občan -na pl. N -nia m. i práv., sociol. ▶ plnoprávny príslušník obce, mesta al. štátu s právami a povinnosťami stanovenými zákonom: bežný, radový, uvedomelý o.; ctihodný o. kto sa teší všeobecnej úcte a vážnosti; významní, vážení občania mesta; ruskí, americkí občania; ekonomicky aktívni občania; sociálne slabší o. človek v horšej ekonomickej situácii; sociálne neprispôsobiví občania zjemňujúce pomenovanie obyvateľov v horšej ekonomickej situácii, ktorí sa z rozličných dôvodov neprispôsobujú spoločenským normám; základné práva a povinnosti občana; záujmové, dobrovoľné združenia občanov; cudzí štátny o.; stať sa štátnym občanom Slovenskej republiky; byť plnohodnotným občanom krajiny; pomáhať zdravotne postihnutým, hendikepovaným občanom; chrániť záujmy občanov; občania volia prezidenta priamo; vychovávať z detí slušných, poctivých, poriadnych občanov; ako slobodný o. mám právo vyjadriť svoj názor; Canis po sebe pozametal a ako ktorýkoľvek obyčajný občan sa električkou vybral do večerného mesta. [D. Dán] □ čestný občan kto bol za mimoriadne zásluhy prijatý do zväzku s daným mestom al. s danou obcou, v ktorej nemá trvalý pobyt; vážení občania oslovenie obyč. v príhovoroch ▷ občianko -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr. al. iron.: v obradnej sieni privítali novonarodených občiankov; Vláda sa nemusí starať takmer o nič, pretože takmer všetko dokáže občianko lepšie robiť sám. [DF 2001]; občianka1 -ky -nok ž.: najstaršia o. mesta; medzi obeťami nehody bola aj slovenská o.; oženil sa s britskou občiankou; Aj som sa usilovala, aby som sa stala zaoceánskou občiankou nielen na papieri, ale aj v duši, ale nepodarilo sa mi to. [L. Ťažký]
občianka1 ↗ občan
občianko ↗ občan