Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

očakávať -a nedok.

1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia

2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech; o-a, že sa mu želanie splní; nemožno od neho nič o.

3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí

4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti; o-a nás dlhá cesta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
očakávať ‑a ‑ajú nedok.

očakávanie -nia -ní s. ▶ čo sa očakáva al. predpokladá, predpoklad, domnienka: mať prehnané predstavy a očakávania; splniť, sklamať, nesklamať niečie o., očakávania; uvítanie prekonalo naše o.; dopadlo to podľa očakávania; výstup na vrchol bol proti očakávaniu ľahký; Stretnutie s klientom dopadlo nad očakávanie dobre. [M. Fartelová] lepšie, ako sa očakávalo, predpokladalo
fraz. byť plný očakávania/očakávaní silno veriť, dúfať, že sa niečo uskutoční, veľmi sa tešiť na niečo (najmä v súvislosti s dôležitým termínom); byť v [radostnom] očakávaní (o žene) byť tehotná ▷ ↗ i| očakávať


očakávaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ na ktorý al. na ktorého sa čaká, s ktorým sa ráta, rátalo; op. neočakávaný: o. úspech; o. výsledok hry; projekt s najvyšším očakávaným výnosom, ziskom; podať, nepodať o. výkon; meno pre túžobne očakávaného potomka; privítať netrpezlivo očakávaného hosťa; pripomienka zostala bez očakávanej odpovede; nesplnil sa ani jeden z očakávaných cieľov; na trh prichádza najočakávanejšia technická novinka; čím očakávanejší film, tým väčšie sklamanie ▷ ↗ i očakávať


očakávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo/s vedľajšou vetou (kde)) ▶ ostávať niekde do príchodu niekoho, niečoho al. do uskutočnenia sa niečoho (chystaného, plánovaného); syn. čakať: o. syna na stanici; o. začiatok koncertu; stará mama túžobne očakáva vnúčatá; očakávame príchod vzácneho hosťa; žiaci netrpezlivo očakávajú rozdanie vysvedčení; napäto sme očakávali, ako sa to skončí
2. (čo/s vedľajšou vetou (od koho, od čoho)) ▶ predpokladať, domnievať sa al. veriť, dúfať, že sa niečo stane, uskutoční al. že niečo nastane; rátať s niečím; syn. čakať: o. úspech, rýchlu nápravu; o. pomoc od rodiny; toho roku možno o. bohatú úrodu jabĺk; očakáva sa oživenie ekonomiky; očakávajú sa zmeny v kádri mužstva; človek, ktorý vynakladá úsilie v prospech kolektívu, podvedome očakáva uznanie; deti očakávali, že sa otcov zdravotný stav zlepší; neočakával, že tú skúšku urobí; Prichádzali za ním, akoby od neho očakávali nejaké zázraky, dobré správy [...]. [L. Ballek]; Od umenia nemožno očakávať, že bude riešiť spoločenské problémy [...]. [LT 1998]
3. (čo) ▶ čakať narodenie dieťaťa; (o žene) byť tehotná: o. narodenie dieťaťa, príchod potomka; druhé dieťa očakávajú aj Lašákovci; O dvadsaťpäť rokov neskôr, keď ešte sonografy neboli v móde, sme s manželkou Felíciou očakávali prvé dieťa. [SmN 2006]
4. iba v 3. os. (koho) ▶ javiť sa v budúcnosti istým, nevyhnutným al. neodvratným; byť pre niekoho nachystaný; syn. čakať: doma ju očakávalo veľké prekvapenie; nevedel, čo všetko ho na ceste očakáva; uvedomovali si, že ich očakávajú problémy

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


očakávať p. čakať 2


predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

3. p. trčať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

očakávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo od koho, od čoho i so spoj. že) predpokladať niečo, počítať s niečím, dúfať v niečo: o. od niekoho ochotu, láskavosť, pomoc; Od vojny nemožno očakávať nič dobrého. (Zúb.) Očakával, že sa mu dievča bude vzpierať. (Jégé)

2. (koho, čo) čakať na príchod, na objavenie sa niekoho, niečoho: o. priateľa, brata; o. návrat otca; o. útok nepriateľa; Očakávam revíziu. (Fr. Kráľ) Že by o rok zasa očakávala maličké? (Al.) že by bola tehotná?

3. (koho) byť prichystaný, pripravený pre niekoho (o veciach a javoch): očakáva ho prekvapenie; očakávajú ho povinnosti; Očakáva ho toľko šťastia. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

očakávať nedokonavé sloveso
(ja) očakávam VKesa+; (ty) očakávaš VKesb+; (on, ona, ono) očakáva VKesc+; (my) očakávame VKepa+; (vy) očakávate VKepb+; (oni, ony) očakávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) očakával VLesam+; (ona) očakávala VLesaf+; (ono) očakávalo VLesan+; (oni, ony) očakávali VLepah+;
(ty) očakávaj! VMesb+; (my) očakávajme! VMepa+; (vy) očakávajte! VMepb+;
(nejako) očakávajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

očakávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor