ošklbať -e -ú dok.
1. šklbaním odstrániť (perie ap.): o. perie; o. lístky z kvetu otrhať
2. šklbaním zbaviť peria ap.: o. hus, konár
3. expr. obrať, okradnúť: o. niekoho o posledné peniaze
● o. niekoho ako hus obrať o všetko;
nedok. ošklbávať -a
ošklbať -be -bú ošklb! -bal -búc -baný -banie dok.
ošklbaný -ná -né príd. expr. 1. ▶ (o veciach) častým používaním, neudržiavaním v dobrom stave poškodený, opotrebovaný, zničený, otrhaný: o. zošit; ošklbaná knižka, mapa; po ulici kráča muž v ošklbaných šatách; [...] na hlavách ošklbané slamené klobúky, akoby okradli strašiakov do maku. [J. Červenák] 2. 2. st. -nejší (i o čo) ▶ pripravený o peniaze, o majetok, okradnutý: ošklbaní občania; o. národ; byť o. o peniaze; v dôsledku postupu politikov bude republika čoraz ošklbanejšia ▷ ↗ i ošklbať
ošklbať -be -bú ošklb! -bal -búc -baný -banie dok. 1. (čo; čo (z čoho)) ▶ šklbaním, vytrhávaním postupne zbaviť všetkého peria; šklbaním odstrániť perie zo zvieraťa: o. hydinu bez poškodenia kože; ošklbané a vypitvané kurča; ošklbe kanárikovi perie; A keď sa ošklbali [husi], bola z nich kopa krásneho bielučkého peria. [A. Baláž] 2. trochu expr. (čo; čo (z čoho)) ▶ šklbaním, mykaním postupne oddeliť od niečoho určité vymedzené množstvo jeho súčastí, otrhať; šklbaním zbaviť niečoho určitého množstva jeho súčastí: o. ruže, orgován; o. v záhrade kríky; o. celý strom; pristavila si k hruške rebrík a polovicu plodov z nej ošklbala; vietor ošklbal zo stromov všetky listy; neošklb mi všetky kvety! 3. hovor. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ dopustiť sa podvodu voči niekomu obyč. pri finančných záležitostiach, pripraviť, obrať niekoho o peniaze, o majetok, obrať: o. štát o milióny; poriadne ťa ošklbal; ošklbali ma o posledné peniaze; ošklbala ho o polovicu majetku; Ale keď ho o všetko ošklbe, on príde k rozumu. [J. Lenčo] ◘ fraz. vyzerať ako [zle] ošklbaná hus pôsobiť veľmi neupravene ▷ nedok. ↗ ošklbávať, k 1, 2 i šklbať
ošklbávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo; čo (z čoho)) ▶ šklbaním zbavovať peria, vytrhávať perie; šklbaním odstraňovať perie zo zvieraťa: o. husi; vták si ošklbáva perie; Peter ukradol kdesi sliepku, ošklbával ju a zberal sa ju piecť. [Š. Žáry]; pren. Lipu ošklbáva vietor. [KSl 1963] zhadzuje jej listy 2. trochu expr. (čo; čo (z čoho)) ▶ trhaním oddeľovať od niečoho určité, vymedzené množstvo jeho súčastí, otrhávať; šklbaním zbavovať niečoho určitého množstva jeho súčastí: o. kvety; o. listy bazalky; o. mladé lístky z rastliniek; kačky ošklbávali trávu; hľadel na nehybné telo, ktoré ešte ošklbávali psy 3. hovor. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ pripravovať, oberať o peniaze, o majetok, okrádať: o. ľudí, dôchodcov o peniaze; o. štát na daniach; o. hostí na veľkosti porcií; nenechám sa donekonečna o.; nemáme záujem klientov o. ▷ dok. ↗ ošklbať
ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnila • zbedačiť • ožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľud • expr. ošklbať • polit.: pauperizovať • proletarizovať
2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obrať • kniž. oklieštiť • oslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem
okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)
olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky
ošklbať 1. p. otrhať 2. p. okradnúť
otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)
ošklbať, -e, -ú dok. expr. (čo) obtrhať, ošklbať (dookola): o. zo stromu všetky hrušky; o. jabloň;
nedok. obšklbávať i obškĺbať, a-, a-jú
ošklbať, -e, -ú dok.
1. (čo) šklbaním zbaviť peria: o. sliepku, hus;
2. expr. (čo) otrhať, poodrapovať, zbaviť lístia ap.: o. lístie (zo stromu);
3. expr. (koho, koho o čo) pripraviť o niečo, okradnúť, obrať: Poddaných už radšej ošklbeme my. (Kuk.) Kutinovci ošklbu Sitára o majetok. (Bedn.)
● o. niekoho (niečo) ako hus okradnúť, obrať;
nedok. ošklbávať, -a, -ajú
osklbať p. ošklbať
oskubať p. ošklbať
ošklbať dok. (osklbač, oskubať) 1. csl šklbaním zbaviť peria al. vlasov: Zme ho (gunára) ošklbaľi (Žarnovica NB); U Margiti už osklbali husi (Brusník REV); Šetki vlasi ti oškubem, poton sa zapoviéž našíh jabúčék! (Trenč. Závada TRČ); Ked husám padá pérí, mosá sa ošklbat (Borová TRN); A jak še oskubaľi, ta še mušeľi huši prikarmovac (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. expr. šklbaním odstrániť, otrhať: Strunka bola takí vírosteg na réve, kebi to oškubál, ten rév prestane róst (Viničné MOD); Hruški do rána oškubali (Bošáca TRČ) 3. garb. špeciálnym nožom (kosou) odstrániť vlnu z kože po jej namočení: vlnu ošklbat (Brezová p. Brad. MYJ) 4. expr. (niekoho) obrať o peniaze: Daj pozor, ten vá_šetkíh ošklbe! (Likavka RUŽ); Ošklbala bi ma aj o posleňňú korunu! (Lapáš NIT); Ale ho oškubali! (Bošáca TRČ) 5. zodrať, poškodiť, dotrhať: Pekne sis ten sveter oškubal! (Lubina NMV)
ošklbať [-kl(u), -ku-] dk 1. koho, čo (komu) šklbaním zbaviť pernatú zver al. hydinu peria: wezmy wrabcza, kde se wrabczy rugu, a ossklb ho dobre (LR1 17. st); wezmy take gerabicu, pekne ossklb, wypitwag (RT 17. st); deglubere: ossklubati (FO 1737); chyť kapauna, ossklub mu brucho a potom dobře žihlawau naprlj (StN 1785); ossklb mu (kapúnovi) brjcho a prhlawů dobre nabrhli (PL 1787) 2. čo poodtrhávať, otrhať niečo: kdiž se hlawečky ossklbu, nech se chmel na suchu powalu wisipe a rozetre natenko (NN 18. st); x. pren nebo rodičowé, gak gsem powedel, krcžmárenie nasledowaly, guss wtenkrát čyhaly na lúpež tito jastrábowé, kterich y tak dawná običeg biwala dwognásobny plat wibirat a hostúw messce čystotne osskubat (PeP 1771) vyprázdniť; -ovať, -ávať ndk 1. k 1: ptaky se ossklbawagj, riby se ze ssupin zesskrabawagj (KoB 1666); deplumo: osskubugem (KS 1763) 2. (o vlasoch) vytŕhať v chumáčoch: depecto: wyčesáwám, wysskubugem, očesáwám, osskubugem; compilo a pilo: wlasy sskubám, trhám, osskubáwám; depilo: oplzám, oplessiwugem, osskubáwám (KS 1763)