novučký, novunký, novučičký, novulinký príd. expr. veľmi nový: n. dom; n. nový (pri zdôraznení);
novučko, novunko, novučičko, novulinko prísl.
novučičký, novučký, novulinký, novunký -ká -ké príd.
novučičký, novučký, novulinký, novunký -ká -ké príd. expr. ▶ ktorý bol nedávno utvorený, vyrobený a ktorý sa ešte nepoužíval, celkom nový: novučičké mince; novulinká cesta, športová hala; novučké, novunké detské ošatenie; mala na sebe novučičké topánky ešte nenosené; prišiel na novučičkej audine; prepočítaval zväzoček novučkých bankoviek [J. Johanides]; Mám pre vás prekvapenie - pozrite, čo sme kúpili, - ukázala na tri novučké najlacnejšie gitary, presne také, aké som si kúpila z prvej učiteľskej výplaty ja. [M. Danieliszová-Jesenická]; Starý dom dostal bielu fasádu, novučičkú bránu a strecha dobové drevené šindle. [P7 2005] ◘ fraz. novučičký nový al. nový novučičký (pri zdôraznení) úplne, celkom nový
novučký, novučičký, novunký p. nový 1
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
novučičký, novučký zried. i novunký príd. expr. celkom, úplne nový: novučičké šaty (Tomašč.); novučké rukavica (Pláv.); novunký kostol (Vaj.); nový novučičký, nový novučký, novučičký nový, novučký nový (pri zdôrazňovaní), niekedy (pri voľnom spojení) i nový, novučičký a pod. (s čiarkou)
nový príd. 1. csl ktorý práve vznikol, nedávno vytvorený al. použitý: Richtujú sa už do novieho (domu) po hoďiech (Dol. Lehota DK); Kod budež dobrí, kúpím ti novia šati (Rochovce ROŽ); Nové kolesá okúváme (Semerovo HUR); Maľi sme dva štránki nové upľecené, aj ti zebral (Podmanín PB); Maľi me tam jeden stružľak zo slami, no ta kedi novi bul (Brezina TRB); Nova (podkova) śe pribija ośem kľincami, stara śe pricahuje (Ľubotice PRE) L. noví mesiac (Prievidza) - fáza mesiaca, nov; nová kila (Lipt. Lúžna RUŽ) - mlyn. drevená nádoba i dutá miera s obsahom okolo 45 litrov; novuo víno (Pukanec LVI), nové víno (Trakovice HLO) - mušt po vykysnutí, mladé víno; nová hu̯ava (Kuchyňa MAL) - viničný peň vypestovaný potápaním; novie krompľe (Detva ZVO) - rané; novučičkí noví (Lukáčovce HLO) - (zdôrazňujúce) celkom, úplne nový F. co hledzíš jak tela na nové vráta?! (Kuchyňa MAL) - prekvapene, hlúpo, nechápavo; moje rukávce sa ešče aňi novíh ňezlaknú (Bošáca TRČ) - sú zachovalé, sú ako nové; keď na noví mesiac prší, buďe prša_dza mesiac (Blatnica MAR) - pranostika, dažde počas novu bývajú dlhotrvajúce 2. csl iný ako dosiaľ; predtým nejestvujúci: Zaveľa zme mi f kasárňi ňeboľi, iba čo zme sa prezľiekľi do noveho obľeku (V. Lom MK); Aľe ňevieťe čo je novuo? (Zvol. Slatina ZVO); Mladá nevesta niasla ze sebú aj živého kohúta, kerého poslala jej manka novej rodzine (Mestečko PCH); Ke_tam pridu, mlada śe muśi zvitac z novima rodičami (Rankovce KOŠ); Mi šebe mušeľi zvikac, na nove mesco, na novih ľudzi (Brezina TRB) L. novuo ľeto (Mošovce MAR), nové leto (Červeník HLO, Slov. Grob MOD) - pestro ozdobená halúzka al. stromček, ktorá bola súčasťou jarných obradových obchôdzok; Noví rok (Ružindol TRN) - prvý deň v roku, 1. január F. koj na Noví rog jasno, tag je f stodoläch tesno (Šivetice REV) - bude dobrá úroda 3. csl nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: Tá vitrvala do novéj cibuľe (Ležiachov MAR); Noušie a noušie chíri ňeprinášaľi ňidž dobruo (Králiky BB); Valiénki zimné boli, tí vidržali až do novích (Dechtice TRN); Vecka še kostki poviberaju a naberu še novi šľivki (Brezina TRB) 4. súčasný, moderný: Ščúl uš pri nofšém zme na oldomáš kúpili párki alebo salám a napéklo sa koláčóv aj pocherajóv (Smolenice TRN); To še už otviral tod novi švet (Brezina TRB) 5. v dvojslovnom názve rastliny: novuo ľetko (Žaškov DK) - jarná lúčna liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. podbeľ (Tussilago); novučký i novučičký príd. expr. k 1: Na ten novučkí koberec ca aj bojín stupiť, abi son ho ňeušpiňila (Lapáš NIT); novučkí dom (Hor. Lehota DK); novučičkí dom (Mošovce MAR); novučičké auto (V. Bielice TOP)