nula -y núl ž.
I. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 0; mat. číslo, kt. je medzi kladnými a zápornými číslami: n. celých, dve desatiny; teplota 2 °C nad, pod n-ou; hovor. je pod n-ou mrzne
● byť na n-e, klesnúť na, pod n-u (obyč. o nálade) veľmi sa zhoršiť; rovnať sa n-e (o úsilí, výsledku ap.) byť bez úspechu
II. ž.
1. číslica 0: pripísať n-u
2. hovor. pejor. niekto bezvýznamný, niktoš, nič; bezo mňa si n., spoločenská n.;
nulový príd. majúci hodnotu nuly: n. výsledok, n-á rýchlosť; expr. n. človek bezvýznamný; n. bod (merania) východiskový; n. variant zrieknutie sa vzájomných nárokov (pri majetkových sporoch ap.); lingv. n-á prípona, morféma v gram. tvaroch nevyjadrená (napr. muž-ø, muž-a); elektrotech. n. vodič bez prúdu
nula1 nuly čísl. základná ⟨lat.⟩ ▶ vyjadruje počet prvkov prázdnej množiny, nijaký počet (v zápise označujeme znakom 0): n. celých, päť desatín; n. percent; n. stupňov Celzia teplota tuhnutia vody, bod mrazu; jedenkrát n. je n.; desať plus n. sa rovná desať; číslo väčšie ako n. je kladné číslo; záporné čísla sú čísla menšie ako n.; teplomer ukazuje tri stupne nad, pod nulou nad, pod bodom mrazu; teplota okolo nuly; hovor. je pod nulou mrzne; vstupné napätie sa rovná nule; vyhrať zápas dva n.; vlak odchádza deväť n., n. presne o deviatej hodine; výnosy sa pohybujú od nuly do troch percent ročne; zostatok na účte je n.; daň znížená na nulu; toto auto zrýchli z nuly na stovku za 8,3 sekundy; ručička stopiek ukazuje nulu; na konte inkasovaných gólov majú zatiaľ nulu □ mat., fyz. absolútna nula (veličiny) medzná hodnota veličiny, ktorá sa experimentálne nedá dosiahnuť a je iba abstraktným pojmom ◘ fraz. byť na bode nula a) byť na začiatku (obyč. po neúspechu, keď treba začínať odznova) b) veľmi sa zhoršiť, byť nijaký; hovor. byť na nule a) (o človeku) nemať nič, byť bez peňazí: neviem, z čoho to zaplatím, som na nule b) veľmi sa zhoršiť: jeho sebavedomie je na nule; jedna nula pre niekoho niekto je momentálne vo výhode, je lepší, situácia je preňho priaznivejšia; klesnúť na nulu (obyč. o nálade, odvahe, preferenciách, počte) veľmi sa zhoršiť, poklesnúť, ochabnúť, byť veľmi zlý, nijaký; hovor. nula bodov a) nič, nijaký výsledok: dva mesiace hľadala prácu zodpovedajúcu jej vzdelaniu, ale nula bodov b) nijaký, žiadny, zlý, nevyhovujúci: a čo hygiena? - nula bodov; rovnať sa nule (o výsledku, úspechu, úsilí a pod.) byť nijaký, žiadny: ich šanca uspieť sa rovná nule; výsledok rovný nule nijaký výsledok; začínať/začať od nuly a) začínať, začať od samého začiatku, z ničoho, bez skúseností b) opäť začínať od začiatku (obyč. po neúspechu, sklamaní); znížiť sa [takmer] na nulu (o viditeľnosti) veľmi sa zhoršiť
nula2 nuly núl ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ číslo, číslica 0: pripísať k číslu nulu; napísať do kolónky nulu; jeden milión je číslo so šiestimi nulami; na svetelnej tabuli svietili po zápase dve nuly zápas sa skončil bezgólovou remízou; žart. miestnosť s dvoma nulami toaleta, WC; Dostal sa do sveta, kde mu okolo uší cvendžalo zlato, za chrbtom šuchotali papierové peniaze a pred očami sa kotúľali nuly ako ťažké sudy vína. [Ľ. Zúbek]; Deviatka na konci v cenách je atraktívnejšia ako nula. [HN 2008] 2. hovor. pejor. ▶ kto nemá nijaký vplyv, bezvýznamný človek; syn. nikto2, niktoš, nič2: spoločenská, politická n.; bezo mňa si obyčajná n.!; boli sme pre nich iba nuly; nebudem sa doprosovať takej nule!; Ja sa ťa vôbec nebojím, lebo si nula! Takáto nula! Vo firme si sa hral na boha, ale teraz si nikto! [V. Klimáček]; Čo by som bol bez ruky? Nula! Na mojej ruke nesmie chýbať ani malíček. [L. Ťažký]; Aspoň sme mu [bezdomovcovi] urobili radosť, spríjemnili večer, dodali nádej, že sa to ešte oplatí, že nie je úplná ľudská nula. [KN 2005] ▷ zdrob. k 1 ↗ nulka
nula -y ž. ‹l›
1. základná číslovka označujúca žiadny počet; mat. číslo ležiace medzi kladnými a zápornými číslami: päť bez piatich je n.; teplota 5 stupňov pod nulou
● výsledok rovný nule nijaký
2. číslica 0: písať n-u
3. expr. pejor. bezvýznamný človek, nikto, nič: v svojom odbore je n.
nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figu • hovor. expr. šuviks • hovor. nula: dostať nulu • vulg. hovno
2. p. niktoš 1
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
nula 1. p. niktoš 1 2. p. nič2 1
nula, -y, núl ž.
1. (bez mn. č.; skloňuje sa, ak stojí samostatne; ak sa spája s 2. p. mn. č., je neskl.) hodnota vyjadrujúca nijaký počet, nič;
mat. hodnota vyjadrujúca neprítomnosť jednotiek akéhokoľvek radu, hranica medzi kladnými a zápornými číslami: n. stupňov, n. percent; n. celých päť desatín O,5; hovor. je pod nulou teplota je pod bodom mrazu; niečo kleslo na n-u, pren. veľmi pokleslo, temer sa stratilo (napr. nálada, vôľa, oduševnenie ap.); mat. napätie, vektor sa rovná n-e;
2. znak tejto hodnoty (0), čísla (0): dve n-y;
3. expr. niekto bezvýznamný, niečo bezvýznamné, nič: My sme tu jeden bez druhého nuly. (Heč.) Život osebe je nulou. (Urb.);
nulový príd.
1. majúci hodnotu nuly: fyz. n-á poloha na meracích prístrojoch; n-á rýchlosť, n. tlak, n-á úchylka; el. tech. n. prúd; gram. n-á koncovka (prípona, morféma) v gramatických tvaroch bez koncovky;
2. hosp. n-á múka druh jemnej múky, hovor. nulka
(jedna) nula; (bez) nuly; (k) nule; (vidím) nulu; (hej) nula!; (o) nule; (s) nulou;
(štyri) nuly; (bez) núl; (k) nulám; (vidím) nuly; (hej) nuly!; (o) nulách; (s) nulami;