občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia; čestný o. mesta;
občiansky príd.
1. k občan: o-a povinnosť; o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana; o. preukaz o totožnosti občana; o-a vojna vnútri štátu; o-a výchova škol. predmet; o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov
2. civilný: o. pohreb; o. zamestnanec, op. vojenský;
občiansky prísl.;
občianstvo -a s.
1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.
2. hromad. občania
občan -na pl. N -nia m. i práv., sociol. ▶ plnoprávny príslušník obce, mesta al. štátu s právami a povinnosťami stanovenými zákonom: bežný, radový, uvedomelý o.; ctihodný o. kto sa teší všeobecnej úcte a vážnosti; významní, vážení občania mesta; ruskí, americkí občania; ekonomicky aktívni občania; sociálne slabší o. človek v horšej ekonomickej situácii; sociálne neprispôsobiví občania zjemňujúce pomenovanie obyvateľov v horšej ekonomickej situácii, ktorí sa z rozličných dôvodov neprispôsobujú spoločenským normám; základné práva a povinnosti občana; záujmové, dobrovoľné združenia občanov; cudzí štátny o.; stať sa štátnym občanom Slovenskej republiky; byť plnohodnotným občanom krajiny; pomáhať zdravotne postihnutým, hendikepovaným občanom; chrániť záujmy občanov; občania volia prezidenta priamo; vychovávať z detí slušných, poctivých, poriadnych občanov; ako slobodný o. mám právo vyjadriť svoj názor; Canis po sebe pozametal a ako ktorýkoľvek obyčajný občan sa električkou vybral do večerného mesta. [D. Dán] □ čestný občan kto bol za mimoriadne zásluhy prijatý do zväzku s daným mestom al. s danou obcou, v ktorej nemá trvalý pobyt; vážení občania oslovenie obyč. v príhovoroch ▷ občianko -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr. al. iron.: v obradnej sieni privítali novonarodených občiankov; Vláda sa nemusí starať takmer o nič, pretože takmer všetko dokáže občianko lepšie robiť sám. [DF 2001]; občianka1 -ky -nok ž.: najstaršia o. mesta; medzi obeťami nehody bola aj slovenská o.; oženil sa s britskou občiankou; Aj som sa usilovala, aby som sa stala zaoceánskou občiankou nielen na papieri, ale aj v duši, ale nepodarilo sa mi to. [L. Ťažký]
občianka1 ↗ občan
občianko ↗ občan
občan p. obyvateľ
obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta • zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší
občan, -a, mn. č. -ia m. plnoprávny príslušník štátu al. obce, mesta; československý štátny o. štátny príslušník; Starý otec počal byť váženým občanom (Taj.) začali si ho v obci vážiť. Nikdy nás nenavštívia vážnejší občania nášho mestečka. (Al.); vážení o-ia! časté oslovenie pri verejných prejavoch; čestný o- ktorému bolo udelené domovské právo v nejakej obci, v nejakom meste ako pocta; akademický o. poslucháč vysokej školy; pren. nový o. novonarodenec: Nový občan sa chystá alebo už prišiel na svet. (Tat.);
občianka, -y, -nok ž.
(jeden) občan; (bez) občana; (k) občanovi; (vidím) občana; (hej) občan!; (o) občanovi; (s) občanom;
(traja) občania; (bez) občanov; (k) občanom; (vidím) občanov; (hej) občania!; (o) občanoch; (s) občanmi;