obchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)
● hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;
2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)
3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)
4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.) už skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.
5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.
6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)
● hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;
7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)
8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)
9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);
opak. obchádzavať, -a, -ajú;
dok. obísť
|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);
dok. obísť sa
obchodiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho; obchádzať;
pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;
2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)
3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)
4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho; obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.); pren. Už dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.
5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch); obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)
6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa; ísť okľukou; obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)
7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho; obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)
8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy; vynechávať z náležitého poriadku; obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;
9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku; obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)
10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)
11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať; musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)
12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)
13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);
dok. k 1, 2, 5-9 obísť
obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.
1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)
2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)
3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.
4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)
5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;
6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.
7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;
pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)
8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.
9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;
10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?
11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);
nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť
|| obísť sa1 vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);
nedok. obchádzať sa
obísť sa2, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok. (bezpredm., bez čoho, bez koho, s čím, s kým) môcť byť bez niečoho, bez niekoho, môcť postrádať niečo; zaobísť sa; vystačiť s niečím: o. sa bez peňazí, bez pomoci; Obišli sme sa bez dedičstva, využijeme bez neho i ďalej. (Jégé) Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. (Švant.) Kto sa môže obísť, nejde dnes na ambulanciu. (Kuk.); o. sa s malými prostriedkami; o. sa o jednej palici (Záb.); Obišiel sa i pri nezakúrenej izbe. (Kuk.)