očierniť -i dok. expr. ohovoriť, oklebetiť: o-l ma pred rodinou;
nedok. očierňovať
očierňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
očierniť -ni -nia (ne)očierni! -nil -niac -nený -nenie dok. expr. (koho, čo (pred kým, pred čím/u koho; z čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ povedať nepravdu o niekom, o niečom (s cieľom uškodiť), ohovoriť, oklebetiť; nespravodlivo niekoho z niečoho obviniť, osočiť, znevážiť: o. kolegu, spolužiaka; o. statočnú prácu lekára, jeho dobré meno; niekto ho chcel o. v očiach jeho nadriadeného; pred všetkými očiernila muža z alkoholizmu; noviny ju očiernili, že je zlodejka; Očiernili ma, o mojej pýche kričali – brak! [J. Zambor]; O odpustenie nežiadam, ale neočierni ma pred deťmi. [M. E. Matkin]; Pokusy o očiernenie svedkov súdu nepomôžu. [VNK 2002]; [...] svojho oponenta najprv očierni, ohádže blatom a potom s ním začne debatovať. [Slo 2003] ▷ nedok. ↗ očierňovať
očierňovať -ňuje -ňujú (ne)očierňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. expr. (koho, čo (pred kým, pred čím/u koho; z čoho/s vedľajšou vetou); ø) ▶ hovoriť nepravdu o niekom, o niečom (s cieľom škodiť), šíriť klebety, ohovárať; nespravodlivo niekoho z niečoho obviňovať, osočovať, znevažovať: o. protihráčov; o. cudzí volebný program; neočierňujte vlasť v zahraničí; očierňuje manželku pred priateľmi, pred rodinou; politici sa navzájom verejne očierňovali z korupcie; niektorí podnikatelia radi očierňujú konkurenciu, že má menej kvalitné výrobky; do práce chodia anonymné listy očierňujúce jeho povesť; Ale myslím si, že v tomto prípade nejde o nič iné, len o provokáciu, snahu urážať, očierňovať, vymýšľať klamstvá a polopravdy. [Sme 1997] ▷ dok. ↗ očierniť
biľagovať verejne obviňovať • označovať: biľagovali, označovali ho za zradcu • obviňovať • očierňovať (z niečoho) • pranierovať: pranierovali ho za chyby
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
očierňovať p. ohovárať
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť