nápoj -a m. tekutina na pitie: osviežujúci, (ne)alkoholický n.;
nápojový príd.: n. lístok zoznam nápojov (v reštaurácii)
nápoj -ja pl. N -je m.
nápoj -ja pl. N -je m. ▶ tekutina na pitie, na uhasenie smädu: alkoholický, nealkoholický n.; teplý, chladený n.; jogurtový, kyslomliečny, ovocný n.; miešaný, instantný, bublinkový, jemne perlivý n.; nápoje pre deti, pre diabetikov; predávať, vyrábať osviežujúce nápoje; piť, popíjať, požívať, konzumovať, ochutnávať rozličné nápoje; čapovať, nalievať, podávať, ponúkať, roznášať nápoje hosťom; Vypil som nápoj, z ktorého sa mi dvojnásobne zrýchlil pulz. [M. Hvorecký]; Dobré jedlá a nápoje vyvolávali srdečnú a príjemnú náladu. [J. Lenčo] ◘ fraz. čarovný nápoj s magickými, zázračnými účinkami; nápoj lásky a) zaručujúci náklonnosť opačného pohlavia b) povzbudzujúci vášeň
nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť
nápoj, -a m. tekutina na pitie: voda, čaj, sóda, pivo, víno sú n-e; alkoholické, liehové n-e; osviežujúce n-e, miešané n-e, tuhé n-e; Pach nápoja badať od neho. (Tim.); pren. n. lásky, šťastia čo vzbudzuje pocit lásky, šťastia: Víno je nápoj šťastia. (Ondr.);
nápojový príd.: n. priemysel, n. bufet
nápoj m. 1. gem, vsl alkohol, pálenka: Tak sa to skonší, kto užívá veľie nápoja (Klenovec RS); F nedelu nepredávajú ža̋don nápoj (Kameňany REV); Škoda, že napoj taki drahi! (Bzenov PRE); Nanośiľi sebe tam napoju veľo (Sobrance) F. f pokonom šese bar se zaoberá nápojom (Rev. Lehota REV) - veľa pije; chlapi buli pod nápojom (Revúca) - boli podpití 2. lipt, top, zsl výživnejšie tekuté krmivo pre dobytok: Kec ca krava oťelí, dostáva nápoj z otrúbami (Návojovce TOP); Nápoj dá dva-tri rázi krave ňiakí ľepší (Podmanín PB); Abi krava mala vádz mliéka, dávali zme jéj aj nápoj, f kerém bóv šrod alebo otrubi (Šípkové PIE); Žrepcovi sa mosel dávad nápoj - šrot trochu, otrubi a s teplú vodu sa to rozmíšalo (Čataj MOD); nápoj (Paludza LM, Branovo HUR, Lamač BRA)
nápoj m tekutina na pitie: suce napogem premoženy (S. ĽUPČA 1603); lekarstwj budto su napoge warene, budto pilule (KoB 1666); ku konczi ma pri rukach gegich (richtára a dvoch prísažných) zustawati y rowass napoge krčzmarskeho (TRENČÍN 1713); ssalečky na nápog kaffee (KrP 1760); ginj dostawagj gj (šialenosť) skrze milostné napoge (HT 1760); skrze studeny nápog (môže dobytok) do nemocy vpadnuti (ŠkD 1775) L. božský, nebeský n. nektár: nectar: bozky napog (VT 1648); nectar: nebesky nápog (KS 1763); -ný príd 1. súci na pitie: potabilis: pigny, nápogny, čo sa piti može: thalassomeli: med nápogny medovina; piscina: nápogné mjsto miesto, kde sa chodí dobytok napájať (KS 1763); abich o tichto sskodliwích pokrmních a nápogních náklaďéch nisst ňemlúwil (BR 1785) o výdavkoch za alkohol 2. určený na uskladňovanie nápoja: culigna: žbán, napógná nádoba (KS 1763); ňech vikopá cestnéj zelini koreňe, ňech je pomočí ve víňe a kraj džbána neb jakéjkoliv drevennéj, bár meďennéj nápojnéj nádobi ňimi natre (BR 1785) 3. pozostávajúci z nápoja pren náb (o obeti Kristovej) krv v podobe nápoja: zahynula obet pokrwna y nápogná y z domu Páňe, plakali kneži, služebnjci Páňe (KB 1757); libatio: offera nápogná; libamen: napógnég obeti, offeri wyléwanj (KS 1763); -ík, -ok [-ek] dem: potiuncula: nápogek, maly nápog (KS 1763); opět se bráti má ten napogek a tak dlauho užjwati, ažby nezdrawý lépe se měl; pakli gesste nechutenstwj cýtj, usta má nečistá, hlawu obtjženau, tedy má k počisstenj wzýti nápogjk (TiS 1788)