Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1

obísť obíde obídu obíď! obišiel obišla obíduc obídený obídenie dok.

obísť sa obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok.

obchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonávať pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho, obchodiť¹: o. dvor; o. okolo bazéna, okolo ihriska; počas obradu veriaci tri razy obchádzajú kostol; obchádzal stôl a zbieral taniere; obchádzala okolo auta a pozorne si ho prezerala; obchádza okolo otca s holiacim strojčekom; Ženy si opásali biele zástery, okolo kotlov obchádzajú deti a zalizujú sa. [L. Ťažký]; Jazdci obchádzajú v kruhu svojho trénera a počúvajú jeho pokyny, ktoré prerušuje len vzrušené fŕkanie krásnych ušľachtilých koní. [Pc 1998]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prechádzať nejakým priestorom: o. krajinu na bicykli; o. historické centrum mesta; noc čo noc budú hliadkovať a obchádzať dedinu [V. Šikula]; Preto bol tak často vonku aj po nociach, ozbrojený obchádzal pozemok a striehol na špiónov. [J. Červenák]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, popri niekom, obchodiť¹: zdvorilo okolo seba obchádzali; okoloidúci obchádzajú zraneného bez povšimnutia; opatrne obchádzal okolo vchodu; obchádzal som vstup do pivnice; obchádzal ma a dbal, aby sa nám pohľady ani náhodou nestretli
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho, popri niečom, popri niekom s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. kaluže, mláky; o. jazero, kopec z ľavej strany; o. spoplatnený úsek diaľnice; o. zaparkované vozidlá; trasa musí o. chránené územie; autobus obchádzal väčšie jamy a výmole na ceste; Našľapoval opatrne, obchádzal skalky a halúzky. [Milan Ferko]; Ani nezbadali, že stoja uprostred chodníka a zavadzajú ľuďom, ktorí ich cestou do obchodu museli obchádzať. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočňovať stretnutie s niekým, vyhýbať sa kontaktu s niekým, s niečím, strániť sa niekoho, niečoho, bočiť od niekoho, od niečoho: kasína obchádza na kilometre; po rozchode ju zďaleka obchádzal; Nedovolí, aby ho niekto potápal, obchádzal a ohováral. [H. Dvořáková]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, robiť obchôdzku: o. banky, úrady; o. firmy so žiadosťou o prijatie do zamestnania; čašník pomaly obchádza všetky stoly; obchádza vagóny, aby ju našiel; pravidelne obchádzal svojich zákazníkov a klientov; sestrička obchádzala izby s tabletkami; pred voľbami obchádzal všetky obce v regióne; Na tretí deň už Ivanič iba plazením obchádzal vysilených vojakov a povzbudzoval ich. [K. Jarunková]; A ja na miesta, ktoré teraz obchádzame, budem myslieť i pred smrťou. [R. Sloboda]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhýbať inému objektu al. prekážke, meniť smer; prechádzať popri niečom, okolo niečoho; rozprestierať sa, vinúť sa popri niečom dookola, viesť okolo niečoho; syn. obiehať: cesta obchádza les, okolo lesa; hranica obchádza zo severu intravilán obce; opevnenie obchádzalo horný hrad; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]; Voda zurčala po kameňoch v hlbokom vyregulovanom koryte, obchádzala pieskové násypy. [V. Švenková]
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: obchádza ju hrôza, strach, smútok, zlá predtucha; obchádzajú ma driemoty, mrákoty; obchádzal ho spánok; v poslednom čase ma obchádzali rôzne choroby; To je čudné, zdá sa mu, že ho obchádza čosi zlé. [J. Podhradský]; Čudujem sa tomu a obchádza ma závrat, akoby som hľadel do bezodnej priepasti. [J. Lenčo]; Mal pocit, že ho obchádza nepríjemný ošiaľ. [P. Jaroš]
9. (čo, koho) ▶ dostávať sa do blízkosti niečoho, niekoho, približovať sa, nadchádzať, nastávať: hrmenie, búrka nás obchádza; Európu obchádza ďalšia hospodárska kríza; dostala sa do situácie, kde znehybnela a začala ju obchádzať hrozba smrti [M. Marcelli]
10. (čo, koho; okolo čoho) ▶ zámerne al. omylom nebrať niečo, niekoho do úvahy, vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, nevšímať si, ignorovať niečo, niekoho: o. pravidlá, predpisy, zákony, zákazy; o. plnenie povinností, platenie daní; nemôžeme o. ani túto skutočnosť; radšej obchádza otázku, tému mlčaním; autor vo svojich dielach neobchádza ani sociálnu problematiku; riaditeľ pri rozhodovaní obchádzal svojho zástupcu; Človek má hovoriť o všetkom, čo sa v jeho živote stalo, ničoho sa nemá báť, nič nesmie obchádzať. [P. Andruška]; Ustavične sme okolo toho obchádzali a bola to moja chyba, že som nevedela nájsť spôsob, ako to vám, deťom, povedať. [E. Farkašová]
11. i obchádzať si (koho, zried. čo) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho, o niečo starať, prejavovať pozornosť, vychádzať v ústrety obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, nakloniť si niekoho, niečo: o. si ministerského úradníka; načo ich toľko obchádzaš?; predavač si nás obchádzal, ponúkal to i ono; stratégiou je o. si západnú Európu, strašiť východnú; Ani matke nedovolil, aby ho priveľmi obchádzala a obsluhovala. [J. Beňo]; Chlapcom sa páčila, obchádzali si ju, aj odprevádzať ju chodili, lenže ona sa hanbila za dom, v ktorom žila. [M. Čeretková-Gállová]; pren. Za každý kúsok sa mi papuľkou [mačka] vďačne dotkne líca – obchádza si ma ako najmilšieho druha. [L. Ballek]
12. (čo, koho) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasahovať, míňať niekoho, niečo, vyhýbať sa niekomu, niečomu: hrozno bolo voňavučké, hubové choroby ho obchádzali; darilo sa mu aj herne, obchádzali ho zranenia; Chvalabohu, že nás vojna obchádza, – uľavilo sa Poliakovej. [M. Krno]
13. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ robiť al. naznačovať pohyb po niečom, okolo niečoho, prechádzať po niečom: o. prstami pery; nikdy ma neobchádzala pohľadom ako teraz; ukazovákom obchádzal okolo goliera
14. (čo) ▶ (o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozširovať z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stávať sa všeobecne, verejne známym; syn. obiehať: správy o strašnom osude Židov obchádzali Slovensko; e-mailové schránky obchádza informácia, ktorá varuje ženy pred novým druhom rakoviny prsníka
▷ dok. k 1 – 8, 10, 12 – 14 ↗ obísť, k 2, 6 ↗ obchodiť²

obchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhýbať stretnutiu, styku, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: žijú vedľa seba, no radšej sa obchádzajú; obchádzala sa s manželom v nepriateľskom tichu; oba levy sa obozretne obchádzali; V najhoršom sme boli spolu, prečo sa teraz obchádzať? [P. Andruška]; Ľudia ich videli, ako na seba iba zazerajú a obchádzajú sa ako dvaja napajedení kohúti. [A. Habovštiak]
2. ▶ náhodou, nevedomky sa stretať s niekým, obyč. v tom čase neznámym, chodiť popri sebe a nevedieť o sebe: kedysi sa dokonca obchádzali v lodenici; človek nikdy nevie, či sa niekedy len tak neobchádzame na ulici
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého; syn. míňať sa: stále sa obchádzajú, nevedia sa stretnúť; Okrem toho sa mu akosi darilo obchádzať sa so Zoe. [M. E. Matkin]
4. (s čím, s kým; ø) ▶ prechádzať popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhýbať sa: cesta tu býva zúžená, autá sa obchádzajú s ťažkosťami; kozmické telesá sa obchádzali v stokilometrovej vzdialenosti; na ceste sme sa obchádzali s autom ďalších výletníkov
▷ dok. k 1, 3, 4 ↗ obísť sa¹

obchodiť¹ -dí -dia obchoď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. zastar. 1. (čo; okolo čoho) ▶ vykonávať pohyb (obyč. chôdzou) okolo niečoho al. po obvode niečoho, obchádzať: obchodí dom a obzerá strechu; pozoroval, ako kone obchodia okolo ohrady; pren. Niekedy ho obchodila myšlienka, že mu deva uniká, že snáď nikdy nebudú svoji. [A. Lacková-Zora]
2. (čo; okolo čoho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, pohybovať sa, zdržiavať sa v okolí, v blízkosti niečoho: neustále obchodí našu záhradu; Vari sa aj trocha bál, či niekto okolo neobchodí [...]. [P. Hrúz]; Obchodil okolo bane, oko mu zablúdilo ku klopačke. [KŽ 1960]
3. (čo, koho) ▶ prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. smetisko; útočník domácich obchodil stopéra a dostal sa pred brankára; pren. Ja hlupaňa som sa nazdávala, že takých ľudí ako ja utrpenie ďaleko, ďaleko obchodí a obíde. [A. Bednár]
4. (koho, čo) ▶ zámerne sa vyhýbať stretnutiu, styku s niekým, s niečím, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu, voči niečomu, bočiť od niekoho, od niečoho, strániť sa niekoho, niečoho: susedia ju začínajú o.; dvory, kde mali psa, sme zďaleka obchodili; Ľudia by utekali pred ním, obchodili ho ako odporného, strašného plaza. [J. Horák]
5. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť a pod., obchádzať: obchodí domy v susedstve a hľadá stratenú mačku; začni s tými grafickými návrhmi o. vydavateľstvá a možno dostaneš zákazku; Jednostaj obchodil robotníkov, kamenárov i murárov, aby stavali rúče a tak, ako najlepšie vedia. [A. Habovštiak]
6. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: celý večer ju obchodil žiaľ a smútok; driemoty, mrákoty ho obchodia; slabosť, hnev ma obchodí; Už ma aj strach obchodí, či sa im dačo nestalo. [Sln 1972]
7. i obchodiť si expr. (koho) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho starať, obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, obchádzať si: nemysli si, že si ťa tu budem o.; Úctivo si ich obchodil, držal ich ako návnadu. [V. Švenková]; Ten by ju nestrpel v dome – taká panička, ústa ma nagebrené na červeno, nechty tiež, a on ju má chovať a obchodiť? [J. Beňo]
▷ dok. k 1 – 6 ↗ obísť, k 5 i ↗ obchodiť²

obísť obíde obídu obíď! obišiel obišla obíduc obídený obídenie dok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonať (obyč. chôdzou) pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho: o. stôl dookola; o. námestie; o. jazero na bicykli; obišiel auto a nasadol z druhej strany; obišli sme dom a vošli zadným vchodom; Chlapec zhodil batoh, spravil stojku, na rukách obišiel čistinku. [J. Blažková]; Júlia s úsmevom obišla okolo kožušníka a postavila sa pred neho so zdvihnutou hlavou. [Z. Zguriška]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prejsť nejakým priestorom: na bicykli obídu celú dedinu; obišiel takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy; obišla celý pozemok; Počul štekať psa, a tak obišiel dvor až ku včelínu. [A. Chudoba]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prejsť niekadiaľ, popri niečom, popri niekom: na koňoch tri razy hrdo obišli okolo divákov; obišiel okolo bloku a opatrne vyšiel na hlavnú ulicu; príchodiaci obišiel vchod do vily; obišiel ma a zamieril domov
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť (oblúkom) okolo niekoho, okolo niečoho, popri niekom, popri niečom s cieľom vyhnúť sa niekomu, niečomu: o. jamu, kaluž, spadnutý strom; jemným ovládaním volantu skúsil prekážku o.; útočník šikovne obišiel brankára hostí a dal gól; Obišla ženu, aby mohla stisnúť zvonček na dverách. [P. Rankov]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočniť stretnutie s niekým, vyhnúť sa kontaktu s niekým, s niečím: nieže obídete náš dom; Obišiel Vojtecha, vyhol sa mu, prekĺzol pomedzi stoly, prisadol si k Judite. [P. Andruška]; Nemôžem obísť biliard v kaviarni Olympia. [D. Kraus]; Dúfam, že neobídeme ani čárdu s pravým tokajským! [J. Bob]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštíviť viacero rozličných miest al. osôb s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, urobiť obchôdzku; syn. poobchádzať: o. viacero obchodov; obídem všetkých susedov s prosbou o pomoc; musím o. ľudí, aby ostali doma; obišli celý hrad, aby zistili rozsah škôd; Tereza obišla všetkých navrátilcov, vypytovala sa na syna. [V. Švenková]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhnúť inému objektu al. prekážke, zmeniť smer; prejsť popri niečom, okolo niečoho: diaľnica obíde všetky tieto mestá; zvýšená cestička obíde okolo kruhovej veže
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začať sa prejavovať, nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, zachvátiť, opanovať: až ho mdloby obišli; Spadnúť tak na tie tehly! Mohol sa zabiť! Mráz ju obišiel. [A. Lacková-Zora]; Ako zariadil? – prekvapil sa Jakub a hneď ho obišla zlá predtucha. [A. Baláž]
9. (čo, koho) ▶ zámerne al. omylom nevziať niečo, niekoho do úvahy, vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, ignorovať niečo, niekoho: o. zákon, predpis, nariadenie; o. zabezpečovací systém; nemožno o. fakt, že ešte nie je plnoletý; túto tému sme radšej obišli mlčaním; v relácii neobišli ani osobu A. Dubčeka spomenuli ho; Prvýkrát v novodobej histórii po roku 1989 vláda úplne obišla občanov. [HN 2007]
10. (ako) ▶ dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom, pochodiť, dopadnúť, obstáť: povedala nám, ako obišla; mohli ste aj horšie o.; obišiel len s pokutou; našťastie obišli bez zranení; v konečnom dôsledku sme obišli dobre; Obišiel som s dvojkou, to je u mňa normál. [K. Jarunková]
11. v spojení s časticou ani často v zápore (koho, čo) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasiahnuť, minúť niekoho, niečo, vyhnúť sa niekomu, niečomu: túto zimu ma choroba obišla; kríza neobišla ani svet módy; modernizácia neobíde ani pôrodnú sálu; Nás hore to obišlo. Akosi na nás zabudli. [A. Vášová]
12. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ urobiť al. naznačiť pohyb po niečom, okolo niečoho, prejsť po niečom: obišiel ma pohľadom od hlavy po päty; prstom obišla lem nohavíc; obídem si prstami ľahko okolo pier
13. (čo) ▶ (obyč. o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozšíriť, rozchýriť sa z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stať sa všeobecne, verejne známym; syn. obletieť, obehnúť: správa o smrti umelca obišla celý svet
◘ fraz. lacno obísť vyviaznuť s malou škodou; obísť naprázdno/nasucho nič nedostať, nezískať; smrť ho obišla nezomrel
▷ nedok. k 1 – 9, 11 – 13 ↗ obchádzať, k 1, 3 – 6, 8 ↗ obchodiť¹

obísť sa¹ obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhnúť stretnutiu, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: cestou von sa len-len že neobíde s mužmi v ochranných oblekoch; zbadali sa už z diaľky, no radšej sa obišli; Predstavte si – bratia, a na ulici sa obídu ako cudzí. [K. Jarunková]
2. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. minúť sa: nestretol som ťa, musel som sa s tebou o.; akosi sa vždy obišli; Mala by som mu ísť naproti. Hádam sa len neobídeme. Z mosta k nám je len jedna cesta. [L. Ťažký]
3. (s čím, s kým; ø) ▶ ustúpením nabok, do strany uvoľniť niekomu cestu; prejsť popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhnúť sa: ako sa o. na takom úzkom mieste?; na tejto ceste by sa určite neobišli dva autobusy; na horskom chodníku som mal problém o. sa s protiidúcimi
▷ nedok. ↗ obchádzať sa

obísť sa² obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok. 1. (bez koho, bez čoho) ▶ byť schopný urobiť niečo potrebné, poradiť si bez niekoho, bez niečoho, vystačiť si; syn. zaobísť sa: musíme sa o. bez pomocníkov; obídeme sa aj bez jeho peňazí, bez ich pomoci; bezo mňa sa neobídu; Reč bola pre nás len akýmsi vcelku zanedbateľným doplnkom, bez ktorého by sme sa často celkom i obišli. [J. Mlčochová]
2. (bez čoho) ▶ (o situácii, o udalosti) skončiť sa bez istého konania al. bez istých následkov, ktoré mohli nastať al. vyplynúť; syn. zaobísť sa: celá akcia sa obišla bez provokácií; nehoda sa obišla bez zranení, bez vážnych následkov; neobišlo sa to bez zbytočných rečí, bez nadávok, bez plaču; Len zázrakom sa táto udalosť obišla bez obetí na ľudských životoch. [Sme 2009]

obchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)

● hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)

3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)

4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.) už skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.

5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.

6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)

● hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;

7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)

8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)

9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);

opak. obchádzavať, -a, -ajú;

dok. obísť

|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);

dok. obísť sa

obchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho; obchádzať;

pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;

2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)

3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)

4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho; obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.); pren. Už dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.

5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch); obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)

6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa; ísť okľukou; obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)

7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho; obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)

8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy; vynechávať z náležitého poriadku; obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;

9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku; obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)

10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)

11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať; musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)

12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)

13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 5-9 obísť

obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa¹ vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa

obísť sa², obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok. (bezpredm., bez čoho, bez koho, s čím, s kým) môcť byť bez niečoho, bez niekoho, môcť postrádať niečo; zaobísť sa; vystačiť s niečím: o. sa bez peňazí, bez pomoci; Obišli sme sa bez dedičstva, využijeme bez neho i ďalej. (Jégé) Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. (Švant.) Kto sa môže obísť, nejde dnes na ambulanciu. (Kuk.); o. sa s malými prostriedkami; o. sa o jednej palici (Záb.); Obišiel sa i pri nezakúrenej izbe. (Kuk.)

obejciť sa p. obísť sa

obísť dok.
1. csl vykonať kruhový pohyb okolo niekoho al. niečoho: Ďiouča obíďe tri razi kostol (Folkušová MAR); Chotár som mosel mad obéjdení (Skalka n. Váh. TRČ); Muśela (mladucha) triraz obejsc kolo stola, že či je ňe chroma (Rankovce KOŠ); A jag nam uš trebalo ľem daz dva razi obejsc, popsul śe nam pluch (Torysa SAB)
F. počkaj, aš obejde reč! (Brodské SKA) - uprostred rozhovoru nezačínaj reč o inom
2. csl prejsť okľukou so zámerom vyhnúť sa: Poza túto izbu išľi, obišľi hu a do Kutľíka šľi (Srňacie DK); Ňemuožem ho obít, ešťe bi si misľeu̯, že sa ho bojím (Králiky BB); Museľi zme to obeísc, to zlé miesto (Rosina ŽIL); Mosíme obejdút hentú barinu, abi zme ňezapalli (Dubnica n. Váh. ILA); Robá cestu, mosíme obéjcit (Vaďovce MYJ); Tú močarinu mosím obejcť (Lapáš NIT); Ked me zbačil, ta me zdaľeka obešol (Spiš. Štvrtok LVO); Ta hvari, obejdzi, žebi ca ňescahlo (Čaklov VRN);
3. csl prejsť popri niečom, niekom, predísť niekoho: Ale drevo ho obišu̯o, kej ňie, bou̯o bi ho zabiu̯o (Zázrivá DK); Keť som ho sťeu̯ obíť, začau̯ aj on pridávať (Bošany TOP); Ket plano jednemu (furmanovi po ceste) šlo, to za_śe ňedalo obejc, to muśel každi čekac (Smižany SNV)
4. úmyselne niekoho al. niečo vynechať (pri nejakom úkone): On bov pri tom obíďení (V. Bielice TOP); Obešľi aj fiškáľvo, robia si čo chcú (Prosné PB); Koledníci nesmú obéjst ani jednu chalupu (Brezová p. Brad. MYJ)
5. stihnúť prejsť ta a nazad: Keď zme išľi zafčaz rana, tag na obed zme tam (do Dunajca v Poľsku) zašľi na koňi, aľe za jeden ďeň zme to ždi obišľi (Klin NÁM); To za jeden den neobéjdeš (Lukáčovce HLO)
6. postupne navštíviť (s úmyslom niečo vybaviť): Tak som ťi ja toto obišieu̯, na bicikľi som sa vibrau̯, fšaďe som sa ohlásiu̯ u tích kováčou (Ďanová MAR); Či pálave, či zime hajník si mosí svoje obejdút (Skalka n. Váh. TRČ); Zajtra budeme mláťit, mosím si ešče obéjít luďí k mašiňe (Skalica)
7. obstáť, pochodiť: Šeľiako ťiež obišľi, každému sa dobre ňevoďilo (Ležiachov MAR); No aľe ja som obišou̯ horši ako Ďulova maťi (Klenovec RS) ; Išeu̯ kúpit chu̯apské šati - že sna_tak lepší obendeš - a vistrojiu̯ ju za chu̯apa (Jablonové MAL)
F. obízď nasucho (Párnica DK) - vyhnúť sa trestu; obišiou̯ naprázno (Ležiachov MAR), obejšov naprázno (Lapáš NIT) - nič nedostal, nič nevybavil
8. zachvátiť, opanovať (o telesných al. duševných stavoch): Zima mia obešu̯a (Brodské SKA)
9. opatriť niekoho, postarať sa o niekoho: Ňemau̯ hu na starosť kto obísť (Sučany MAR); Na starozdz ho ňebudze mac chto obejsc (Dl. Lúka BAR); Gazda čekal jar, u źime ľem co statog obešol (Čičava VRN)
F. veľmi ho tam pekňe obišľi (Blatnica MAR) - uctili si ho
10. jtrenč, pov obschnúť, vypariť sa: Čín rosa trochu obešla, hned zme hrabali (Bošáca TRČ); Ked obejde rosa, potom sa už horšé kosí (Šípkové PIE)

obísť sa dok. (obejcit sa)
1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: Aj tento Janek tam bou̯ f tom čase, aľe zme sa obišľi (Ležiachov MAR); Furt som mala na misli, abi zme sa ňeobešli (Chocholná TRČ)
2. môcť byť bez niečoho al. niečoho, zaobísť sa; vystačiť s niečím: Hočki boľi do poľä, bes tích sä ňeobišla ža̋dna (matka) (Žaškov DK); Ja̋ se bes toho obídem (Kameňany REV); Tag aj prezo mňa sa ňemohla obísťi táto vojna (Vráble); S tímto (obytným priestorom) sa prv obejdzem z malím a špajza neh je rianná (Dl. Pole BYT); Obéjďen sa aj pri starích (šatách) (Bošáca TRČ); Človeg bi sa beš_šeličeho obešól (Vištuk MOD); Vezneme si na obet prežburša a obejdeme sa (Smolenice TRN); Obešol še i bez ňeho (Trstené p. Horn. KOŠ); obejcit sa (Bošáca TRČ)

obísť si dok. nakloniť si niekoho zaliečavým správaním, zalíškať sa niekomu: Rudo si ih (starú matku) veďev obejcťi (Svätoplukovo NIT)

obísť, zsl ob(e)jít, obendit dk
1. čo, kadiaľ vykonať (obyč. chôdzou) pohyb v kruhu okolo niečoho, niekoho: co se pak doticže trich zwrchu gmenowanych huor, tyto hory Patrowanja wždicky za swe držali tym spusobem wsseczkym, yako sme kolwek dnes obesslj (P. LEHOTA 1625); kdyby owssem za predpoweďeny čas seďemkrát celu Zem obgissel (PP 1734);
x. pren když obessly dokola dnj hoduw, posilal k nim Job a poswěcowal gich (MP 1718) nastali; (budem sa modliť) na wekssých zrnkách Otče náss, na menssých Zdrawás, Marya y tak dokola obegdem (KW 1775)
F. tolky kusek semy, kolki by mrawenec za nekolko chodiny obissel (SJ 1764)
2. čo s čím, kadiaľ prejsť popri niečom, niekom, mimo niečoho, niekoho: pani okolo koni a koča obyssla (TURIEC 1773); obessél horu, kterég wssechné priechodi strazili Grékowé (PT 1778); čo gsú toto predce za slowá: nagcit, wenďit, obenďit doncit (BA 1789); pren prezrieť, premietnuť si v pamäti: perlustrare aliqvid animo: obgjti z myslú (KS 1763)
3. čo kadiaľ prejsť v istej vzdialenosti okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: kde kdj widelj dobrich pacholkow, radneg obissli a nezagimali (ich) (LIPTOV 1676); (Vacula) neprissjel do Papradna, ale obejducze, issjel az do Marikowej (BYTČA 1740); kdyby riba wediela, že w tem žiry, na ktery gide, udica skryta gest, daleko by žir ten obessla (KT 1753); nechojže k nám humny, obíďže okolo, neboj sa nikoho (PV 18. st)
F. ga sem w takom strachu bola, ze ga trlicu neobidem (KRUPINA 1743) že sa nevyhnem potrestaniu trlicou
4. čo (mýto) prejsť tajne, nepozorovane okolo mýtneho stanoviska bez zaplatenia poplatku, úmyselne sa vyhnúť mýtnemu stanovisku s cieľom nezaplatiť poplatok: ktoz podessew mostnu a wodnu obegde, ten gma propasti cztwer osud (ŽK 1473); kto by mogho pana mytto chczel obytty a uskoczytty, alebo ze by nebol v spravedlyveg chuoze, ze by takyho czloveka postraffaly (ŠÁŠOV 1582 DSJ); pakli by který mýto smel ujíti nespravením se anebo by obešel mýto, v tom postižen byvše, má od mýtneho aneb od jeho lidí obstavený (byť) (ORECHOVÉ 1646 E); pakli by kteri kupecz, kteri bi podle sprawedliwosty byl mitom powinnowati, mito by dobrowolne aneb ukradome obessgel aneb pressgel mimo neho, takowemu wsgeligaka parteka ma se confisskowati (RADVAŇ 1702); (ľudia) nekteri hleda kraginsko-knižacku komoru oklamaty a mito obgity (ŠkD 1775)
5. čo (kraj, mesto) vykonať nej. prácu podľa istého poriadku (obyč. opakovanú po nej. čase a niekom); (postupne) navštíviť, urobiť obchôdzku (obyč. s cieľom prezrieť, vybaviť, vykonať al. skontrolovať niečo): nezgednagy-li (pastiera), tehdi sami powinni budu dobytek dat pasti, tre susede geden tyden, druhy take tre, a to tak, až se obeydu sedlaczy a potom kdy se oni obeydu, tedy zahradnjczy tre za try dni take budu powinni pasty, až se obeydu wssetczy (NEDEDZA 1561); Vincentius Ferrerius když toliko kragin, kazaga slowo božj, obessel (SK 1697); (Boh a apoštoli) wssecko mesto obessli, hospodj w nem nenassli (PoP 1723--24) pochodili; inire vigilias: obegiti wártu; obire fundos: obegitj magirské mjsta (KS 1763); wstanu a obegdem mesto po rincich (Káz 18. st)
6. čo, koho vyhnúť sa nej. nepríjemnosti, chorobe, neželateľnému stretnutiu s niečím, niekým: chotary abi branil a prinagmeneg gednucz do roka wšeczky obešgel (KOŠECA 1718); my ubozy poddany, magicze weliku kriwdu a tesskost naproty ginsssim dedinam, a to z pricziny každoročnich officziruw wogenskich u nas kwartilugicich, co y tento rok nas neobesslo (D. SÚČA 1721); chtegjce obgjt mnohe odpornosty, ktere my činiwal doloženj syn mug (BYSTRIČKA 1736) nevšimnúť si; koničkj sice zadneg sskodj nam neučinilj, nas obesslj, ale husenkj nas neobessly (KT 1753); nesstesty a auklady nepryatelow mogich sem obyssel (VARŠAVA 1760); ga chtegjce objst škodu, tych osemsto rimskych nawratit chcem (L. MIKULÁŠ 1767); nemóct budess obégst nebezpečénstwy (PT 1778)
7. koho čím (slovami) oklamať, podviesť niekoho: gesste anj w tom nebyl konecz geho ssybalstwa. Kedi giz pryssel na tieto strany, obessiel krasnymi slowy swogu matku, wilhal na neg deset zlatich, gednu krawu (PREŠOV 1666); circumire aliqvem: nekoho mistrovne obgiti (LD 18. st); o. sa dk (bez) čoho môcť byť bez niečoho, zaobísť sa: nékedi gsyce wogni obegst se nemúžú (PT 1778); (Valentínus Krajčí) žebi se bes takoweho (kapitálčeku) obgiti nemohel (PRIEVIDZA 1797); odpowi chlapček, tak gest, mohel bi se obegst bez teg owečki otec mug (SJ 18. st)