Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nuž

I. spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, (a) tak: dávali, n. bral

II. čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu: n. vidieť, že mu je lepšie, n. dobre, n. áno; často vo výrazoch n. tak, n. teda, n. veď, n. ale

2. má pobádací význ.: n., poďme! n., začnime!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nuž spoj. i čast.

nuž spoj. priraďovacia

nuž čast.

nuž1 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje dôsledkový (nepravý priraďovací) vzťah; syn. tak, a tak, preto, i: zaspal, n. prišiel neskoro; rodičia mu umreli, n. sa staral sám o seba; nechcelo sa im liezť na kopec, n. ho obišli; nevedel, čo povedať, n. som sa ozval; Čašník bol len jeden, nuž sa musel poriadne zvŕtať, keď chcel všetkým hosťom aspoň ako-tak vyhovieť. [V. Šikula]; Dýcham, nuž žijem. [Š. Žáry]; Bál sa, že svojím pohybom zviera vyplaší, nuž pre istotu zostal sedieť v sedle. [I. Izakovič]

nuž2 čast. 1. i v spojeniach nuž tak, nuž teda, nuž veď, nuž ale, nuž veru ▶ konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia: n. dobre, dohodnuté; n. ako vidno, výsledok je rovnaký; n. a čože by si rád?; n., či mi veríš, alebo nie, vravím, čo som počul; n., nemal si tam chodiť; n. nech je, ako je; n. teda, keď je tak, nedbám!; n. veď ty zase plačeš, čo ti je?; Nuž to vám bolo tak, deťúrence moje, - začína Daňo. [M. Figuli]; Čo sa stalo, kým ste boli v Avezzane po náčinie? - Nuž, čo sa stalo! Sám som pri tom nebol. [Š. Žáry]; Dobre som to mal premyslené, nuž ale človek mieni... [L. Ťažký]; Kubo už vedel, že sa to len za ním rozbehli, nuž tak aj on vzal nohy na plecia a utekal, ako len vládal. [A. Habovštiak]; Pani Irenka prikyvuje, nuž veru, tak je to, taká je pravda. [V. Švenková]
2. ▶ vyjadruje pobádanie, povzbudzovanie, pokyn, výzvu do niečoho: n., poďme na koreň veci; n., čujme!; n., začnite!; n., mal by si o tom porozmýšľať; Nuž, nehnevaj sa, pomerme sa! [P. Jaroš]
fraz. nuž čo(?) vyjadruje rezignáciu; nuž hej vyjadruje súhlas spojený s rezignáciou

-už/719210±107: konjunkcie 376→359
+3
−0
n/333 /43→26
+3
−0

-už/719210±107: partikuly 562853→562805
+11
−6
/546523→546475
+11
−6
n/16330

/1367999±2253 33.95: partikuly 1007259→1007211
+11
−6
už/546523→546475
+11
−6
až/271163 tiež/92441 totiž/68226 nuž/16330 taktiež/10637 tobôž/1070 kiež/867 (1/2)

/1367999±2253 36.88: konjunkcie 103960→103710
+202
−437
než/72642 až/28020 lež/2703→2470
+200
−437
nuž/333 totiž/219 už/43→26
+3
−0

no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


nuž 1. p. preto 2, teda 1, 3, tak 2, 3 2. p. veru, skrátka 2 3. p. no 2, 3


preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

4. p. no 3


veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nuž

I. čast. i cit.

1. vyjadruje isté stanovisko, úsudok, hodnotenie, súhlas s niečím, nadväzuje obyč. na predchádzajúcu súvislosť; veru, tak, teda (často v spojení s inými čast., cit. al. spoj. nuž tak, nuž veru, nuž teda, nuž akože, nuž veď, nuž hej, nuž a, nuž ale): Nuž, nevďační sú ľudia. (Jes.) Nuž vidno, že vám je lepšie. (Kuk.) Nuž i to je pravda. (Kuk.) Nuž požalovala som sa na Jana. Nuž tak! (Kuk.) Nuž veru, páni moji. (Vaj.) I starší, nuž akože by mladí nie! (Lask.) Nuž veď viete. (Kuk.) Nuž hej, vieme, mladý pánko. (Min.) Nuž a či som ju mal ani mrcinu zakopať? (Fr. Kráľ) Nuž ale pieskom si nenaplníš žalúdok. (Al.)

2. (obyč. s rozk.) vyjadruje nabádanie, ponúkanie (= no): Nuž zvoň! (Sládk.) Nuž hor sa, hor sa, sveta proletári. (Horov) Nuž strieľaj do čistých ešte terčov. (Lajč.) Nuž veď teda poď dnu. (Taj.)

3. zried. nadväzujúc na predchádzajúcu súvislosť, vyslovujeme ním otázku al. odpoveď; niekedy uvádza otázku: „Teda ste šťastný, pán Tichý?“ — „Nuž?“ — „Lebo som čítala, že zaľúbení sú šťastní.“ (Vaj.) Ale zvedavosť ju tiež trápila; opýtala sa: „Nuž?“ (Kuk.)

4. čast. používa sa na zdôraznenie obsahu hlavnej vety, ktorá stojí za to podradenou časovou al. podmienkovou vetou; tak: A keď ich vidíme zblízka, nuž sa divíme, že sú biednejšie stvorenia ako my. (Jégé) Keby sa vydaj rovnal smrti, nuž by nelipli dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom. (Jes.)

II. spoj. priraď. dôsledková; spája vety, z ktorých druhá vyjadruje dôsledok prvej: Podaj prst, nuž ťa kyjom omráči. (Ráz.-Mart.) Slnko práve prechodilo ponad strechy, nuž sa sváko vyhrieval na podstení. (Fig.) Rozdávali (letáky), nuž bral. (Smrč.)

nuž
I. spoj. priraď. strsl, čiast. zsl vyjadruje dôsledkový vzťah: Mokruo bolo po samie krki, nuš som ho domou zašikovala (Dol. Lehota DK); Ja keď riaďim, nuž duokladňe (Benice MAR); Podaj prst, nuš ťi schmatňe celú ruku (Králiky BB); Asekurovaťi zme sa ňedali pre veľa plaťeňia, nuž nám ňichto škodu ňeprinavráťiu̯ (Čelovce MK); Keď bou̯ človeg osomoreňí, nuž zadriemau̯ (Tek. Breznica NB); Čiľaj na úrodu bol tu dobrí rok, nuž bolo skoro šetko dobré (Podmanín PB); Ďeťi sťeli jesť, nus sa mosela vidať (Lapáš NIT); Ked vi idzece do roboti, nuš ta i mi (Spiš. Štvrtok LVO)
II. čast.
1. csl nadväzuje na kontext al. situáciu a dodáva výpovedi rôzne hodnotiace odtienky; no, tak: Nuž a či sa to patrí takto po ďeďiňe vikrikovať? (Beňadovo NÁM); Nuž im to bolo hňeď oproťi (Bystrička MAR); Núš, tan son teda ťiež robou̯ ako remeseľňík (Prievidza); Nuš teda jenni sedzeli za stolon, druhí búchali na dvóre (Kostolné MYJ); Nuš takí ból mój život! (Ružindol TRN); Nuš tak son já s ňú pochodzil! (Bošáca TRČ); Nuš tak sme mi robievaľi (Podmanín PB); Nuš ta vedz i ja hvarim, že jabluko daľeko ot stromu ňespadňe (Spiš. Štvrtok LVO)
2. nuž teda, nuž a, nuž tak jak, vyjadruje kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, áno: Boľi sťe na Starí_Horách? - Nuš teda (Sebedražie PDZ); Zorau̯ si uš tú rolu na Milárke? - Núš (Martin n. Žit. ZM); Bóv si tam aj ti? - Nuž a! (Lukáčovce HLO); Pujdzece i vi do mesta? - Nuš ta jak, pujdzem, preco bi som ňešla? (Spiš. Štvrtok LVO)
3. (obyč. s rozkazom) vyjadruje pobádanie, povzbudenie: Nuš poť, chlapče, poďme v meňe Božom (Liesek TRS)
4. zdôrazňuje neistotu, pochybnosť, údiv, rezignáciu ap.: Nuž ďeže sa uš poďieť, keď ňemám ňikoho! (Dol. Kubín); Nuš čuo ťi ňevimisleli?! (Podkonice BB); Nuš čo sa stalo? (Žarnovica NB); Nuš čo som mau̯ s ním robiť? (Martin n. Žit. ZM); Nuš čo sa dá robit? (Lukáčovce HLO)

nuž
I. čast vyj. pobádanie, teda, tak: nuž my wssychňy spolu dagyc Bohu chwálu prosme geho mylosty (CC 1655)
II. spoj prir dôsledková, a tak: ony tam odtul gyz yssly, nuz my po nych za sslakem az do Nemecz (ANTOL 1571); ked sy swoge telo nemohol, nuž sy druk do kobily wopchal (D. JASENO 1732); (dieťa) samo skoklo na tu plachtičku, nuž sem ho uviazala na chrbat a vzala sem ho (S. ĽUPČA 1732)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a fyzici, nuž som et par les physiciens, j'
ľudu, nuž ľud ho du peuple, le peuple l'
odrezali, nuž patrím vám dépendu, je vous appartiens
prekáža, nuž ho odstránim gêne, je le supprime

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu