nula, -y, núl ž.
1. (bez mn. č.; skloňuje sa, ak stojí samostatne; ak sa spája s 2. p. mn. č., je neskl.) hodnota vyjadrujúca nijaký počet, nič;
mat. hodnota vyjadrujúca neprítomnosť jednotiek akéhokoľvek radu, hranica medzi kladnými a zápornými číslami: n. stupňov, n. percent; n. celých päť desatín O,5; hovor. je pod nulou teplota je pod bodom mrazu; niečo kleslo na n-u, pren. veľmi pokleslo, temer sa stratilo (napr. nálada, vôľa, oduševnenie ap.); mat. napätie, vektor sa rovná n-e;
2. znak tejto hodnoty (0), čísla (0): dve n-y;
3. expr. niekto bezvýznamný, niečo bezvýznamné, nič: My sme tu jeden bez druhého nuly. (Heč.) Život osebe je nulou. (Urb.);
nulový príd.
1. majúci hodnotu nuly: fyz. n-á poloha na meracích prístrojoch; n-á rýchlosť, n. tlak, n-á úchylka; el. tech. n. prúd; gram. n-á koncovka (prípona, morféma) v gramatických tvaroch bez koncovky;
2. hosp. n-á múka druh jemnej múky, hovor. nulka