Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonávať pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho, obchodiť1: o. dvor; o. okolo bazéna, okolo ihriska; počas obradu veriaci tri razy obchádzajú kostol; obchádzal stôl a zbieral taniere; obchádzala okolo auta a pozorne si ho prezerala; obchádza okolo otca s holiacim strojčekom; Ženy si opásali biele zástery, okolo kotlov obchádzajú deti a zalizujú sa. [L. Ťažký]; Jazdci obchádzajú v kruhu svojho trénera a počúvajú jeho pokyny, ktoré prerušuje len vzrušené fŕkanie krásnych ušľachtilých koní. [Pc 1998]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prechádzať nejakým priestorom: o. krajinu na bicykli; o. historické centrum mesta; noc čo noc budú hliadkovať a obchádzať dedinu [V. Šikula]; Preto bol tak často vonku aj po nociach, ozbrojený obchádzal pozemok a striehol na špiónov. [J. Červenák]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, popri niekom, obchodiť1: zdvorilo okolo seba obchádzali; okoloidúci obchádzajú zraneného bez povšimnutia; opatrne obchádzal okolo vchodu; obchádzal som vstup do pivnice; obchádzal ma a dbal, aby sa nám pohľady ani náhodou nestretli
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho, popri niečom, popri niekom s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. kaluže, mláky; o. jazero, kopec z ľavej strany; o. spoplatnený úsek diaľnice; o. zaparkované vozidlá; trasa musí o. chránené územie; autobus obchádzal väčšie jamy a výmole na ceste; Našľapoval opatrne, obchádzal skalky a halúzky. [Milan Ferko]; Ani nezbadali, že stoja uprostred chodníka a zavadzajú ľuďom, ktorí ich cestou do obchodu museli obchádzať. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočňovať stretnutie s niekým, vyhýbať sa kontaktu s niekým, s niečím, strániť sa niekoho, niečoho, bočiť od niekoho, od niečoho: kasína obchádza na kilometre; po rozchode ju zďaleka obchádzal; Nedovolí, aby ho niekto potápal, obchádzal a ohováral. [H. Dvořáková]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, robiť obchôdzku: o. banky, úrady; o. firmy so žiadosťou o prijatie do zamestnania; čašník pomaly obchádza všetky stoly; obchádza vagóny, aby ju našiel; pravidelne obchádzal svojich zákazníkov a klientov; sestrička obchádzala izby s tabletkami; pred voľbami obchádzal všetky obce v regióne; Na tretí deň už Ivanič iba plazením obchádzal vysilených vojakov a povzbudzoval ich. [K. Jarunková]; A ja na miesta, ktoré teraz obchádzame, budem myslieť i pred smrťou. [R. Sloboda]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhýbať inému objektu al. prekážke, meniť smer; prechádzať popri niečom, okolo niečoho; rozprestierať sa, vinúť sa popri niečom dookola, viesť okolo niečoho; syn. obiehať: cesta obchádza les, okolo lesa; hranica obchádza zo severu intravilán obce; opevnenie obchádzalo horný hrad; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]; Voda zurčala po kameňoch v hlbokom vyregulovanom koryte, obchádzala pieskové násypy. [V. Švenková]
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: obchádza ju hrôza, strach, smútok, zlá predtucha; obchádzajú ma driemoty, mrákoty; obchádzal ho spánok; v poslednom čase ma obchádzali rôzne choroby; To je čudné, zdá sa mu, že ho obchádza čosi zlé. [J. Podhradský]; Čudujem sa tomu a obchádza ma závrat, akoby som hľadel do bezodnej priepasti. [J. Lenčo]; Mal pocit, že ho obchádza nepríjemný ošiaľ. [P. Jaroš]
9. (čo, koho) ▶ dostávať sa do blízkosti niečoho, niekoho, približovať sa, nadchádzať, nastávať: hrmenie, búrka nás obchádza; Európu obchádza ďalšia hospodárska kríza; dostala sa do situácie, kde znehybnela a začala ju obchádzať hrozba smrti [M. Marcelli]
10. (čo, koho; okolo čoho) ▶ zámerne al. omylom nebrať niečo, niekoho do úvahy, vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, nevšímať si, ignorovať niečo, niekoho: o. pravidlá, predpisy, zákony, zákazy; o. plnenie povinností, platenie daní; nemôžeme o. ani túto skutočnosť; radšej obchádza otázku, tému mlčaním; autor vo svojich dielach neobchádza ani sociálnu problematiku; riaditeľ pri rozhodovaní obchádzal svojho zástupcu; Človek má hovoriť o všetkom, čo sa v jeho živote stalo, ničoho sa nemá báť, nič nesmie obchádzať. [P. Andruška]; Ustavične sme okolo toho obchádzali a bola to moja chyba, že som nevedela nájsť spôsob, ako to vám, deťom, povedať. [E. Farkašová]
11. i obchádzať si (koho, zried. čo) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho, o niečo starať, prejavovať pozornosť, vychádzať v ústrety obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, nakloniť si niekoho, niečo: o. si ministerského úradníka; načo ich toľko obchádzaš?; predavač si nás obchádzal, ponúkal to i ono; stratégiou je o. si západnú Európu, strašiť východnú; Ani matke nedovolil, aby ho priveľmi obchádzala a obsluhovala. [J. Beňo]; Chlapcom sa páčila, obchádzali si ju, aj odprevádzať ju chodili, lenže ona sa hanbila za dom, v ktorom žila. [M. Čeretková-Gállová]; pren. Za každý kúsok sa mi papuľkou [mačka] vďačne dotkne líca – obchádza si ma ako najmilšieho druha. [L. Ballek]
12. (čo, koho) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasahovať, míňať niekoho, niečo, vyhýbať sa niekomu, niečomu: hrozno bolo voňavučké, hubové choroby ho obchádzali; darilo sa mu aj herne, obchádzali ho zranenia; Chvalabohu, že nás vojna obchádza, – uľavilo sa Poliakovej. [M. Krno]
13. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ robiť al. naznačovať pohyb po niečom, okolo niečoho, prechádzať po niečom: o. prstami pery; nikdy ma neobchádzala pohľadom ako teraz; ukazovákom obchádzal okolo goliera
14. (čo) ▶ (o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozširovať z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stávať sa všeobecne, verejne známym; syn. obiehať: správy o strašnom osude Židov obchádzali Slovensko; e-mailové schránky obchádza informácia, ktorá varuje ženy pred novým druhom rakoviny prsníka
dok. k 1 8, 10, 12 14obísť, k 2, 6obchodiť2


obchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhýbať stretnutiu, styku, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: žijú vedľa seba, no radšej sa obchádzajú; obchádzala sa s manželom v nepriateľskom tichu; oba levy sa obozretne obchádzali; V najhoršom sme boli spolu, prečo sa teraz obchádzať? [P. Andruška]; Ľudia ich videli, ako na seba iba zazerajú a obchádzajú sa ako dvaja napajedení kohúti. [A. Habovštiak]
2.náhodou, nevedomky sa stretať s niekým, obyč. v tom čase neznámym, chodiť popri sebe a nevedieť o sebe: kedysi sa dokonca obchádzali v lodenici; človek nikdy nevie, či sa niekedy len tak neobchádzame na ulici
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého; syn. míňať sa: stále sa obchádzajú, nevedia sa stretnúť; Okrem toho sa mu akosi darilo obchádzať sa so Zoe. [M. E. Matkin]
4. (s čím, s kým; ø) ▶ prechádzať popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhýbať sa: cesta tu býva zúžená, autá sa obchádzajú s ťažkosťami; kozmické telesá sa obchádzali v stokilometrovej vzdialenosti; na ceste sme sa obchádzali s autom ďalších výletníkov
dok. k 1, 3, 4obísť sa1


obchodiť1 -dí -dia obchoď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. zastar. 1. (čo; okolo čoho) ▶ vykonávať pohyb (obyč. chôdzou) okolo niečoho al. po obvode niečoho, obchádzať: obchodí dom a obzerá strechu; pozoroval, ako kone obchodia okolo ohrady; pren. Niekedy ho obchodila myšlienka, že mu deva uniká, že snáď nikdy nebudú svoji. [A. Lacková-Zora]
2. (čo; okolo čoho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, pohybovať sa, zdržiavať sa v okolí, v blízkosti niečoho: neustále obchodí našu záhradu; Vari sa aj trocha bál, či niekto okolo neobchodí [...]. [P. Hrúz]; Obchodil okolo bane, oko mu zablúdilo ku klopačke. [KŽ 1960]
3. (čo, koho) ▶ prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. smetisko; útočník domácich obchodil stopéra a dostal sa pred brankára; pren. Ja hlupaňa som sa nazdávala, že takých ľudí ako ja utrpenie ďaleko, ďaleko obchodí a obíde. [A. Bednár]
4. (koho, čo) ▶ zámerne sa vyhýbať stretnutiu, styku s niekým, s niečím, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu, voči niečomu, bočiť od niekoho, od niečoho, strániť sa niekoho, niečoho: susedia ju začínajú o.; dvory, kde mali psa, sme zďaleka obchodili; Ľudia by utekali pred ním, obchodili ho ako odporného, strašného plaza. [J. Horák]
5. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť a pod., obchádzať: obchodí domy v susedstve a hľadá stratenú mačku; začni s tými grafickými návrhmi o. vydavateľstvá a možno dostaneš zákazku; Jednostaj obchodil robotníkov, kamenárov i murárov, aby stavali rúče a tak, ako najlepšie vedia. [A. Habovštiak]
6. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: celý večer ju obchodil žiaľ a smútok; driemoty, mrákoty ho obchodia; slabosť, hnev ma obchodí; Už ma aj strach obchodí, či sa im dačo nestalo. [Sln 1972]
7. i obchodiť si expr. (koho) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho starať, obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, obchádzať si: nemysli si, že si ťa tu budem o.; Úctivo si ich obchodil, držal ich ako návnadu. [V. Švenková]; Ten by ju nestrpel v dome – taká panička, ústa ma nagebrené na červeno, nechty tiež, a on ju má chovať a obchodiť? [J. Beňo]
dok. k 1 6obísť, k 5 iobchodiť2


obísť obíde obídu obíď! obišiel obišla obíduc obídený obídenie dok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonať (obyč. chôdzou) pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho: o. stôl dookola; o. námestie; o. jazero na bicykli; obišiel auto a nasadol z druhej strany; obišli sme dom a vošli zadným vchodom; Chlapec zhodil batoh, spravil stojku, na rukách obišiel čistinku. [J. Blažková]; Júlia s úsmevom obišla okolo kožušníka a postavila sa pred neho so zdvihnutou hlavou. [Z. Zguriška]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prejsť nejakým priestorom: na bicykli obídu celú dedinu; obišiel takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy; obišla celý pozemok; Počul štekať psa, a tak obišiel dvor až ku včelínu. [A. Chudoba]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prejsť niekadiaľ, popri niečom, popri niekom: na koňoch tri razy hrdo obišli okolo divákov; obišiel okolo bloku a opatrne vyšiel na hlavnú ulicu; príchodiaci obišiel vchod do vily; obišiel ma a zamieril domov
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť (oblúkom) okolo niekoho, okolo niečoho, popri niekom, popri niečom s cieľom vyhnúť sa niekomu, niečomu: o. jamu, kaluž, spadnutý strom; jemným ovládaním volantu skúsil prekážku o.; útočník šikovne obišiel brankára hostí a dal gól; Obišla ženu, aby mohla stisnúť zvonček na dverách. [P. Rankov]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočniť stretnutie s niekým, vyhnúť sa kontaktu s niekým, s niečím: nieže obídete náš dom; Obišiel Vojtecha, vyhol sa mu, prekĺzol pomedzi stoly, prisadol si k Judite. [P. Andruška]; Nemôžem obísť biliard v kaviarni Olympia. [D. Kraus]; Dúfam, že neobídeme ani čárdu s pravým tokajským! [J. Bob]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštíviť viacero rozličných miest al. osôb s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, urobiť obchôdzku; syn. poobchádzať: o. viacero obchodov; obídem všetkých susedov s prosbou o pomoc; musím o. ľudí, aby ostali doma; obišli celý hrad, aby zistili rozsah škôd; Tereza obišla všetkých navrátilcov, vypytovala sa na syna. [V. Švenková]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhnúť inému objektu al. prekážke, zmeniť smer; prejsť popri niečom, okolo niečoho: diaľnica obíde všetky tieto mestá; zvýšená cestička obíde okolo kruhovej veže
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začať sa prejavovať, nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, zachvátiť, opanovať: až ho mdloby obišli; Spadnúť tak na tie tehly! Mohol sa zabiť! Mráz ju obišiel. [A. Lacková-Zora]; Ako zariadil? – prekvapil sa Jakub a hneď ho obišla zlá predtucha. [A. Baláž]
9. (čo, koho) ▶ zámerne al. omylom nevziať niečo, niekoho do úvahy, vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, ignorovať niečo, niekoho: o. zákon, predpis, nariadenie; o. zabezpečovací systém; nemožno o. fakt, že ešte nie je plnoletý; túto tému sme radšej obišli mlčaním; v relácii neobišli ani osobu A. Dubčeka spomenuli ho; Prvýkrát v novodobej histórii po roku 1989 vláda úplne obišla občanov. [HN 2007]
10. (ako) ▶ dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom, pochodiť, dopadnúť, obstáť: povedala nám, ako obišla; mohli ste aj horšie o.; obišiel len s pokutou; našťastie obišli bez zranení; v konečnom dôsledku sme obišli dobre; Obišiel som s dvojkou, to je u mňa normál. [K. Jarunková]
11. v spojení s časticou ani často v zápore (koho, čo) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasiahnuť, minúť niekoho, niečo, vyhnúť sa niekomu, niečomu: túto zimu ma choroba obišla; kríza neobišla ani svet módy; modernizácia neobíde ani pôrodnú sálu; Nás hore to obišlo. Akosi na nás zabudli. [A. Vášová]
12. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ urobiť al. naznačiť pohyb po niečom, okolo niečoho, prejsť po niečom: obišiel ma pohľadom od hlavy po päty; prstom obišla lem nohavíc; obídem si prstami ľahko okolo pier
13. (čo) ▶ (obyč. o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozšíriť, rozchýriť sa z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stať sa všeobecne, verejne známym; syn. obletieť, obehnúť: správa o smrti umelca obišla celý svet
fraz. lacno obísť vyviaznuť s malou škodou; obísť naprázdno/nasucho nič nedostať, nezískať; smrť ho obišla nezomrel
nedok. k 1 9, 11 13obchádzať, k 1, 3 6, 8obchodiť1


obísť sa1 obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhnúť stretnutiu, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: cestou von sa len-len že neobíde s mužmi v ochranných oblekoch; zbadali sa už z diaľky, no radšej sa obišli; Predstavte si – bratia, a na ulici sa obídu ako cudzí. [K. Jarunková]
2. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. minúť sa: nestretol som ťa, musel som sa s tebou o.; akosi sa vždy obišli; Mala by som mu ísť naproti. Hádam sa len neobídeme. Z mosta k nám je len jedna cesta. [L. Ťažký]
3. (s čím, s kým; ø) ▶ ustúpením nabok, do strany uvoľniť niekomu cestu; prejsť popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhnúť sa: ako sa o. na takom úzkom mieste?; na tejto ceste by sa určite neobišli dva autobusy; na horskom chodníku som mal problém o. sa s protiidúcimi
nedok.obchádzať sa


obísť sa2 obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok. 1. (bez koho, bez čoho) ▶ byť schopný urobiť niečo potrebné, poradiť si bez niekoho, bez niečoho, vystačiť si; syn. zaobísť sa: musíme sa o. bez pomocníkov; obídeme sa aj bez jeho peňazí, bez ich pomoci; bezo mňa sa neobídu; Reč bola pre nás len akýmsi vcelku zanedbateľným doplnkom, bez ktorého by sme sa často celkom i obišli. [J. Mlčochová]
2. (bez čoho) ▶ (o situácii, o udalosti) skončiť sa bez istého konania al. bez istých následkov, ktoré mohli nastať al. vyplynúť; syn. zaobísť sa: celá akcia sa obišla bez provokácií; nehoda sa obišla bez zranení, bez vážnych následkov; neobišlo sa to bez zbytočných rečí, bez nadávok, bez plaču; Len zázrakom sa táto udalosť obišla bez obetí na ľudských životoch. [Sme 2009]

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu