Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

očistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata; o. hnutie (od zradcov)

2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka

3. zbaviť vrchnej časti (šupy ap.): o. jablko, zemiaky

4. zbaviť (viny), oslobodiť: o. (sa) od podozrenia;

nedok. očisťovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
očistiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.

čistiť sa -tí sa -tia sa čisť sa/čisti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tený -tenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa čistým, priezračným: obloha, nebo sa čistí; studnička sa čistí; Víno už vykvasilo, čistí sa a z husaciny kvapká masť. [I. Kadlečík]; Chmáry od neho utekajú, tvár sa mu vyhladieva a čistí. [F. Švantner] prestáva sa mračiť; pren. rana sa čistí prestáva hnisať
2. hovor. ▶ o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení
fraz. rozum sa mu čistí? a) nevie, nemôže rozumne, triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby ◘ parem. Keď sa hviezdy čistia, bude jasno
opak. čistievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.očistiť sa, vyčistiť sa


čistiť -tí -tia čisť/čisti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn; robiť čistým; syn. očisťovať: č. topánky, odev, dlážku; č. si okuliare; č. si zuby, nechty; č. ranu; chemické čistenie šatstva; polievacie autá čistia ulice; Vlákniny viažu v čreve látky a čistia črevo podobne ako kefa. [Pc 1999]; pren. č. si dušu robiť sebareflexiu; vodohosp. čistenie koryta umelé zníženie dna na zväčšenie kapacity koryta
2. (čo) ▶ zbavovať nežiaducich prímesí, cudzích prvkov a pod.: č. olej, benzín; č. zrno preosievať; samovoľné, umelé čistenie vína; biologické čistenie odpadových vôd; č. pôdu od buriny; Pijem pivo, lebo ono čistí krv. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu a pod.); lúpať, škrabať, bieliť: č. zemiaky, jablko; č. kukuričné šúľky; č. rybu; č. zeleninu do polievky; Jeden podtínal, dvaja podrezávali, dvaja čistili kmene od haluzí. [L. Ťažký]; tech. abrazívne čistenie čistenie pod tlakom pomocou oceľových guľôčok, pilín, piesku al. iného materiálu, pri ktorom sa z povrchu výrobku odstránia nerovnosti; les. čistenie kmeňov prirodzené odpadávanie spodných haluzí odumretých pre nedostatok svetla
4. (čo, koho) ▶ odstraňovať nevyhovujúcich jednotlivcov: predátory čistia prírodu od chorých a uhynutých zvierat; masové etnické čistenie; Delostrelectvo začalo čistiť predmostie a zabezpečovať prielom pre obidve armády. [H. Zelinová]
fraz. čistiť niekomu žalúdok dohovárať niekomu
opak. čistievať -va -vajú -val; dok.očistiť, vyčistiť


očistiť sa -tí sa -tia sa očisti sa/očisť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (od čoho; ø) ▶ zbaviť seba nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť sa čistým, vyčistiť sa: o. sa kefou od prachu, od blata; dobre padne o. sa pod prúdom vody; rituálne sa očistia v kúpeli; Hneď k nim priskočilo zopár ľudí, aby jej pomohli vstať a očistiť sa od snehu. [J. Kuchtová]
2. (od čoho; ø) ▶ (o organizme, prírode) zbaviť sa škodlivých látok a tak sa obnoviť, stať sa čistým, čistejším: slabé nechty zosilnejú, vlasy dostanú lesk, pleť sa očistí; keď prestal fajčiť, pľúca sa mu trochu očistili; voda má schopnosť o. sa sama; Keď lovecký ošiaľ pominul a rieka sa očistila od krvi, na Dunaji zavládlo ticho [...]. [P. Glocko]
3. (z čoho/od čoho; čím; ø) ▶ zbaviť sa niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám (v myšlienkach, pocitoch, presvedčení, životnom štýle a pod.), odbremeniť sa; mravne sa obrodiť: očistia sa pôstom, úprimnou spoveďou; chce sa o. zo svojej minulosti; krajina sa snažila o. sa od hriechov fašizmu, od korupcie; Po dôkladnejšej prehliadke, keď sa mi myseľ očistila do priezračnosti, som bol o voľačo spokojnejší. [J. Fekete]; Človek by mal mať vždy šancu očistiť sa a pretrpieť svoje pády. [S. Rakús]
4. (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím; ø) ▶ zbaviť sa viny, podozrenia, oslobodiť sa, ospravedlniť sa: právne sa o.; každý má právo o. sa pred súdom; chce sa o. v očiach svojho otca, pretože sa cíti vinná; hájil sa do poslednej chvíle, aby sa očistil od obvinenia; sudca sa snažil o. pred verejnosťou z podozrenia, že porušuje zákony; prichádzajú do chrámu o. sa pred Pánom Bohom
5. (od koho) ▶ zbaviť sa niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho, vyčistiť sa: strana sa očistila od nevhodných ľudí; Očakával som, že justícia bude mať záujem očistiť sa od sudcov, ktorí jej robia zlé meno. [HN 2003]
nedok.očisťovať sa, k 1, 2 ičistiť sa


očistiť -tí -tia očisti/očisť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, niekoho nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť čistým; syn. vyčistiť: o. (si) kefou obuv, topánky; o. si odev, kabát od vlasov, chĺpkov, nitiek; očistite rýľ od hrubej špiny a zaschnutej hliny; pokožku jemne očistíme od mejkapu; matka starostlivo očistila dieťa od piesku; po zdokumentovaní nehody políciou hasiči očistili vozovku; podarilo sa nám o. okolie kaštieľa; majitelia nehnuteľností neočistili chodníky od snehu
2. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť nečistotu, špinu, škvrnu a pod. z povrchu niečoho, vyčistiť: pokúšal sa o. krvavý fľak vreckovkou; škvrnu na koberci už neočistíš; očisti si blato z čižiem!; na očistenie námrazy na oknách stačí gumená škrabka; Prichytiť niekoho pri tom, že neočistí exkrementy po svojom psovi, je problematické. [Sme 2010]
3. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, obyč. jedlé plody korene, hľuzy rastlín vrchnej vrstvy (kôry, šupy, škrupiny a pod.), oškrabať, olúpať, ošúpať: o. zeleninu, mrkvu, zemiaky; o. orechy; pomaranče očistíme tak, aby nám ostala len čistá dužina; o. mäso od blán a loja; stará mama mu očistila dve jabĺčka; cibuľu a šampiňóny očistíme a nakrájame na drobno
4. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť kôru, šupu a pod. z jedlých plodov, koreňov, hľúz rastlín, oškrabať, olúpať, ošúpať: v prípade, že je zelenina v strednom veku, potom je potrebné najskôr o. kôru; z jabĺk očistíme šupky a vykrojíme stred s jadierkami
5. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (často súčasti prírody al. ľudský organizmus) nežiaducich al. cudzích prvkov, prímesí a pod., vyčistiť: o. olej, naftu, benzín, cukor rafinovať; o. zrno od plievi fraz.; o. pôdu od buriny; filtre pomôžu o. vodu v jazierku; ryžová diéta šetrne očistí telo; po návrate z prírody psa ihneď očistíme od kliešťov; redaktor očistil text od nezrozumiteľných cudzích slov; Pokiaľ je totiž rozumne vedená politika bankrotov, tak môže výrazne pomôcť pri očistení ekonomiky. [Pt 1998]
6. i náb. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám, odbremeniť, oslobodiť: o. si svedomie; o. dušu od hriechov, od rôznych závislostí; o. svoju myseľ od predsudkov; počas celej púte mali pútnici možnosť o. svoje vnútro; hľadať očistenie v chráme; bieloba je symbolom očistenia; Pane, očisti ma od môjho hriechu
7. (koho, čo (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím)) ▶ zbaviť viny, podozrenia; vrátiť niekomu česť, oslobodiť, ospravedlniť: o. svoju povesť; synovia chceli o. otcovo meno; potešila sa, že očistí brata od hanby, z krivého obvinenia; súdna porota ho očistila a následne bol prepustený; hrbáč očistil svoju pamiatku pred tvárou dediny [A. Baláž]
8. (čo (od čoho, od koho)) ▶ zbaviť niečo (nejaký priestor, spoločenskú, politickú organizáciu a pod.) niečoho, niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho: o. stranu od extrémistov, neonacistov; bol to pokus o. hnutie hippies od komercionalizmu; požadovať radikálne očistenie parlamentu; Chceli vidieť plamene, ktoré mali očistiť mesto od bosorky. [Ľ. Mišíková]voj. očistiť územie, terén zlikvidovať nepriateľské jednotky na určitom území
9. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (obyč. psychické procesy) niečoho, čo sa vníma ako nežiaduce pre jeho kvalitu, optimálny stav: ideály som nestratil, len očistil od niekoľkých zbytočných ilúzií; Nepatetizovali, držali sa v medziach prirodzenej reči a pohybov – len ich očistili od náhodnosti a zbytočnosti. [KŽ 1968]; Úlohou profesionálov je nasmerovať výskum na podstatné sociálne témy, očistiť ich od bagatelizácie a nostalgie. [ER 1996]
fraz. kniž. očistiť zrno od pliev oddeliť užitočné od neužitočného
nedok. k 1, 2, 5 9očisťovať, k 1, 3, 5, 8 ičistiť


očisťovať sa -ťuje sa -ťujú sa -ťuj sa! -ťoval sa -ťujúc sa -ťujúci sa -ťovaný -ťovanie sa nedok. 1. (od čoho; ø) ▶ zbavovať seba nečistoty, špiny, škvŕn a pod., robiť sa čistým, čistiť sa: o. sa kúpeľom od prachu; človek sa potrebuje fyzicky o., aby sa vyhol baktériám a zápachu
2. (od čoho; ø) ▶ (o organizme, prírode) zbavovať sa škodlivých látok a tak sa obnovovať, stávať sa čistým, čistejším: po zatvorení továrne sa vzduch postupne očisťoval; Je to [kašeľ] reflex, ktorým sa organizmus očisťuje od alergénov, vírusov, baktérií alebo cudzích telies. [Mma 2009]
3. (z čoho/od čoho; čím; ø) ▶ zbavovať sa niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám (v myšlienkach, pocitoch, presvedčení, životnom štýle a pod.), odbremeňovať sa; mravne sa obrodzovať: o. sa od stresu športom; o. sa láskou; o. sa od nahromadenej zlosti; očisťovali sa od hriechov pokáním; humorom, smiechom sa očisťujeme; [...] nemilosrdne vidí vlastné chyby, cíti sa nečistý a má nutkavú potrebu sa neprestajne očisťovať, vyrásť na úroveň okolitého sveta. [P. Macsovszky]; [...] hľadala mlčanlivú potechu pri Šimonovi, očami na ňom sa očisťovala a hojila zo svojho pádu. [S. Rakús]; Neočisťujme sa z vlastných škvŕn hľadaním špiny okolo seba. [Slo 2010]
4. (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím; ø) ▶ zbavovať sa viny, podozrenia, oslobodzovať sa, ospravedlňovať sa: o. sa v očiach verejnosti; máme tendenciu o. sa od viny; žena sa horlivo očisťuje od obvinení z nevery; Vojnami vstúpia do dejín // Smrťou sa očisťujú z vlastných tieňov. [P. Valent]; Sudcovia neprekročili svoj tieň aj preto, lebo bolo pre nich ponižujúce očisťovať sa pred politikmi, ktorí nemôžu ísť príkladom. [DF 2002]
5. (od koho) ▶ zbavovať sa niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho, čistiť sa: [...] čo bolo zlé na tom, že sa vtedy strana očisťovala od karieristov? [Sme 1998]
dok.očistiť sa


očisťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok. 1. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbavovať niečo, niekoho nečistoty, špiny, škvŕn a pod., robiť čistým; syn. čistiť: teplý kúpeľ človeka príjemne očisťuje; ošetrenie parou očisťuje pokožku; s úsmevom na tvári si očisťovala šaty od prachu a tŕňov; polievacie autá v lete očisťujú vozovku; konce potrubia netreba mechanicky ani chemicky o.; užívatelia bytov sú povinní o. balkóny a terasy od snehu a nečistotycirk. Očisťovanie Panny Márie (v rímskokatolíckej cirkvi do r. 1968) starší názov sviatku Obetovanie Pána, Hromnice (2. február)

2. (čo (z čoho)) ▶ odstraňovať nečistotu, špinu, škvrny a pod. z povrchu niečoho, čistiť: pred prahom si návštevníci očisťovali blato z čižiem
3. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo (často súčasti prírody al. ľudský organizmus) nežiaducich al. cudzích prvkov, prímesí a pod., čistiť: o. pôdu vytrhávaním buriny; membrána očisťuje vodu od biologických a chemických nečistôt, ťažkých kovov a mikroorganizmov; zeleň napomáha očisťovanie ovzdušia; nesýtená prírodná voda účinne očisťuje črevá; v odbornej práci skúma snahy o. slovenčinu od českých slov
4. i náb. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbavovať niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám, odbremeňovať, oslobodzovať: priznanie slabosti očisťuje dušu; pokánie očisťuje človeka, srdce, myseľ; bolesť ľudí očisťovala; Božia obeta očisťuje človeka od každého hriechu; o. si vlastné svedomie vyhováraním sa na alkohol; Očami a slovami ma odzbrojuješ. Čistotou očisťuješ. [J. Zambor]; pren. Je to cesta premeny – som zlato očisťované v ohni. [D. Pastirčák]
5. (koho, čo (od čoho; pred kým, pred čím)) ▶ zbavovať viny, podozrenia; vracať niekomu česť, oslobodzovať, ospravedlňovať: lekár očisťuje svoje meno na verejnosti; advokát očisťoval klienta od vznesených obvinení, z krivých obvinení; mnohí ľudia odsudzujú úsilie politicky o. predstaviteľov totalitného režimu; riešiť delikvencie svojich detí a o. ich meno pred pedagógom a policajtom
6. (čo (od čoho, od koho)) ▶ zbavovať niečo (nejaký priestor, spoločenskú, politickú organizáciu a pod.) niečoho, niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho: o. stranu od karieristov; úsilie o. cirkev od liberalizmu; armáda očisťuje mesto od povstalcov
7. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo (obyč. psychické procesy) niečoho, čo sa vníma ako nežiaduce pre jeho kvalitu, optimálny stav: Psychoanalýza tu zohráva kľúčovú úlohu: očisťuje sen od literárneho balastu a skúma ho ako surovinu bohatú na skryté významy [...]. [A. Marenčin]; Spomienka očisťuje skutočnosť od nepríjemných nánosov, pretvára ju na vysnívanú a vytúženú podobu, na najskutočnejšiu skutočnosť. [J. Lenčo]
dok.očistiť

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliťošúpaťzošúpaťohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomarančaočistiťoškrabaťoškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninuzlúpaťodlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajcaodlúpiťodlúpnuťzlúpiťzlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z ranypoodlupovaťpozlupovať (postupne, na viacerých miestach)


oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabaťzoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytkuodrieťzodrieťoškrieťexpr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tváriexpr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí)

2. škr(i)abaním zlúpať • očistiťobieliťolúpaťošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôruohôliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť nedok. (čo)

1. zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn, robiť čistým: č. dvor, č. šaty, topánky, odev, č. si zuby, nechty, č. stroje, č. okná; č. kone, voly; č. kľučky a) leštiť; b) pren. pejor. hľadať protekciu (obyč. v úradoch)

hovor. č. niekomu žalúdok, č. niekoho vyčítať dakomu chyby, nedostatky, karhať dakoho;

2. zbavovať cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí; rafinovať: č. olej, naftu, benzín; č. zrno cúdiť; voj. č. územie, č. terén (od nepriateľských jednotiek) likvidovať rozprášené nepriateľské jednotky na dobytom území;

3. zbavovať niečoho nepotrebného; lúpať; škriabať: č. jablko; č. zemiaky;

opak. čistievať, -a, -ajú;

dok. očistiť, k 1, 2 i vyčistiť

|| čistiť sa

1. stávať sa čistým, priezračným: voda, víno sa čistí; nebo, obloha sa čistí vyjasnieva; rana sa čistí prestáva hnisať

hovor. či sa ti rozum čistí? o veľkej hlúposti, o veľmi nerozumnom počínaní; blaznieš?

2. hovor. o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení;

3. zried. očisťovať sa, ospravedlňovať sa: Bolo by nedôstojné vysvetľovať, čistiť sa pred ženou, ktorá nikdy nemala čistej myšlienky. (Kuk.);

opak. čistievať sa;

dok. k 1 vyčistiť sa, k 1, 2, 3 očistiť sa


očistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.

1. (čo) zbaviť nečistoty, špiny, škvŕn, urobiť čistým, vyčistiť: o. šaty, odev, topánky; o. si zuby, nechty; o. okná, kľučky; pren. Chalupu očistil od dlhov (Taj.) zaplatil dlžoby; Musíš očistiť svoju dušu. (Vaj.);

2. (čo) zbaviť cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí: o. naftu, olej, benzín, o. zrno;

3. (čo) zbaviť niečoho nepotrebného; olúpať, oškrabať: o. zemiaky; o. jablká; o. zeleninu;

4. (čo) zbaviť niečoho nežiadúceho: Chcel očistiť Trnavu od kacírov. (Jégé); voj. o. územie, terén (od nepriateľských jednotiek) zlikvidovať nepriateľské jednotky na istom území;

5. (koho, čo) zbaviť viny, podozrenia, ospravedlniť: Rozmýšľal, ako očistiť svoje meno. (Kal.) Chcela muža očistiť od viny. (Jégé);

nedok. očisťovať, -uje, -ujú, zried. i očíšťať, -a, -ajú

|| očistiť sa

1. zbaviť sa špiny, nečistoty ap.: Ide sa očistiť z prachu. (Urb.) Trochu sme sa očistili, oprášili. (Kuk.)

2. zried. zbaviť sa viny, podozrenia, ospravedlniť sa: Pred kolektívom sa musí očistiť. (Min.);

nedok. očisťovať sa, zried. i očíšťať sa

Morfologický analyzátor

očistiť dokonavé sloveso
(ja) očistím VKdsa+; (ty) očistíš VKdsb+; (on, ona, ono) očistí VKdsc+; (my) očistíme VKdpa+; (vy) očistíte VKdpb+; (oni, ony) očistia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) očistil VLdsam+; (ona) očistila VLdsaf+; (ono) očistilo VLdsan+; (oni, ony) očistili VLdpah+;
(ty) očisť, očisti! VMdsb+; (my) očistime, očisťme! VMdpa+; (vy) očisťte, očistite! VMdpb+;
(nejako) očistiac VHd+;
očisťiť očisťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

očistiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor