ošklivý príd
1. (o veci, jave) kt. vyvoláva zlý dojem, nepekný, škaredý, odporný: w gesličkách osskliwých zrodila, zložila te (Ježiša) Panna Matka čistá (CC 1655); od slawneg werchnosty do wezeny mesticzkeho danni sem bil, czo ga ničemu ginssimu toliko osskliwemu ožralstwu pripisugem (BARDEJOV 1696); tieže strankj nechtegjcze zwade, roztržitostem mysta datj, sudj osskliwe a nakladky odtud pochazegjcze obegti a se wiwarowati, poradek mezj sebu učinilj (BENICE 1710); infans facinus: osskliwá wec; inelegans: nekrásny, sspatny, osskliwy (KS 1763);
x. pren ty sy gu (dušu) zasskaredil a sspátnú, smradlawú y osskliwú učinil (BlR 18. st) zaťažil si ju hriechmi
2. (o človeku) kt. vzbudzuje nevôľu, odporný, protivný, mrzký, ohavný, ohyzdný: nechtel bis manželku, ktera by z ginimy, tebe osskliwimy spolky sobe držela (ZA 1676); (apoštoli) techto tak dywokých, osskliwych liďý, zatwrdlost, maudrost, wladu do krestanskeg tychosti, uprymnosťy a sprostosty, pokory garma zapráhli (PP 1734); neb člowěk, když se ljbj sám sobě, tobě gest osskliwý (KO 1782)
L. ty (ľudia), ktery se neradne posskwernily, bywagu potom na sebe osskliwy, nemohau na sebe dobre hledet aneb wydewsse se pluwagy na sebe (AgS 1708) robia si príkoria
3. (o čuchových a chuťových vnemoch) nepríjemný, protivný, odporný: disorexia: osskliwá chuť w gjdlu (KS 1763); pro ten osskliwý dym ani dychat, ani vsta hybat nemůžem (AP 1771)
4. špinavý, zašpinený: do domu nektereho možneho pana žaden nesmje zanečisteny a osskliwy a po grobiansky wegsty (PS 1782)
5. (o čine) nemorálny, nečestný: wogaci, když dostanu a opanugu nekteru dedinu, mesto aneb ay kragnu, oddawagu se do tych osskliwich chlipnosti telesnych gako wlci na mrssinu (MS 1758); obscaenus: nerádny, nečisty, oplzly, osskliwy; nefarius: osskliwy, haňébny, nesslechétny, ukrútny, nečnóstliwy (KS 1763)
6. (o slove) neslušný, hrubý: (mládenec) osskliwe slowa a powerne figuri na cyprjské medi widlabawal (VP 1764); ulisne slowa, ačkoliw wadne a osskliwe gsu, w ginem žiwotě predce w žadosty uradu neb nektereg wrchnosty potrebne (sú) (MC 18. st)
7. (o chorobe) vážny, nebezpečný, nákazlivý: nic nepowim o gegich (vojakov) osskliwich nemocach a nedužiwnostach, ktere sobe skrze chlipnosti dostawagu spusobugu (MS 1758); Piezi, že od Maamana uzdraweneho dwe hriwne stribra z dwognasobnym ruchem wzal, uderyl Buh z malomocenstwym osskliwym (MC 18. st); -o, -e prísl k 1: gest nezdwořilost, osskliwě chrákat (RPM 1795); prijdem-li, kde ty sedíš, ošklivo na mne hledíš (AD 18. st); abominaliter: osskliwo (PD 18. st); -osť ž
1. vlastnosť toho, čo je ošklivé, škaredé, opak krása: w teg nebeskeg wlasti gest žywot bez smrty, mladost bez staroby, zdrawy bez nemocy, swetlo bez tmy, krása bez osskliwosty (MC 18. st)
2. čo vyvoláva odpor, nechuť, nevôľu, hnus: meczy nameznymy muzmy s panmy Steffanom a Balassom Swethogenskymy z gedneg strany a meczy Ssymunem, Petrom, Laczlawom a Michalom zo Smreczen zwady, nesnadky a osskliwosty posdwyhle su sie boly (L. JÁN 1480 SČL) neprístojnosti, sváry; Gežissy, twé milowaňý gest mysli libe krmeňý sytýce bez osskliwosti (CC 1655); (človek) wecy magjce prigjty ossklywy sobe, odkud (pochádza) ossklywost, strach, treseny se a suženj (KoB 1666); pisse s. Peter, že se ďywyli pohane wydyce, že se u krestanuw nenalezagi te ossklywosty, gymýžto oňy po hrdlo plny boly (PP 1734); kdo ho (manželstvo) tu jak ošklivosť smí klásť? (BR 1785)
L. mať v o-i koho, čo
a. (o pokrme) pociťovať odpor, nechutenstvo voči niečomu: pren dusse nassa giž w osskliwosti ma pokrm tento prelechki (DuH 1723); skoreg odplatu dostaness od chudobnych hosti neb od bohatych, když magu gedla w osskliwosti (GV 1755)
b. pociťovať odpor voči niekomu al. niečomu, hnusiť sa niekoho al. niečoho: neposskwrnenj se ostycha, w ossklywosty ma a prokljna wsseliku nečistotu (KoB 1666); nauts nás, Panye, sebi sme zlé retsi v osklyivosztzi mali (RSP 1758); w osskliwósti magu Aegyptssty wsseckych pastyrú owec (KB 1757); y samého sebe tak w osskliwosti máss, že sotwa se snesti možess (MPS 1777); oneno Loth, že bil sprawedliwi, bil welikeg w nenawisti a w osskliwosti u Sodomskich (TC 1631) protivil sa im; ani Bůh, ani kazatele slowa božjho mnohym posluchačum nemohu tento ďabelsky wystupek, pychu w osskliwost uwestj (SP 1696) zoškliviť
F. gak (kráľ Ladislav I.) po horách sem a tam se tulal, w osskliwost wezma wssecky swětské wěcy, Bohu ostatek žiwota swého poswětiti vmjnil (SH 1786) zanevrel na svet
3. nepríjemný pocit, nevoľnosť od žalúdku: po prwe a po druhe se plawjcy, by y z dobrjm wetrom, ossklywosty se sotwj wiwaruwa (KoB 1666); nausea: čemer, nechuť, nechutnost, osskliwost (KS 1763)
4. škaredý, odporný skutok, nemravnosť, neslušnosť: muž z mužem nech se nescházá, gakó obyčag gest z ženú, nebo osskliwost gest (KB 1757); obscenitas: nečistota, sspatnost, osskliwost, oplzlost (KS 1763); sspyky z kosťi wysmrkowat pry stole ňeswečy, zuby zgewňe wyparkawat osskliwost gest wetssy (GP 1782)
L. a geden káždy z mánželku bljžnyho swého činil ósskliwost, y swagr newestu swú posskwrnil nesslechetně (KB 1757) mal s ňou pohlavný styk
5. opovrhnutie, hanba, potupa: dedecus: potupa, háňba, osskliwost, sspátnost, ohawnost (KS 1763); exsacratio: potupeni, osskliwost (LD 18. st)
L. ponewadž pak toto wsseczko (väzenie) newynne sem trpela a skrze to do osskliwosti welikeg pred mnohimi lydmy sem prissla utrpela som veľkú hanbu pred ľuďmi; kdibj (služobník) y skutku postiženj bil, do takeg osskliwostj nebil bj upadl nebol by sa dostal do hanby (LIPTOV 1757; 1759); -ôstka [-os-] dem expr k 3: nauseola: čemerka, osskliwostka (KS 1763)