ošetrovateľ -a mn. -ia m.
1. kto (z povolania) ošetruje chorých
2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;
ošetrovateľka -y -liek ž.;
ošetrovateľský príd.: o-á služba; o-á metóda
ošetrovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
ošetrovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto ošetruje, poskytuje zdravotnú pomoc chorým, nevládnym: hlavný, pomocný o.; nedostatok kvalifikovaných ošetrovateľov; privolať ošetrovateľa; pracuje ako o. v nemocnici 2. ▶ kto sa stará o zvieratá, o ich dobrý zdravotný stav: o. oviec, dobytka; o. šeliem v zoo; hľadáme ošetrovateľov hospodárskych zvierat; tiger zaútočil na ošetrovateľa ▷ ošetrovateľka -ky -liek ž.: detská o.; chcela byť ošetrovateľkou koní
opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva • pestún • zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátor • práv. poručník • zastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!
ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých • sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyše • voj. slang. lapiduch
2. p. opatrovník
ošetrovateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. človek odborne sa zaoberajúci ošetrovaním chorých;
2. kto sa stará o niekoho, o niečo, opatrovník, pestovateľ: o. zvierat, kráv, ošípaných; o. rastlín, stromov;
ošetrovateľka, -y, -liek ž.;
ošetrovateľský príd.: o. personál; o. kurz; o-é metódy;
ošetrovateľstvo, -a str. starostlivosť o chorého, ktorú vykonáva osoba školená v ošetrovateľskej technike, povolanie ošetrovateľa