Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

očistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty, škvŕn, niečoho nežiaduceho ap., urobiť čistým: o. (si) topánky, o. sa od blata; o. hnutie (od zradcov)

2. odstrániť z povrchu, olúpať, obieliť, oškrabať: o. blato z topánok, o. šupu z jablka

3. zbaviť vrchnej časti (šupy ap.): o. jablko, zemiaky

4. zbaviť (viny), oslobodiť: o. (sa) od podozrenia;

nedok. očisťovať

očistiť sa -tí sa -tia sa očisti sa/očisť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

očistiť -tí -tia očisti/očisť! -til -tiac -tený -tenie dok.

čistiť sa -tí sa -tia sa čisť sa/čisti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tený -tenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa čistým, priezračným: obloha, nebo sa čistí; studnička sa čistí; Víno už vykvasilo, čistí sa a z husaciny kvapká masť. [I. Kadlečík]; Chmáry od neho utekajú, tvár sa mu vyhladieva a čistí. [F. Švantner] prestáva sa mračiť; pren. rana sa čistí prestáva hnisať
2. hovor. ▶ o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení
◘ fraz. rozum sa mu čistí? a) nevie, nemôže rozumne, triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby ◘ parem. Keď sa hviezdy čistia, bude jasno
▷ opak. čistievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ očistiť sa, vyčistiť sa

čistiť -tí -tia čisť/čisti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn; robiť čistým; syn. očisťovať: č. topánky, odev, dlážku; č. si okuliare; č. si zuby, nechty; č. ranu; chemické čistenie šatstva; polievacie autá čistia ulice; Vlákniny viažu v čreve látky a čistia črevo podobne ako kefa. [Pc 1999]; pren. č. si dušu robiť sebareflexiu; vodohosp. čistenie koryta umelé zníženie dna na zväčšenie kapacity koryta
2. (čo) ▶ zbavovať nežiaducich prímesí, cudzích prvkov a pod.: č. olej, benzín; č. zrno preosievať; samovoľné, umelé čistenie vína; biologické čistenie odpadových vôd; č. pôdu od buriny; Pijem pivo, lebo ono čistí krv. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu a pod.); lúpať, škrabať, bieliť: č. zemiaky, jablko; č. kukuričné šúľky; č. rybu; č. zeleninu do polievky; Jeden podtínal, dvaja podrezávali, dvaja čistili kmene od haluzí. [L. Ťažký]; tech. abrazívne čistenie čistenie pod tlakom pomocou oceľových guľôčok, pilín, piesku al. iného materiálu, pri ktorom sa z povrchu výrobku odstránia nerovnosti; les. čistenie kmeňov prirodzené odpadávanie spodných haluzí odumretých pre nedostatok svetla
4. (čo, koho) ▶ odstraňovať nevyhovujúcich jednotlivcov: predátory čistia prírodu od chorých a uhynutých zvierat; masové etnické čistenie; Delostrelectvo začalo čistiť predmostie a zabezpečovať prielom pre obidve armády. [H. Zelinová]
◘ fraz. čistiť niekomu žalúdok dohovárať niekomu
▷ opak. čistievať -va -vajú -val; dok. ↗ očistiť, vyčistiť

očistiť sa -tí sa -tia sa očisti sa/očisť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (od čoho; ø) ▶ zbaviť seba nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť sa čistým, vyčistiť sa: o. sa kefou od prachu, od blata; dobre padne o. sa pod prúdom vody; rituálne sa očistia v kúpeli; Hneď k nim priskočilo zopár ľudí, aby jej pomohli vstať a očistiť sa od snehu. [J. Kuchtová]
2. (od čoho; ø) ▶ (o organizme, prírode) zbaviť sa škodlivých látok a tak sa obnoviť, stať sa čistým, čistejším: slabé nechty zosilnejú, vlasy dostanú lesk, pleť sa očistí; keď prestal fajčiť, pľúca sa mu trochu očistili; voda má schopnosť o. sa sama; Keď lovecký ošiaľ pominul a rieka sa očistila od krvi, na Dunaji zavládlo ticho [...]. [P. Glocko]
3. (z čoho/od čoho; čím; ø) ▶ zbaviť sa niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám (v myšlienkach, pocitoch, presvedčení, životnom štýle a pod.), odbremeniť sa; mravne sa obrodiť: očistia sa pôstom, úprimnou spoveďou; chce sa o. zo svojej minulosti; krajina sa snažila o. sa od hriechov fašizmu, od korupcie; Po dôkladnejšej prehliadke, keď sa mi myseľ očistila do priezračnosti, som bol o voľačo spokojnejší. [J. Fekete]; Človek by mal mať vždy šancu očistiť sa a pretrpieť svoje pády. [S. Rakús]
4. (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím; ø) ▶ zbaviť sa viny, podozrenia, oslobodiť sa, ospravedlniť sa: právne sa o.; každý má právo o. sa pred súdom; chce sa o. v očiach svojho otca, pretože sa cíti vinná; hájil sa do poslednej chvíle, aby sa očistil od obvinenia; sudca sa snažil o. pred verejnosťou z podozrenia, že porušuje zákony; prichádzajú do chrámu o. sa pred Pánom Bohom
5. (od koho) ▶ zbaviť sa niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho, vyčistiť sa: strana sa očistila od nevhodných ľudí; Očakával som, že justícia bude mať záujem očistiť sa od sudcov, ktorí jej robia zlé meno. [HN 2003]
▷ nedok. ↗ očisťovať sa, k 1, 2 i ↗ čistiť sa

očistiť -tí -tia očisti/očisť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, niekoho nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť čistým; syn. vyčistiť: o. (si) kefou obuv, topánky; o. si odev, kabát od vlasov, chĺpkov, nitiek; očistite rýľ od hrubej špiny a zaschnutej hliny; pokožku jemne očistíme od mejkapu; matka starostlivo očistila dieťa od piesku; po zdokumentovaní nehody políciou hasiči očistili vozovku; podarilo sa nám o. okolie kaštieľa; majitelia nehnuteľností neočistili chodníky od snehu
2. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť nečistotu, špinu, škvrnu a pod. z povrchu niečoho, vyčistiť: pokúšal sa o. krvavý fľak vreckovkou; škvrnu na koberci už neočistíš; očisti si blato z čižiem!; na očistenie námrazy na oknách stačí gumená škrabka; Prichytiť niekoho pri tom, že neočistí exkrementy po svojom psovi, je problematické. [Sme 2010]
3. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, obyč. jedlé plody korene, hľuzy rastlín vrchnej vrstvy (kôry, šupy, škrupiny a pod.), oškrabať, olúpať, ošúpať: o. zeleninu, mrkvu, zemiaky; o. orechy; pomaranče očistíme tak, aby nám ostala len čistá dužina; o. mäso od blán a loja; stará mama mu očistila dve jabĺčka; cibuľu a šampiňóny očistíme a nakrájame na drobno
4. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť kôru, šupu a pod. z jedlých plodov, koreňov, hľúz rastlín, oškrabať, olúpať, ošúpať: v prípade, že je zelenina v strednom veku, potom je potrebné najskôr o. kôru; z jabĺk očistíme šupky a vykrojíme stred s jadierkami
5. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (často súčasti prírody al. ľudský organizmus) nežiaducich al. cudzích prvkov, prímesí a pod., vyčistiť: o. olej, naftu, benzín, cukor rafinovať; o. zrno od pliev ↗ i fraz.; o. pôdu od buriny; filtre pomôžu o. vodu v jazierku; ryžová diéta šetrne očistí telo; po návrate z prírody psa ihneď očistíme od kliešťov; redaktor očistil text od nezrozumiteľných cudzích slov; Pokiaľ je totiž rozumne vedená politika bankrotov, tak môže výrazne pomôcť pri očistení ekonomiky. [Pt 1998]
6. i náb. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám, odbremeniť, oslobodiť: o. si svedomie; o. dušu od hriechov, od rôznych závislostí; o. svoju myseľ od predsudkov; počas celej púte mali pútnici možnosť o. svoje vnútro; hľadať očistenie v chráme; bieloba je symbolom očistenia; Pane, očisti ma od môjho hriechu
7. (koho, čo (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím)) ▶ zbaviť viny, podozrenia; vrátiť niekomu česť, oslobodiť, ospravedlniť: o. svoju povesť; synovia chceli o. otcovo meno; potešila sa, že očistí brata od hanby, z krivého obvinenia; súdna porota ho očistila a následne bol prepustený; hrbáč očistil svoju pamiatku pred tvárou dediny [A. Baláž]
8. (čo (od čoho, od koho)) ▶ zbaviť niečo (nejaký priestor, spoločenskú, politickú organizáciu a pod.) niečoho, niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho: o. stranu od extrémistov, neonacistov; bol to pokus o. hnutie hippies od komercionalizmu; požadovať radikálne očistenie parlamentu; Chceli vidieť plamene, ktoré mali očistiť mesto od bosorky. [Ľ. Mišíková] ▷ voj. očistiť územie, terén zlikvidovať nepriateľské jednotky na určitom území
9. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (obyč. psychické procesy) niečoho, čo sa vníma ako nežiaduce pre jeho kvalitu, optimálny stav: ideály som nestratil, len očistil od niekoľkých zbytočných ilúzií; Nepatetizovali, držali sa v medziach prirodzenej reči a pohybov – len ich očistili od náhodnosti a zbytočnosti. [KŽ 1968]; Úlohou profesionálov je nasmerovať výskum na podstatné sociálne témy, očistiť ich od bagatelizácie a nostalgie. [ER 1996]
◘ fraz. kniž. očistiť zrno od pliev oddeliť užitočné od neužitočného
▷ nedok. k 1, 2, 5 – 9 ↗ očisťovať, k 1, 3, 5, 8 i ↗ čistiť

očisťovať sa -ťuje sa -ťujú sa -ťuj sa! -ťoval sa -ťujúc sa -ťujúci sa -ťovaný -ťovanie sa nedok. 1. (od čoho; ø) ▶ zbavovať seba nečistoty, špiny, škvŕn a pod., robiť sa čistým, čistiť sa: o. sa kúpeľom od prachu; človek sa potrebuje fyzicky o., aby sa vyhol baktériám a zápachu
2. (od čoho; ø) ▶ (o organizme, prírode) zbavovať sa škodlivých látok a tak sa obnovovať, stávať sa čistým, čistejším: po zatvorení továrne sa vzduch postupne očisťoval; Je to [kašeľ] reflex, ktorým sa organizmus očisťuje od alergénov, vírusov, baktérií alebo cudzích telies. [Mma 2009]
3. (z čoho/od čoho; čím; ø) ▶ zbavovať sa niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám (v myšlienkach, pocitoch, presvedčení, životnom štýle a pod.), odbremeňovať sa; mravne sa obrodzovať: o. sa od stresu športom; o. sa láskou; o. sa od nahromadenej zlosti; očisťovali sa od hriechov pokáním; humorom, smiechom sa očisťujeme; [...] nemilosrdne vidí vlastné chyby, cíti sa nečistý a má nutkavú potrebu sa neprestajne očisťovať, vyrásť na úroveň okolitého sveta. [P. Macsovszky]; [...] hľadala mlčanlivú potechu pri Šimonovi, očami na ňom sa očisťovala a hojila zo svojho pádu. [S. Rakús]; Neočisťujme sa z vlastných škvŕn hľadaním špiny okolo seba. [Slo 2010]
4. (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím; ø) ▶ zbavovať sa viny, podozrenia, oslobodzovať sa, ospravedlňovať sa: o. sa v očiach verejnosti; máme tendenciu o. sa od viny; žena sa horlivo očisťuje od obvinení z nevery; Vojnami vstúpia do dejín // Smrťou sa očisťujú z vlastných tieňov. [P. Valent]; Sudcovia neprekročili svoj tieň aj preto, lebo bolo pre nich ponižujúce očisťovať sa pred politikmi, ktorí nemôžu ísť príkladom. [DF 2002]
5. (od koho) ▶ zbavovať sa niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho, čistiť sa: [...] čo bolo zlé na tom, že sa vtedy strana očisťovala od karieristov? [Sme 1998]
▷ dok. ↗ očistiť sa

očisťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok. 1. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbavovať niečo, niekoho nečistoty, špiny, škvŕn a pod., robiť čistým; syn. čistiť: teplý kúpeľ človeka príjemne očisťuje; ošetrenie parou očisťuje pokožku; s úsmevom na tvári si očisťovala šaty od prachu a tŕňov; polievacie autá v lete očisťujú vozovku; konce potrubia netreba mechanicky ani chemicky o.; užívatelia bytov sú povinní o. balkóny a terasy od snehu a nečistoty ▷ cirk. Očisťovanie Panny Márie (v rímskokatolíckej cirkvi do r. 1968) starší názov sviatku Obetovanie Pána, Hromnice (2. február)

2. (čo (z čoho)) ▶ odstraňovať nečistotu, špinu, škvrny a pod. z povrchu niečoho, čistiť: pred prahom si návštevníci očisťovali blato z čižiem
3. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo (často súčasti prírody al. ľudský organizmus) nežiaducich al. cudzích prvkov, prímesí a pod., čistiť: o. pôdu vytrhávaním buriny; membrána očisťuje vodu od biologických a chemických nečistôt, ťažkých kovov a mikroorganizmov; zeleň napomáha očisťovanie ovzdušia; nesýtená prírodná voda účinne očisťuje črevá; v odbornej práci skúma snahy o. slovenčinu od českých slov
4. i náb. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbavovať niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám, odbremeňovať, oslobodzovať: priznanie slabosti očisťuje dušu; pokánie očisťuje človeka, srdce, myseľ; bolesť ľudí očisťovala; Božia obeta očisťuje človeka od každého hriechu; o. si vlastné svedomie vyhováraním sa na alkohol; Očami a slovami ma odzbrojuješ. Čistotou očisťuješ. [J. Zambor]; pren. Je to cesta premeny – som zlato očisťované v ohni. [D. Pastirčák]
5. (koho, čo (od čoho; pred kým, pred čím)) ▶ zbavovať viny, podozrenia; vracať niekomu česť, oslobodzovať, ospravedlňovať: lekár očisťuje svoje meno na verejnosti; advokát očisťoval klienta od vznesených obvinení, z krivých obvinení; mnohí ľudia odsudzujú úsilie politicky o. predstaviteľov totalitného režimu; riešiť delikvencie svojich detí a o. ich meno pred pedagógom a policajtom
6. (čo (od čoho, od koho)) ▶ zbavovať niečo (nejaký priestor, spoločenskú, politickú organizáciu a pod.) niečoho, niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho: o. stranu od karieristov; úsilie o. cirkev od liberalizmu; armáda očisťuje mesto od povstalcov
7. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo (obyč. psychické procesy) niečoho, čo sa vníma ako nežiaduce pre jeho kvalitu, optimálny stav: Psychoanalýza tu zohráva kľúčovú úlohu: očisťuje sen od literárneho balastu a skúma ho ako surovinu bohatú na skryté významy [...]. [A. Marenčin]; Spomienka očisťuje skutočnosť od nepríjemných nánosov, pretvára ju na vysnívanú a vytúženú podobu, na najskutočnejšiu skutočnosť. [J. Lenčo]
▷ dok. ↗ očistiť

čistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť nedok. (čo)

1. zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn, robiť čistým: č. dvor, č. šaty, topánky, odev, č. si zuby, nechty, č. stroje, č. okná; č. kone, voly; č. kľučky a) leštiť; b) pren. pejor. hľadať protekciu (obyč. v úradoch)

● hovor. č. niekomu žalúdok, č. niekoho vyčítať dakomu chyby, nedostatky, karhať dakoho;

2. zbavovať cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí; rafinovať: č. olej, naftu, benzín; č. zrno cúdiť; voj. č. územie, č. terén (od nepriateľských jednotiek) likvidovať rozprášené nepriateľské jednotky na dobytom území;

3. zbavovať niečoho nepotrebného; lúpať; škriabať: č. jablko; č. zemiaky;

opak. čistievať, -a, -ajú;

dok. očistiť, k 1, 2 i vyčistiť

|| čistiť sa

1. stávať sa čistým, priezračným: voda, víno sa čistí; nebo, obloha sa čistí vyjasnieva; rana sa čistí prestáva hnisať

● hovor. či sa ti rozum čistí? o veľkej hlúposti, o veľmi nerozumnom počínaní; blaznieš?

2. hovor. o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení;

3. zried. očisťovať sa, ospravedlňovať sa: Bolo by nedôstojné vysvetľovať, čistiť sa pred ženou, ktorá nikdy nemala čistej myšlienky. (Kuk.);

opak. čistievať sa;

dok. k 1 vyčistiť sa, k 1, 2, 3 očistiť sa

očistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.

1. (čo) zbaviť nečistoty, špiny, škvŕn, urobiť čistým, vyčistiť: o. šaty, odev, topánky; o. si zuby, nechty; o. okná, kľučky; pren. Chalupu očistil od dlhov (Taj.) zaplatil dlžoby; Musíš očistiť svoju dušu. (Vaj.);

2. (čo) zbaviť cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí: o. naftu, olej, benzín, o. zrno;

3. (čo) zbaviť niečoho nepotrebného; olúpať, oškrabať: o. zemiaky; o. jablká; o. zeleninu;

4. (čo) zbaviť niečoho nežiadúceho: Chcel očistiť Trnavu od kacírov. (Jégé); voj. o. územie, terén (od nepriateľských jednotiek) zlikvidovať nepriateľské jednotky na istom území;

5. (koho, čo) zbaviť viny, podozrenia, ospravedlniť: Rozmýšľal, ako očistiť svoje meno. (Kal.) Chcela muža očistiť od viny. (Jégé);

nedok. očisťovať, -uje, -ujú, zried. i očíšťať, -a, -ajú

|| očistiť sa

1. zbaviť sa špiny, nečistoty ap.: Ide sa očistiť z prachu. (Urb.) Trochu sme sa očistili, oprášili. (Kuk.)

2. zried. zbaviť sa viny, podozrenia, ospravedlniť sa: Pred kolektívom sa musí očistiť. (Min.);

nedok. očisťovať sa, zried. i očíšťať sa

ocistiť p. očistiť

ocistiť sa p. očistiť sa

očistiť dok. (ocistiť, očiščit)
1. csl zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým; upratať: Kibeľ musel postaviť, čo chcel koňa očisťiť (Osada TRS); Ocisťiľi sťe si poriadňe obuj? (Hliník n. Hron. NB); Keď je to fšetko očisťené, pouťierané uťerákom, čistuo bielo (Vrbie RUŽ); Uš sa ten koteu̯ očiščí (Hlboké SEN); Kec ca drápe, šadze je plno kostrnég a každá je rada, abi to bolo čín skór odbavené, abi si to mohla očiscit (Smolenice TRN); To śe usadzilo a ket śe očiscilo, ta potom čistučke bulo (Baldovce LVO)
L. očiščid roh (Malatiná DK) - vystrúhať na konskej nohe miesto pre podkovu
F. ľahko dakeho zabrudzic, aľe češko očiscic (Markušovce SNV) - po krivom obvinení sa nevina len ťažko dokazuje
2. csl zbaviť rastlinné plody byle a iných (podobných) nepotrebných častí: Ke_dzme sruoma zoťäľi, očisťiľi zme ho a kuoru olúpiľi (Pokryváč DK); To sa ocisťili krumple a dali sa variť, beš šupi (V. Maňa VRB); Moseli sa namočit (konope) a až bili namočené, potom sa očisťili (Skalica); Nosili semenec, nosili sen slnečnicu, kerá sa mosela olúpad ze šupín, očiščit (Dechtice TRN); Virubanu kapustu očiscime ot spodňih ľiscoh (Brezina TRB)
L. očiscit hu̯avu (Kuchyňa MAL) - zbaviť hlavu viniča stariny
3. pripraviť zabité zviera na ďalšie spracovanie: No a potom ho ňejag zabili, potom sa to opariu̯o, očiščiu̯o, abi to nebiu̯o chupaté (Radošovce SKA); Krsná nosí aj slépku, zabitú a očiščenú - surovú (Lopašov SKA)

očistiť sa dok. (ocisťit sa)
1. zbaviť sa nečistôt, špiny, príp. nežiaducich prímesí; zostať čistý: Iďe raz (ľan) ďaľej na viťieračku, abi sa očisťiu̯ s teho pazďerá (Zuberec TRS); Zodvihou̯ skau̯ku a čakau̯, kín sa voda očisťila a potom viďeu̯, či tam je rak (V. Lom MK); Smeťi aj drobňí piesog v jarku otplávaľi, hrubí sa naopag usaďeu̯ a voda f_perisku sa ocisťela (Pukanec LVI)
2. zbaviť sa plodového lôžka po vrhnutí mláďaťa: Krava sa nán po oťeľeňí ňemvóže očiščit (Bošáca TRČ); Krava po oceľeňu śe očisci, ta idze z ňi take śčiscisko (Dl. Lúka BAR); Ftedi še krava očiscela a ftedi zme buľi pokojne na ňim (Kokšov-Bakša KOŠ)

očistiť dk
1. čo (od čoho) zbaviť niečo nej. nečistoty, urobiť čistým niečo: ona tehdy lasku ne sestersku, ale prawe matersku protywko mne ukazala, me hrijssne tělo očistila, obkljdila (B. BYSTRICA 1627 E); prieloch widelanj a od korenj trawneho očistenj powaža se hnogem (KoB 1666); perfricuisse dentes: zubi očisstiti; arma polire: očistiti zbróg (KS 1763); prostredky, gako se má mútné a kalné wjno očistit (VK 1764) vyčíriť; na swet prichádzajice beránky maju za wicej hodiny pri matky pozůstáwati, aby je oblizala a od wssej nečistoty očistila (VOv 1779);
x. pren abi se swedomi zle a srdce z necistotami zakalene obmilo a očistilo (MS 1758)
2. čo od čoho odstrániť z niečoho niečo nepotrebné, zbaviť niečo niečoho zbytočného a škodlivého: kdo tuto bledu nemoc ma, ten musy swug žiwot skrze laxirowanj očistiti vyprázdniť; wezmy dinowych, tekwjcowych a oguorkowych zrnek, očist ge od lupiny (RT 17. st); (aktor) na dočtenem sade, w kterem wirostle stromy nakolko by stawum prekažku činily, sam witaty a placz očistity podlužen bude (FOLKUŠOVÁ 1732); depurgare pisces: očistiti rybi, wypistwati (!) vypitvať; interpurgo: od podlych ratolest strom očisstiti okliesniť; rubigo effricanda est: má se wysskrábati, očistiti zerz (KS 1763); očisti stodolu swu a zhromáždi pssenycu do stodoli sweg (WP 1768);
x. pren náb Kristus prinde na swet tento, magící wegačku w ruke swég a prewege žito a očisčí od plewí, žito dá do stodoli swég, plewi ale spali na ohni (SJ 1795) oddelí spravodlivých od hriešnikov
3. koho (od čoho) zbaviť nej. nemoci, uzdraviť niekoho: a hned očisteno gest malomocenstwy geho (Le 1730); nebil prostredek a lekarstwy, z kterym bi se to malomocenstwi od neho bilo mohlo odehnati, a hle, w okamzeni tak gest očisteny o uzdraweny (MK 18. st)
4. koho, čo (od čoho) zbaviť nej. viny, podozrenia, ospravedlniť niekoho: protož my richtar a rada wsecka tehože Laurincza Honcze očzistili sme od takoweho vtrhanj a hodneho sme vznali (P. ĽUPČA 1598); kdiž sinowe izrahelssti z ugmu gak na zbožy, tak na winie trestanj, swedomy swe očistilj, žiwota sweho polepssilj, hnedky gegich obile gadrssy (!), plegnegssy bilo, hnedky gegich hroznj winategssy bilj (KT 1753); čo dobréj misli tenkrát chibilo, včil doložila, od ňeslušného a škodlivého teho jestli ju očišťila (BR 1785)
5. vykonať popôrodné čistenie ženy, ktoré bolo u Židov súčasťou rítu: a tak oczisstiena bude od sweg necžistoty (BAg 1585)
6. náb koho od čoho odstránením niečoho nežiadúceho (zloby, hriechov) urobiť bezúhonným niekoho: (Bože) račiž nam nasse hrijchy odpustiti a krwi predrahu syna tweho Gezu Krysta za nas umučeneho očistiti a obmjti (Mod 1573 E); at by nam (Boh) odpustyl hřychy nasse a ocžistil nas ode wssey neprawosti (BAg 1585); krew Pana Krista očisti dussy nassi od mrtwich skutkov k službe Panu Bohu nassemu (TC 1631); tedy opet stal se hlas k nemu: Čož Buh očistil, nemeg ty toho za nečiste (Le 1730); se mi z Kristusowu krivu, otsisztzené budzeme od vsitkich hréchov nasich (MCa 1750)
F. chce-ly nekdo gineho trestaty, nech sam sebe negprw tresce, ruka zagiste nečista, druhu neočisti (CO 17. st) súdiť môže len bezúhonný; -ovať ndk k 1: tuf peisečnatj a drsnatj k očistowanj noch služj (KoB 1666); (nebolo nikoho, kto by) tyelo me na wssech udych wsudy neduzywe krmyl a oczistowal (N. MESTO n. V. 1680); struky kwetne o s. Jakube wiberag ze zeme na suchom čase a suche očistug (PR 18. st);
x. pren kďiž sa jéj predce ňečo takého prihoďí, knihi ju očisťujú a k prvním svím základum priváďajú (BR 1785); k 2: defalco: očistugi, od kwasnjc čistjm (WU 1750); piso: bob, hrach, owes od plew, od ssupiň očissťugem, lupám; purga pisces: očissťug rybi; interpurgo: očjssťugem, od podlych ratolest strom očisstiti (KS 1763); k 3: (masť) obmechčuge a laxiruge twrde zacpanliwosti, uliečuge a očistuge telo od wsselikeg zpaleneg materie (RT 17. st); perpurgant se herbula: z ňegakú bylinu očissťugú seba (KS 1763); wjno mjrne pité očisstuge očy (VK 1764); (Boh) krmil lačnych, očisťowal malomocnych (BlR 18. st); k 4: depurgo: čistim, očisstugi, wymluwám se (WU 1750); wedla toho swedectwa sama Fabriho očistuge (PUKANEC 1787); expio: od vinni očisstugi (LD 18. st); k 6: krew Pana nassyho Gežysse Krysta ocžisstiuge nas od každeho hřychu (BAg 1585); pohanskj popowe smrtedlne hrjchy očistowaty se usilowaly (KoB 1666); duchownym a spasitedlnym kupelem (:krstom:) očistuge sobe cirkew swu (AgS 1708); skrze nedostatek duchownjho potěssenj býwá člowěk očissťowán od hrjchůw (MPS 1777); očistiť sa dk
1. od čoho zbaviť sa nej. nečistoty, špiny: wezmi hrebjčky, obes do suda, w kterem ge musst, aby se tak s nimi očistil a wykisol (VK 1764) vyčíril sa; oleg gestli gest zmutěni, se snadno očisti, kdis se dobre rozohrege a techdi do ňeho kusek chleba položj (PR 18. st);
x. pren nečistota twá osskliwá (mesto), nebo sem chťel teba očistiti a négsy očissťené od twych sspíň, ale any sa prwég neočisstiss, dokud neuspokogjm rozhňewánj mé nad tebú (KB 1757)
2. zbaviť sa nej. nemoci, uzdraviť sa: (chorej svini) w malo teplem mučnem napogj daš 40 granow soli gelenich rohow ze stirma loty armesicae bolus zmissane piti, pokut se neočisti (PR 18. st)
3. od čoho, z čoho dokázať svoju nevinu (vzhľadom na nej. obvinenie, ohováranie), ospravedlniť sa: (obvinenú) prinudity, aby se k prawu stawela a czo se dopustyla, s teho se oczystila (BRUNOVCE 1563); stala se wypowed takowato, aby Andrass Rypel, ponewadz se tagil takoweho skutku, se wyprysahal a ocystil samotretij (ŽILINA 1618); gestly predepsanim spusobem samotretj s hodnowernimj domaczimj lidmj do patnaczteho dne aneb skoreg se wyprisahatj a očzistitj bude moczy, od wsselikeho pokutowanj ma oswobodzen bitj (ZVOLEN 1644); eluere maculam: ocjsstiti seba od potupi; depellere tupitudinem (!): od sspatnég powesti seba očistiti (KS 1763): pravili, toto i najveťším zločincum bívá dopusťeno, bárs ani sa, jak múžu, očisťili (BR 1785)
4. náb od čoho, skrze čo (pred kým) odstránením niečoho nepekného nadobudnúť bezúhonnosť, obradom rituálnej povahy sa zbaviť poškvrny: trech ze wsseho tohoto počtu do ohně očystce do gisteho času, aby se očistili, odsilam (SK 1697); expiare delicta: od hrjchúw se očisstiti (KS 1763); (suroví katolíci) skrz oprawdiwe wiznany swich hrichuw pred knezem muzu se očisstiti (SPr 1783); -ovať sa ndk
1. k 1: pren s. Augustin prawy: gako w gednem ohny zlato se blissčy a plewy se kura, pod gednima cepy slama se lame a zrno se očyssčuge (MC 18. st)
2. zbavovať sa niečoho nepotrebného, zbytočného: obet, která sa zabjgá za hrjch, kterég sa kréw wnássá do stanka swedéctwa, aby se očisstowala w swátnyci (KB 1757); nubes rarescit: očissťuge se nebe (KS 1763) vyjasnieva sa
3. k 3: (Martin) swu poctiwost newihledawa a od teg posskwrny se neocisstuge (PUKANEC 1787)
4. k 4: (kresťania) aby očisstowali se od hjrchu (TeP 1746); do zalare (vinníci), totižto tak twrdeho očistcoweho wsadienj biwagu, kde se očisčugu (KT 1753); nekterá klassterského rádu panna, kdiž prissla k hodine smrti, očissťowati sa mosela (BlR 18. st); Piscator pisse o techto studnach, že bjlj gako nektere wanne anebo kadečky, w kterich se žyde nečystj kupalj a očjstowaly (CS 18. st)