očkovať nedok.
1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne); povinné o-nie
2. štepiť očkom (význ. 3): o. strom
očkovanie -nia -ní s. 1. i lek., veter. (i proti čomu) ▶ dodávanie ochranných látok proti nebezpečným, obyč. nákazlivým chorobám do tela, vakcinácia: povinné, preventívne o. osôb; o. domácich zvierat; bezplatné o. detí proti obrne; o. mladých králikov proti moru; účinnosť očkovania; absolvovať potrebné ochranné očkovania; turistom sa odporúča o. proti brušnému týfusu; s očkovaním proti kliešťom je vhodné začať v chladnejších mesiacoch roka; napriek očkovaniu proti chrípke ochorela 2. záhr., ovoc. ▶ prenos časti ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka, štepenie očkom: o. ovocných drevín; o. na bdejúce očko včasné, júnové; o. na spiace očko neskoré, augustové; o. plánok; utrieť miesto očkovania handrou; gaštany by mohlo zachrániť o. ▷ ↗ i očkovať
očkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. i lek., veter. (koho, čo (proti čomu; čím)) ▶ dodávať, vnášať do tela ochranné látky proti nebezpečným, obyč. nákazlivým chorobám: o. deti, dospelých; o. psov, mačky, kravy; dať sa o. proti chrípke, žltačke, kliešťovej encefalitíde; očkujúci lekári, zdravotníci; čím viac detí je očkovaných, tým lepšia je celková ochrana obyvateľstva; Máte šťastie, ten pes bol očkovaný proti besnote [...] [P. Jaroš]; Líška bola besná a policajta, ktorý s ňou prišiel do kontaktu, preventívne očkovali. [Sme 1995]; pren. expr. Môj otec, dobrý záhradník, očkoval svojim tretiakom lásku k rodnej reči. [Š. Žáry] vštepoval
2. záhr., ovoc. (čo (kam)) ▶ prenášať očko, zárodkový púčik ušľachtilej odrody na inú (bežnejšiu) rastlinu; pripájať očko na podpník (v škôlke), štepiť očkom: o. stromy, kríky, ruže; do podpníkov samorodého viniča sa očkujú ušľachtilé odrody hrozna; ovocné podpníky očkujeme na spiace očko 3. (čo (čím; kam)) ▶ vybavovať niečo niečím s cieľom získať lepšiu kvalitu al. odstrániť nežiaduce vlastnosti: Tieto suroviny [pasterizované mlieko, smotana, cmar a srvátka] sa obvykle očkujú smotanovou, jogurtovou, kefírovou, acidofilovou a bifidovou vypestovanou čistou kultúrou. [VNK 2001]; pren. Herný priemysel už niekoľko rokov úspešne očkuje do svojich projektov populárne veci, do formy počítačových hier sa prerábajú úspešné filmy [...]. [InZ 2002] ◘ fraz. žart. byť očkovaný proti niečomu [proti humoru, inteligencii a pod.] nemať pre niečo zmysel, ostať niečím nezasiahnutý ▷ dok. ↗ zaočkovať
očkovať 1. dávať ochrannú látku do tela • štepiť: očkovať, štepiť deti proti osýpkam • lek. vakcinovať
2. hovor. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka • štepiť (prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu vôbec): očkovať, štepiť ruže • vrúbľovať (pomocou vrúbľa): vrúbľovať ovocné stromy
štepiť 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: štepiť ruže • očkovať (štepiť očkom) • vrúbľovať (štepiť vrúbľom): očkovať, vrúbľovať ovocné stromy
2. p. očkovať 1, 2
očkovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo proti čomu) vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivým chorobám; štepiť: o. deti proti tuberkulóze, proti obrne, proti týfusu; o. sliepky;
2. (čo) prenášať očko (zárodkový pupeň) ušľachtilej odrody na menejcenný druh rastliny; štepiť: o. ruže, o. ovocné stromy