Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nudiť nedok. spôsobovať nudu: n. spoločníka, román ho n-í

// nudiť sa pociťovať nudu, mať dlhú chvíľu: n. sa na zábave

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nudiť ‑í ‑ia nedok.; nudiť sa

nudiť -dí -dia (ne)nuď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (koho (čím)) ▶ spôsobovať v niekom pocit nespokojnosti, otupenosti, únavy, obyč. niečím nezáživným, nezaujímavým, jednotvárnym, vzbudzovať v niekom nudu: nudí ma to nezaujíma ma to; nechcem vás n. podrobnosťami; vidím, že ťa nudím!; takéto stretnutia ho nekonečne nudia; cholerika detaily nudia, melancholik ich má rád; Vyhlásila, že ju škola nudí a chce sa stať dídžejkou. [M. Hvorecký]; Tie ďalšie [knihy], rovnaké či veľmi podobné, len inej farby a veľkosti, by ma nudilo písať a zrejme by nudili aj čitateľa. [LT 1998]fraz. expr. na smrť nudiť niekoho vyvolávať v niekom pocit absolútnej ľahostajnosti, nezáujmu ▷ opak. nudievať -va -vajú -val: dlhé porady ho vždy nudievali


nudiť sa -dí sa -dia sa (ne)nuď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok.mať pocit nespokojnosti, otupenosti, únavy pri monotónnosti podnetov, nedostatku zaujímavej činnosti, rozptýlenia, pri vynútenej pasivite al. pri strate záujmu o niečo, pociťovať nudu: trochu, viditeľne, strašne sa n.; pri tejto hre sa určite nebudeš n.; dôležité je, že vieme, ako využiť voľný čas, že sa nenudíme; niekedy máme problémy s nudiacimi sa deťmi; Vyžijem aj z dôchodku a občas si hádam niečo nájdem. Nie pre peniaze, ale len tak, aby som sa doma nenudil. [J. Kot]; Spoločnosť nudil a v spoločnosti sa nudil, preto najradšej mlčal. [Š. Žáry]; Takmer som zabudla, že mám spoločníka. Iste sa so mnou nudil, lebo poznamenal: - Ste mlčanlivý typ, však? [K. Lászlová]fraz. expr. na smrť sa nudiť byť v stave absolútnej apatie, nezáujmu ▷ opak. nudievať sa -va sa -vajú sa -val sa: cez deň sedávaš sama v prednáškovej sále, večer sa nudievaš pred televízorom

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


nudiť sa p. leňošiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nudiť, -í, -ia nedok. (koho) spôsobovať niekomu dlhú chvíľu, vzbudzovať u niekoho nudu, byť nudný: Chcel rýchle skončiť vec, ktorá ho nudí. (Jégé) Odpustite, už ma nudíte. (Stod.)

|| nudiť sa mať dlhú chvíľu, pociťovať nudu: Zásluhou pána Krasanického nik sa nenudil. (Pláv.) Janka sa už i nudí bez detí. (Ráz.-Mart.)

Morfologický analyzátor

nudiť nedokonavé sloveso
(ja) nudím VKesa+; (ty) nudíš VKesb+; (on, ona, ono) nudí VKesc+; (my) nudíme VKepa+; (vy) nudíte VKepb+; (oni, ony) nudia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nudil VLesam+; (ona) nudila VLesaf+; (ono) nudilo VLesan+; (oni, ony) nudili VLepah+;
(ty) nuď! VMesb+; (my) nuďme! VMepa+; (vy) nuďte! VMepb+;
(nejako) nudiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor