obývaný -ná -né príd.
obývaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ na ktorom žijú ľudia, osídlený; ktorý sa využíva na bývanie, ako bydlisko; op. neobývaný: o. ostrov; obývané územie; husto obývané oblasti Európy ľudnaté, zaľudnené; trvalo o. byt, dom; pravý breh rieky sa zdá obývanejší; je to najobývanejšia mestská časť ▷ ↗ i obývať
obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrov • zaľudnený: obývaný, zaľudnený dom • ľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj