nutkať nedok. (o cite al. pocite) podnecovať, pobádať, nútiť: niečo ho n-á obzrieť sa; má n-nie na dávenie; neos. n-á ho do spevu
nutkanie -nia -ní s. 1. (i k čomu; do čoho; na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ opakovaný vnútorný podnet, popud niečo konať, vykonať al. na niečo reagovať, nabádanie, pobádanie, poháňanie: intenzívne n. k pohybu; premôcť neodolateľné n. do smiechu; mať silné n. písať, rozbehnúť sa; podľahla nutkaniu zdôveriť sa; potlačil nástojčivé n. zapáliť si; oslobodiť sa od nezdravých reakcií, nutkaní a závislostí; väčšina psychiatrov považuje n. na samovraždu za formu duševnej choroby; Radšej by som teraz trpel od telesných bolestí, ako pociťoval to nutkanie k povinnostiam. [P. Jaroš]; Jeho prehnaná familiárnosť vyvolala vo mne nutkanie vyplaziť na neho jazyk. [K. Lászlová] 2. (i na čo; s neurčitkom) ▶ pôsobenie na telesné orgány a podnecovanie ich na reakciu, dráždenie: n. na vracanie; časté, opakované n. na stolicu; pocit naliehavého nutkania močiť; n. ísť na toaletu ▷ ↗ i nutkať
nutkať -ká -kajú -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (koho k čomu; koho do čoho; (koho) na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ (obyč. o zmyslových a citových zážitkoch, pocitoch) dávať podnet, popud na nejakú činnosť al. reakciu, nútiť, nabádať, pobádať, podnecovať: nové poznanie, nový fakt ho nutká k otázke; nutkala ho k tomu zvedavosť; akoby nutkaný dajakým zlovestným pudom, pridáva sa k ostatným; Zloba a urážka ma nutkali urobiť čosi zlé svojmu záchrancovi. [L. Ťažký]; Čosi ma nutkalo, aby som zastala, oddýchla si trošku, ale vedela som, že nesmiem. [H. Ponická]; No i doba (myšlienkový synkretizmus posledného trištvrťstoročia) bola taká, že priam nutkala na súboj. [KŽ 1968]; neos. nutká ju do smiechu; jej tvár prezrádzala, že ju nutká do plaču; Nutkalo ma zapáliť si, ale ovládol som sa... [P. Jaroš] 2. neos. (koho na čo/s neurčitkom) ▶ pôsobiť na telesné orgány a podnecovať ich na reakciu, dráždiť: často ho nutká na močenie; nutkalo ho na malú i veľkú potrebu; Cítil v ústach protivnú čudnú chuť, nutkalo ho vracať. [J. Lenčo]
dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj
p. aj dobiedzať
2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
nutkať 1. p. nútiť 1 2. p. dráždiť 2
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
nutkať, -á, -ajú nedok. (koho na čo, k čomu, do čoho i s neurč.) ponúkať, pobádať, podnecovať, nútiť (obyč. o nejakom vnútornom cite al. pocite): nutkanie na močenie, dávenie, vracanie; úsmevy, ktoré nutkali na zhovorčivosť (Gráf); k spevu nutká ma túha (Hviezd.); diabolské nutkanie k zločinu (Karv.); nutká ma to do písania (Šolt.); neodbytné nutkanie robiť čosi (Tat.); Domov treba ísť — nutkalo ho niečo. (Čaj.)