Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ošklivý príd.

1. výzorom nepekný, škaredý, ohavný, hnusný, op. pekný: o-é farby, o-á tvár

2. vzbudzujúci nepríjemné pocity, nepríjemný, protivný, ohavný: o-á robota, o-é počasie, o-á choroba; o-é slovo neslušné, hrubé

3. expr. nebezpečný, háklivý: je to o-á situácia, o-é zranenie;

ošklivo prísl. i vetná prísl.: o. vyzerať; vonku je o.;

ošklivosť -i ž.

1. k 1 – 3

2. ošklivý čin: páchať o-i

3. odpor, hnus: cítiť o. k niekomu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ošklivý; ošklivo prísl.; ošklivosť ‑i ‑í ž.

ošklivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

ošklivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ vzbudzujúci svojím vzhľadom záporný postoj až odpor, pôsobiaci odpudzujúco, veľmi škaredý, odporný; op. pekný, krásny: ošklivá tvár; o. tvor; ošklivé škvrny na pokožke; po ranách mu zostali ošklivé jazvy; je to jedno z najošklivejších miest, čo poznám
2. ▶ vzbudzujúci nepríjemné pocity, odpor, nevôľu, nechuť, nepríjemný, protivný, odporný: o. zážitok; o. zápach; vonku je ošklivé počasie
3. ▶ spoločensky neprípustný, hodný odsúdenia, zlý, neslušný, hnusný, hanebný: ošklivé reči, slová; také ošklivé veci píše!; používal tie najošklivejšie nadávky; bola to najošklivejšia vec, čo sa mohla stať!; Za čerstva som zavracal ošklivú myšlienku, aby sa ma nezmocnila celkom [...]. [R. Jašík]
4. expr. ▶ majúci ťažký priebeh, vážne následky; syn. strašný: ošklivé zranenie; pred rokmi mal ošklivú autonehodu; na tréningu mal o. pád

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný


nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

p. aj zlý

2. p. necudný


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný) • neupravenýnepeknýnevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budovakostrbatýneuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmoškaredýmrzkýošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada


odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2


ošklivý 1. p. škaredý 1 2. p. zlý 1, nepríjemný 3. p. neslušný, hnusný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ošklivý príd. expr.

1. na vzhľad nepekný, škaredý: o. človek, o-á tvár; o-é spáleniny na rukách (Hor.);

2. vzbudzujúci nepríjemný pocit, protiviaci sa, nepríjemný: o. pocit, o-á choroba, o-á práca; o-á situácia (Hor.);

3. neslušný, hrubý: o-é slovo; o. naturalizmus (Vlč.);

ošklivo prísl.;

ošklivosť, -ti ž.

1. vlastnosť niečoho al. niekoho ošklivého;

2. silný odpor: Rýchle odvrátila od neho s ošklivosťou tvár. (Tim.)

3. ošklivý čin: Kto by sa bol nazdal, že upadneš do takej ošklivosti. (Kuk.)

ošklivý príd.
1. nepekný, nevzhľadný, škaredý: oškliví chlap (Lukáčovce HLO)
F. ošklivá tvár zrkalla ňenávidzí (Bošáca TRČ) - nepríjemnú pravdu nemá nikto rád
2. zlý, surový, protivný: Ten náš pán biu̯ takí oškliví (Kuchyňa MAL)

ošklivý príd
1. (o veci, jave) kt. vyvoláva zlý dojem, nepekný, škaredý, odporný: w gesličkách osskliwých zrodila, zložila te (Ježiša) Panna Matka čistá (CC 1655); od slawneg werchnosty do wezeny mesticzkeho danni sem bil, czo ga ničemu ginssimu toliko osskliwemu ožralstwu pripisugem (BARDEJOV 1696); tieže strankj nechtegjcze zwade, roztržitostem mysta datj, sudj osskliwe a nakladky odtud pochazegjcze obegti a se wiwarowati, poradek mezj sebu učinilj (BENICE 1710); infans facinus: osskliwá wec; inelegans: nekrásny, sspatny, osskliwy (KS 1763);
x. pren ty sy gu (dušu) zasskaredil a sspátnú, smradlawú y osskliwú učinil (BlR 18. st) zaťažil si ju hriechmi
2. (o človeku) kt. vzbudzuje nevôľu, odporný, protivný, mrzký, ohavný, ohyzdný: nechtel bis manželku, ktera by z ginimy, tebe osskliwimy spolky sobe držela (ZA 1676); (apoštoli) techto tak dywokých, osskliwych liďý, zatwrdlost, maudrost, wladu do krestanskeg tychosti, uprymnosťy a sprostosty, pokory garma zapráhli (PP 1734); neb člowěk, když se ljbj sám sobě, tobě gest osskliwý (KO 1782)
L. ty (ľudia), ktery se neradne posskwernily, bywagu potom na sebe osskliwy, nemohau na sebe dobre hledet aneb wydewsse se pluwagy na sebe (AgS 1708) robia si príkoria
3. (o čuchových a chuťových vnemoch) nepríjemný, protivný, odporný: disorexia: osskliwá chuť w gjdlu (KS 1763); pro ten osskliwý dym ani dychat, ani vsta hybat nemůžem (AP 1771)
4. špinavý, zašpinený: do domu nektereho možneho pana žaden nesmje zanečisteny a osskliwy a po grobiansky wegsty (PS 1782)
5. (o čine) nemorálny, nečestný: wogaci, když dostanu a opanugu nekteru dedinu, mesto aneb ay kragnu, oddawagu se do tych osskliwich chlipnosti telesnych gako wlci na mrssinu (MS 1758); obscaenus: nerádny, nečisty, oplzly, osskliwy; nefarius: osskliwy, haňébny, nesslechétny, ukrútny, nečnóstliwy (KS 1763)
6. (o slove) neslušný, hrubý: (mládenec) osskliwe slowa a powerne figuri na cyprjské medi widlabawal (VP 1764); ulisne slowa, ačkoliw wadne a osskliwe gsu, w ginem žiwotě predce w žadosty uradu neb nektereg wrchnosty potrebne (sú) (MC 18. st)
7. (o chorobe) vážny, nebezpečný, nákazlivý: nic nepowim o gegich (vojakov) osskliwich nemocach a nedužiwnostach, ktere sobe skrze chlipnosti dostawagu spusobugu (MS 1758); Piezi, že od Maamana uzdraweneho dwe hriwne stribra z dwognasobnym ruchem wzal, uderyl Buh z malomocenstwym osskliwym (MC 18. st); -o, -e prísl k 1: gest nezdwořilost, osskliwě chrákat (RPM 1795); prijdem-li, kde ty sedíš, ošklivo na mne hledíš (AD 18. st); abominaliter: osskliwo (PD 18. st); -osť ž
1. vlastnosť toho, čo je ošklivé, škaredé, opak krása: w teg nebeskeg wlasti gest žywot bez smrty, mladost bez staroby, zdrawy bez nemocy, swetlo bez tmy, krása bez osskliwosty (MC 18. st)
2. čo vyvoláva odpor, nechuť, nevôľu, hnus: meczy nameznymy muzmy s panmy Steffanom a Balassom Swethogenskymy z gedneg strany a meczy Ssymunem, Petrom, Laczlawom a Michalom zo Smreczen zwady, nesnadky a osskliwosty posdwyhle su sie boly (L. JÁN 1480 SČL) neprístojnosti, sváry; Gežissy, twé milowaňý gest mysli libe krmeňý sytýce bez osskliwosti (CC 1655); (človek) wecy magjce prigjty ossklywy sobe, odkud (pochádza) ossklywost, strach, treseny se a suženj (KoB 1666); pisse s. Peter, že se ďywyli pohane wydyce, že se u krestanuw nenalezagi te ossklywosty, gymýžto oňy po hrdlo plny boly (PP 1734); kdo ho (manželstvo) tu jak ošklivosť smí klásť? (BR 1785)
L. mať v o-i koho, čo
a. (o pokrme) pociťovať odpor, nechutenstvo voči niečomu: pren dusse nassa giž w osskliwosti ma pokrm tento prelechki (DuH 1723); skoreg odplatu dostaness od chudobnych hosti neb od bohatych, když magu gedla w osskliwosti (GV 1755)
b. pociťovať odpor voči niekomu al. niečomu, hnusiť sa niekoho al. niečoho: neposskwrnenj se ostycha, w ossklywosty ma a prokljna wsseliku nečistotu (KoB 1666); nauts nás, Panye, sebi sme zlé retsi v osklyivosztzi mali (RSP 1758); w osskliwósti magu Aegyptssty wsseckych pastyrú owec (KB 1757); y samého sebe tak w osskliwosti máss, že sotwa se snesti možess (MPS 1777); oneno Loth, že bil sprawedliwi, bil welikeg w nenawisti a w osskliwosti u Sodomskich (TC 1631) protivil sa im; ani Bůh, ani kazatele slowa božjho mnohym posluchačum nemohu tento ďabelsky wystupek, pychu w osskliwost uwestj (SP 1696) zoškliviť
F. gak (kráľ Ladislav I.) po horách sem a tam se tulal, w osskliwost wezma wssecky swětské wěcy, Bohu ostatek žiwota swého poswětiti vmjnil (SH 1786) zanevrel na svet
3. nepríjemný pocit, nevoľnosť od žalúdku: po prwe a po druhe se plawjcy, by y z dobrjm wetrom, ossklywosty se sotwj wiwaruwa (KoB 1666); nausea: čemer, nechuť, nechutnost, osskliwost (KS 1763)
4. škaredý, odporný skutok, nemravnosť, neslušnosť: muž z mužem nech se nescházá, gakó obyčag gest z ženú, nebo osskliwost gest (KB 1757); obscenitas: nečistota, sspatnost, osskliwost, oplzlost (KS 1763); sspyky z kosťi wysmrkowat pry stole ňeswečy, zuby zgewňe wyparkawat osskliwost gest wetssy (GP 1782)
L. a geden káždy z mánželku bljžnyho swého činil ósskliwost, y swagr newestu swú posskwrnil nesslechetně (KB 1757) mal s ňou pohlavný styk
5. opovrhnutie, hanba, potupa: dedecus: potupa, háňba, osskliwost, sspátnost, ohawnost (KS 1763); exsacratio: potupeni, osskliwost (LD 18. st)
L. ponewadž pak toto wsseczko (väzenie) newynne sem trpela a skrze to do osskliwosti welikeg pred mnohimi lydmy sem prissla utrpela som veľkú hanbu pred ľuďmi; kdibj (služobník) y skutku postiženj bil, do takeg osskliwostj nebil bj upadl nebol by sa dostal do hanby (LIPTOV 1757; 1759); -ôstka [-os-] dem expr k 3: nauseola: čemerka, osskliwostka (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu