nutnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. stav toho, čo je nutné, čo musí byť, čo si vyžaduje uskutočnenie, riešenie al. bez čoho sa nedá zaobísť; skutočnosť, že je potrebné niečo (neodkladne) vykonať al. že sa niečo musí stať, naliehavosť; syn. nevyhnutnosť, potreba: n. reforiem; n. podpory regiónov; n. školenia, vzdelávania pracovníkov; n. konsolidácie verejných financií; n. dodržiavania bezpečnostných predpisov; n. šetriť energiou; lekári zvážili n. operácie; zmietala sa medzi nutnosťou odísť a želaním ostať; prihlásiť sa do počítača bez nutnosti zadávať heslo; Urobil som to zo zlosti, z nutnosti, a čo ja viem z čoho ešte, ale nemohol som to neurobiť. [L. Ťažký] z naliehavej potreby; Jej životný cieľ [vydať sa] sa už stáva na výsosť aktuálnym, no ešte nie je nutnosťou, ktorú treba stihnúť v priebehu pol roka. [J. Juráňová] □ v prípade nutnosti a) v prípade, ktorý nestrpí odklad b) ak nebude iná možnosť
2. hovor. ▶ potrebná, nevyhnutná vec, potrebný, nevyhnutný jav: ekonomické nutnosti; televízia investovala do programových nutností; Pri vybaľovaní spacákov a ďalších nutností vládol chaos. [VNK 2001]