očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more; o. krásou; byť o-ený hudbou;
nedok. očarúvať -a
očarenie, očarovanie -nia -ní s. (i čím, kým; z čoho, z koho) ▶ silný kladný zmyslový al. citový zážitok, dojem z niečoho, z niekoho; silné vnútorné zasiahnutie niečím, niekým; stav očarenosti; syn. omámenie, opojenie: prudké zmyslové o.; o. krásou prírody; o. Beethovenom skladateľovým dielom, jeho hudbou; mladistvé o. láskou; o. z vládcov, z vlastných úspechov; prežívať, prejaviť o. zo života; ľahko podľahnúť očareniu; prvé, prvotné o. sa pominulo; ich vzájomné o. trvalo krátko; spomínali na chvíľkové očarovania krásnymi ženami; Platónovo očarenie silou teoretického myslenia zvíťazilo. [V. Švenková]; V tom čase sme sa azda najväčšmi zadúšali očarením z rýchlosti. [L. Ballek] ▷ ↗ i očariť, očarovať
očarený, očarovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. (i čím, kým; z koho, z čoho) ▶ silne kladne zmyslovo al. citovo zasiahnutý niečím, niekým; svedčiaci o tom: o. divák, poslucháč; očarené deti tlieskali Snehulienke; dvíha k nebu očarovanú tvár; očareným zrakom pozorujú západ slnka; bol som očarený z toľkej krásy, toľkou krásou; syn ho počúval čoraz očarenejší; Hľadel som na ňu úplne očarený [...]. [LT 1998] ▷ ↗ i očariť, očarovať
očariť -rí -ria očar! -ril -riac -rený -renie, očarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať silný kladný zmyslový al. citový zážitok; veľmi na niekoho zapôsobiť, oslniť: každého dokáže o.; očaruje mužov očami, vlasmi, celou svojou bytosťou; rečníkove slová očarili najmä prítomné dámy; turistov očaril pohľad na zasnežené kopce; muzikálová herečka očarila publikum 2. iba očarovať zried. (koho, čo) ▶ zapôsobiť na niekoho, na niečo čarami, kúzlami, počariť, počarovať niekomu, niečomu: Nezabúdaj, že je to bosorka. Očaruje ťa a znesie zo sveta! – vyhlásil vážne a kapitán sa prežehnal, ako sa od neho očakávalo. [J. Pronská] ▷ nedok. k 1 ↗ očarúvať, očarovávať
očarovať ↗ očariť
očarúvať, očarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať silný kladný zmyslový al. citový zážitok; veľmi na niekoho pôsobiť, oslňovať: o. šarmom svoje okolie; vždy ich očarúvala skladateľova hudba; autor očarováva čitateľov príbehmi plnými napätia; cimbal svojím podmanivým zvukom očarúva aj zahraničné obecenstvo ▷ dok. ↗ očariť, očarovať
nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre šport • kniž.: zapáliť • zanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vec • uniesť • uchvátiť • očariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilo • rozohniť • expr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo
počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť
2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil
uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
očariť, -í, -ia i očarovať, -uje, -ujú dok.
1. (koho) zapôsobiť silným dojmom na niekoho; uchvátiť, okúzliť niekoho: Mňa tieto oči očarili. (Lajč.) Piková dáma nás celkom očarila. (Pláv.) Žena očarila každého svojou láskavosťou. (Jégé) Čeľadína očarovala mladá Judka. (Vaj.) Obrazy majstra Lotha ho očarovali. (Zúb.)
2. (koho, čo) počarovať niekomu, niečomu, zapôsobiť na niekoho, na niečo čarami, kúzlami (podľa predstáv poverčivých ľudí): Azda sa bojíš, že ti ho očarím. (Tim.) Píšťalku vsunula pod perinku, ktorú si najprv sama očarila. (Jes.) Očaruje ich očami, idú za ním ako sprostí. (Ondr.);
nedok. očarúvať, -a, -ajú
odčariť, -í, -ia i odčarovať, -uje, -ujú dok. zried. (koho)
1. čarovaním odlákať: Mládencovi dievča odčarovala. (Zgur.)
2. zbaviť čara: Videl ju zohyzdenú a odčarovanú. (Hruš.)
|| očariť sa zbaviť sa očarenia: Oslobodila sa, odčarila z očarenia. (A. Mat.)