ožran m. strsl, zsl pejor. pijan, korheľ, opilec: Ňekcem toho ožrana aňi ľen viďiet (St. Hory BB); Ľen takí ožran je s ňeho (Košťany n. Tur. MAR); Aľe kerom dome bou̯ ožram, tomu sa ver ňeohuďilo zlieuke vižraťi (Čelovce MK); Krčmár má biď ždi triezvi a peuní, abi tíh nachlostaníh ožranou mohou̯ s krčmi vihoďiťi (Brodzany TOP); Ale musím povedat, že bol velkí ožran (Rudník MYJ); Človeku čaško ulahodzic, aľe kedz je chlab ožran, ňeňi horšieho (Rosina ŽIL)