obuť -je -jú dok.
1. natiahnuť na nohy (obuv): o. si čižmy, topánky; dieťa sa o-lo samo; byť teplo o-tý; hovor. o. si pančuchy
2. zaobuť: o. celú rodinu;
nedok. obúvať -a
// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať; o. sa do roboty, o. sa do súpera;
nedok. obúvať sa
obuť, obuje, obujú, obul, obutý, rozk. obuj dok.
1. (čo komu, na čo; koho, čo do čoho) natiahnuť, navliecť na nohy, na nohu (obuv): o. si (na nohy) topánky, čižmy, papuče; Preobliekol sa do chaláta, obul črievice. (Vaj.) Ženské topánky na opuchnuté nohy obuť nemohla. (Ondr.); o. niekoho do krpcov; Obliekla som ho (dievčatko), obula a šla som s ním do záhrady. (Janč.) Klepol pätou neobutej čižmy na zem. (Kal.); noha obutá naboso (Urb.); v papučiach obutých na bosú nohu (Jes.); pren. hovor. o. koňa podkuť; o. auto, bicykel dať, natiahnuť na kolesá plášte: (Dunlop a Michelin) sa postarali o to, aby bicykel obuli. (Hor.)
2. (koho) postarať sa niekomu o obuv, zaopatriť niekomu obuv, zaobuť: Keď nám prikážu obuť celú Kirgíziu, tak ju aj obujeme. (Jil.);
nedok. obúvať, -a, -ajú
|| obuť sa
1. (do čoho) natiahnuť si, navliecť si na nohy obuv: o. sa do čižiem; dobre, teplo sa o.; Ľúto mu je, keď sa musí obuť do školy. (Ráz.)
2. zadovážiť si obuv, zaobuť sa;
3. hovor. expr. (do koho, do čoho) rázne, ostro sa pustiť do niekoho, do niečoho (obyč. začať ostro kritizovať); ostro napadnúť niekoho, niečo (obyč. kritikou, výčitkami): Vtedy sa do Gavlasa obuli aj sociálni demokrati a povláčili ho po novinách. (Jil.) Kružlich sa obul do nedostatkov v doprave. (Karv.);
obúvať, obúvať sa p. obuť, obuť sa