doklad o totožnosti občana; o-a vojna ozbrojený triedny boj vnútri štátu; škol. o-a náuka vyučovací predmet na buržoáznej škole, ktorého náplňou bolo podať základné poučenie o ústave, štátnom zriadení ap. (dnes o-a výchova);

2. civilný: o-i zamestnanci vojenskej správy (op. vojenskí), o. sobáš (op. cirkevný), o. rok (op. napr. cirkevný), o-e meno (op. pseudonym);

3. kniž. neslávnostný, obyčajný, všedný: o. oblek;

občiansky prísl.;

občianstvo, -a str.

1. hromad. občania, obyvatelia;

2. príslušnosť k štátu: štátne o. a) trvalý právny zväzok občanov s istým štátom; b) hovor. listina potvrdzujúca príslušnosť jednotlivca k štátu, osvedčenie o štátnom občianstve

(jedno) občianstvo; (bez) občianstva; (k) občianstvu; (vidím) občianstvo; (hej) občianstvo!; (o) občianstve; (s) občianstvom;

(dve) občianstva; (bez) občianstiev; (k) občianstvam; (vidím) občianstva; (hej) občianstva!; (o) občianstvach; (s) občianstvami;