Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská un

nový príd.

1. kt. práve, nedávno vznikol, op. starý: n-é šaty, sídlisko, najnovšia móda, n-á úroda; n-é zemiaky rané; n. mesiac nov; n-é korenie sušené bobuľky stredoamer. stromu pimentovníka pravého, bot. Pimenta; expr. novučičký n. úplne nový; v geogr. názvoch: N-é Zámky

2. iný ako dosiaľ, predtým nejestvujúci, op. starý: prísť na n-é pracovisko, n-é metódy práce, začať n. život; N. rok deň 1. januára

3. nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: v n-om roku to napravím; mať n-é správy, načerpať n-é sily, napísať n-ú knihu; čo (máte) n-é? zdvorilostná otázka; N. zákon časť Biblie

4. súčasný, novodobý, moderný, op. starý: n. vek, n-á doba, výchova n-ého človeka; N. svet Amerika vo vzťahu k Európe

expr. dívať sa, hľadieť ako teľa na n-é vráta začudovane; (vidieť niečo) v n-om svetle inak ako doteraz; hľadať n-é cesty iné riešenie; robiť niečo po n-om ináč ako doteraz; n-é vetry vejú, dujú zmenili sa pomery; nič n-é pod slnkom všetko sa iba opakuje; n-á metla dobre zametá, metie nový pracovník býva horlivý;

novo prísl.: pôsobiť n.; n. postaviť, n. objaviť (od)znova;

novosť -i ž.: n. zážitkov novota (význ. 1)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nový; Nový rok (sviatok); novo prísl.; novosť ‑i ‑í ž.
Nový Ruskov ‑ého ‑a m.; Novoruskovčan ‑a mn. ‑ia m.; Novoruskovčanka ‑y ‑niek ž.; novoruskovský
Nový Sad ‑ého ‑u m.; Novosadčan ‑a mn. ‑ia m.; Novosadčanka ‑y ‑niek ž.; novosadský
Nový Salaš ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Novosalašan ‑a mn. ‑ia m.; Novosalašanka ‑y ‑niek ž.; novosalašský
Nový Tekov ‑ého ‑a m.; Novotekovčan ‑a mn. ‑ia m.; Novotekovčanka ‑y ‑niek ž.; novotekovský
Nový Zéland ‑ého ‑u m.; Novozélanďan ‑a mn. ‑ia m.; Novozélanďanka ‑y ‑niek ž.; novozélandský
Nový Život ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Novoživotčan ‑a mn. ‑ia m.; Novoživotčanka ‑y ‑niek ž.; novoživotský

nový nová nové príd. 1.ktorý predtým nejestvoval, ktorý práve al. pred krátkym časom vznikol, bol postavený, utvorený, zhotovený, vynájdený al. sa v blízkej budúcnosti bude stavať, utvárať, zhotovovať a pod.: postaviť n. hotel, nové obchodné centrum; vznikne tu nové sídlisko; presťahovať sa do nového domu; dať do používania n. úsek diaľnice; na mieste starého mosta chcú postaviť n. most; chystá sa premiéra nového filmu; vydať n. album skupiny; používať n. počítačový program; zavádzať nové informačné technológie; uviesť na trh n. liek, výrobok; vyšľachtiť novú odrodu pšenice; založiť novú politickú stranu; v Afrike vznikol n. štátbibl., cirk. Nový zákon, Nová zmluva druhá časť Svätého písma (Biblie) obsahujúca spisy o činoch, učení, umučení a oslávení Ježiša Krista a o formovaní a pôsobení Cirkvi i spásnych účinkoch Ježiša Krista na ľudí (Evanjeliá, Skutky apoštolov, Listy, Zjavenie apoštola Jána); lit. nový román nový typ románovej tvorby francúzskych spisovateľov v druhej polovici 20. stor., odmietajúcich psychologické analýzy a analýzy príčinných súvislostí, dívajúcich sa na život akoby len zvonku; div. nové divadlo francúzske divadlo 50. rokov 20. stor. popierajúce dovtedajšie tradície, antidivadlo, absurdné divadlo; potrav. nové korenie nedozreté sušené plody stromu pimentovníka lekárskeho Pimenta officinalis; geogr. Nová Guinea ostrov v Melanézii severne od Austrálie rozdelený medzi Indonéziu a Papuu-Novú Guineu; Nová zem súostrovie v Severnom ľadovom oceáne patriace Rusku; geogr., polit. admin. Nový Zéland súostrovie na južnej pologuli, juhovýchodne od Austrálie; konštitučná monarchia, člen (britského) Spoločenstva; Nová Kaledónia ostrov v juhozápadnej časti Tichého oceánu, východne od Austrálie; zámorské autonómne územie Francúzska; polit. admin. Nové Mexiko členský štát USA; Nové Škótsko provincia na východe Kanady; hist. Nové Anglicko historické územie na severovýchode USA zahŕňajúce niekoľko súčasných štátov
2.ktorý bol práve al. pred krátkym časom nadobudnutý a doteraz nepoužívaný, nenosený; op. starý: obliecť si nové šaty, novú košeľu; prísť v novom klobúku; zariadiť kanceláriu novým nábytkom; vymeniť starú práčku za novú; Jednu papuľnatú paniu prekvapilo, že v kabáte, ktorý pred hodinou kúpila, našla vreckovku, nie novú a už použitú, preto zašla do obchodu, kabát vrátila a pýtala si druhý, lebo tento, podľa nej, už niekto nosil. [L. Ťažký]; Omínalo ho to, ako omína nová topánka, lenže nechcel, ani nemal kedy sa tým zapodievať. [K. Lászlová]; Aj u toho Polgára v záhrade len klebetia a jedna druhú ohurujú novým šatstvom a ďalším novým šperkom. [L. Ballek]
3.ktorý práve, nedávno pribudol, narástol a pod., mladý, svieži, čerstvý: nové výhonky; sýta zeleň novej trávy; ruža nasadila nové puky; strom vyháňa nové listy, konáre; na poškodenej koži narástla nová srsť; prípravok podporuje rast nových vlasov; za šesť hodín pripadlo 20 cm nového snehu; na cintoríne je n. hrob čerstvý
4. ▶ pochádzajúci z tohto roku, tohtoročný, mladý; op. starý: nová úroda jabĺk; nové víno; nové zemiaky a) tohtoročné b) skoré; sezónne zvýšenie cien novej zeleniny; výkup nového obilia
5. ▶ (o človeku, spoločenstve a pod.) ktorý nedávno prišiel do kolektívu, na pracovisko al. sa začlenil do istého spoločenstva, do rodiny, doteraz (často) inými nepoznaný, neznámy: n. člen rodiny, kapely, asociácie; nové členské krajiny EÚ; privítať nových pracovníkov firmy; do oddelenia nastúpila nová kolegyňa; máme nového učiteľa angličtiny; v triede pribudli dvaja noví spolužiaci; do mužstva prišli nové posily čerstvé; v dedine sú noví nedávno sa prisťahovali; V súbore sa objavili nové tváre. [V. Jamnická]; Vy ste ten nový. - Hm. [V. Bednár]
6.ktorý je pre niekoho neznámy, s ktorým nie je niekto oboznámený, a preto o ňom nič nevie, doteraz nepoznaný, nevyskúšaný, neosvojený, nezažitý: nastúpiť na nové pracovisko; zvykať si na nové prostredie; preberať nové učivo; osvojovať si nové slová; zažiť n. pocit šťastia; všetko bolo pre ňu nové; Pre Tomáša to bola nová udalosť v živote. [Ľ. Zúbek]; Veď ja riskujem viac ako vy, keď sa vypravím do neznámych morí a hľadám nové cesty! [V. Krupa]; Učia nás [naši rodičia] vedome aj nevedome rozlišovať nové vnemy, nové predmety aj nových ľudí v našom živote [InZ 2000]; Pracovala na rôznych miestach, zvládala nový jazyk. [DF 2001]
7.doteraz neznámy, len nedávno objavený, uvedený do života, do praxe: nové idey; nové umelecké smery; nové prúdy v súčasnom umení; predstaviť n. prístup, nové riešenie; využiť nové možnosti, poznatky; objaviť nové galaxie
8. 2. st. novší ▶ odrážajúci terajší stav, po ktorom iný (ešte) nenasleduje, aktuálny, posledný, čerstvý; op. starý: nové fakty, prieskumy, prognózy; prísť s novou informáciou; vypočuť si nové správy; zverejniť najnovšie údaje; dozvedieť sa najnovšie udalosti; prečítať si niečo v najnovšom čísle týždenníka; novšie výskumy priniesli pozoruhodné výsledky; predstaviť najnovší model autačo (máš, máte) nové, nového?, čo je u vás nové, nového? zdvorilostné otázky (obyč. pri privítaní medzi osobami, ktoré sa dlhšie nevideli)
9.ktorý nahrádza niečo predchádzajúce, iný ako doteraz; op. starý: nové pomery; nové pravidlá hry; n. pohľad na vec; prijať novú ústavu; utvoriť n. svetový rekord; vyskúšať n. postup liečby; odvčera sú nové ceny benzínu; má nové telefónne číslo; hľadať si nové zamestnanie; slovo nadobudlo n. význam; Dovolíš, aby sa tu zavádzali nové poriadky. [J. Kot]; Pre všetkých sa začne nová, tvrdá realita všedného dňa. [Anton Hlinka]
10. ▶ (o človeku) ktorý voľbou, výberom al. inou zmenou nahradil al. nahradí niekoho: n. majiteľ domu; voľba nového pápeža, prezidenta; nástup, zasadnutie novej vlády; predstaviť nového riaditeľa, nové vedenie podniku; rozhodovalo sa o novom trénerovi reprezentácie; našla si nového priateľa; Často sa totiž stáva, že práve pri svadbách sa nadväzujú nové známosti, aj vážne, ktoré sa zavŕšia sobášom. [Š. Janega]
11.ktorý sa očakáva ako lepší, iný ako doteraz, pozitívny (voči predchádzajúcemu stavu): začať n. život; nájsť n. zmysel života; stal sa z neho n. človek; svitla im nová nádej; neprinieslo to nič nové; Priznala som sa mužovi, že napriek všetkému, čo sa deje i stalo, cítim prílev novej sily, ako keby sa mi nanovo otvárali zmysly k plnej vnímavosti, akoby sa mi navrátilo čosi z mladosti. [H. Ponická]
12.ktorý nasleduje po predchádzajúcom, ktorý prichádza al. prišiel (v časovej postupnosti), ďalší, nasledujúci: n. ročník súťaže; nová divadelná sezóna; začiatok nového školského roka; pred nami je n. deň, n. týždeň; Vonku sa už iste brieždi a mesto sa prebúdza do nového rána. [D. Kováč]; Každý je zvedavý, čo ten nový rok donesie. [A. Bednár]Nový rok 1. január (prvý deň nového kalendárneho roka, slávený ako sviatok); nový mesiac nov
13.ktorý prichádza, objavuje sa, je ako ďalší v poradí: odkaz pre novú generáciu; nadväzovať nové priateľstvá; listovať v najnovšej knihe známeho autora; dostať novú šancu; popasovať sa s novou úlohou; pripravovať nové vydanie slovníka; vytvárať nové pracovné miesta; mať stále nové a nové požiadavky; vyvolávať nové spory; Čo hodina, to nová pätorka, čo predmet, to prísnejší učiteľ. [M. Zelinka]; Je to časť z množstva príležitostí, aké čakajú na nových absolventov stredných a vysokých škôl. [HN 2007] čerstvých, práve skončených
14. 2. st. novší ▶ (o čase) práve prebiehajúci, súčasný, novodobý, pokrokový, moderný; op. starý: nová epocha; nové, novšie, najnovšie dejiny; začiatok novej éry; nastali nové časy; je iná, nová doba; konflikt medzi starým a novým
15. po novom vo funkcii príslovkového určeniainak ako doteraz, iným, novým spôsobom: žiť po novom; myslieť po novom; riešiť niečo po novom; noví začali pracovať po novom [L. Ťažký]; Jednoducho povedané, dostali sme sa k novým, inšpirujúcim podnetom a chceli sme ich vyskúšať. Aj my sme sa chceli po novom pozrieť na svet. [P. Jaroš]
fraz. byť ako nový (o veciach) byť v dobrom stave, byť zachovaný; expr. hľadieť/dívať sa ako teľa na nové vráta pozerať hlúpo, nechápavo; dať niečomu novú tvár obnoviť, zmeniť, upraviť, zmodernizovať niečo; dostať nový šat/novú tvár (o budove, stavbe a pod.) byť obnovený, upravený, zmodernizovaný, obyč. na povrchu, zvonku; dujú/vejú nové vetry niečo sa mení v spoločnosti (obyč. k dobrému); nabrať nový dych získať silu na ďalšiu činnosť, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [nie je to] nič nové pod slnkom je to už známa vec, známy fakt, nie je to nijaká novinka; nosiť v sebe nový život (o žene) byť ťarchavá, čakať dieťa; nová krv mladý človek, nová generácia; nový novučičký al. novučičký nový (pri zdôraznení) úplne nový, celkom nový; Nový svet americký kontinent (v prvých rokoch po jeho objavení); stavať/postaviť niečo do nového svetla podávať, objasňovať, podať, objasniť niečo po novom, z iného, odlišného hľadiska; začína sa písať nová kapitola začína sa niečo úplne iné, odlišné ◘ parem. nová metla dobre metie/zametá človek na novom mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu; na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o skok dále v januári sa už začínajú predlžovať dni


Nový Ruskov Nového -va m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese juhovýchodne od Trebišova;

Novoruskovčan, Ruskovčan -na pl. N -nia m.;

Novoruskovčanka, Ruskovčanka -ky -niek ž.;

novoruskovský, ruskovský -ká -ké príd.


Nový Salaš Nového -ša L Novom -ši m. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie juhovýchodne od Košíc;

Novosalašan, Salašan -na pl. N -nia m.;

Novosalašanka, Salašanka -ky -niek ž.;

novosalašský, salašský -ká -ké príd.


Nový Svet Nového -ta m. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese východne od Senca;

Novosvetčan, Svetčan -na pl. N -nia m.;

Novosvetčanka, Svetčanka -ky -niek ž.;

novosvetský, svetský -ká -ké príd.


Nový Tekov Nového -va m. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severozápadne od Levíc;

Novotekovčan, Tekovčan -na pl. N -nia m.;

Novotekovčanka, Tekovčanka -ky -niek ž.;

novotekovský, tekovský -ká -ké príd.


Nový Zéland Nového -du m. 1. geogr. ▶ súostrovie na južnej pologuli, juhovýchodne od Austrálie: pôvodní obyvatelia Nového Zélandu; vyrastať, žiť na Novom Zélande
2. ▶ štát na rovnomennom ostrove, konštitučná monarchia, člen (britského) Spoločenstva: vlajka, ekonomika Nového Zélandu
Novozélanďan -na pl. N -nia m.; Novozélanďanka -ky -niek ž.


Nový Život Nového -ta L Novom -te m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese severozápadne od Dunajskej Stredy;

Novoživotčan, Životčan -na pl. N -nia m.;

Novoživotčanka, Životčanka -ky -niek ž.;

novoživotský, životský -ká -ké príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešnýterajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generáciamomentálnyzastar. momentánnykniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stavmoderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenianovodobýnovýnovoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežnýparalelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmovsynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmiensimultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

3. p. súveký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nový, 2. st. novší príd.

1. nedávno vytvorený, vzniknutý: n-á továreň, n-é bane, n-á chalupa, n-á stavba, n-á škola; n-á domácnosť; n. stroj, n-é mince, n-é šaty, topánky, najnovšia móda, n. zákon, n-é slovo; expr. nový novučičký, nový novučký; novučičký nový, novučký nový (pri zdôrazňovaní), niekedy (pri voľnejšom spojení) i nový, novučký a pod. (s čiarkou) úplne, celkom nový

hovor. nová metla dobre metie (prísl.) nový pracovník sa usiluje; expr. hľadieť (na niekoho, na niečo) ako teľa na nové vráta hlúpo, nechápavo;

2. iný ako dosiaľ, predtým neznámy, nevídaný, neexistujúci: n. pomer k práci, n. pohľad na vec, zavádzať n. poriadok, n. život, n-é pomery, ísť na n-é pracovisko, prísť do n-ého prostredia, poznať n. kraj, n-ých ľudí, niečo n-ého (n-é) povedať mnoho n-ého novosti; Marošovi je cesta celkom nová. (Ráz.) Dievke sa i nepáči nový tón. (Tim.)

vejú n-é vetry, n. vzduch víri zmenili sa pomery; van nového ducha (Vaj.) zmena pomerov; dať niečom n-ú krv obrodiť, oživiť niečo: hľadať n-é cesty iné riešenie, inú možnosť; vrhnúť n-é svetlo na niečo objasniť vec, problém iným spôsobom; stavať niečo do n-ého svetla, vidieť niečo v n-om svetle objasňovať vec, problém z iného hľadiska; začať niečo robiť (napr. hospodáriť) po n-om novým spôsobom; nie je nič n-ého nič sa nestalo, neprihodilo; nič n-ého pod slnkom nejde o nič zvláštného, neobyčajného; Čo máš (máte) nového? Čo nového? Čože tu (u vás) nového? otázka, ktorou sa pýtame na novosti (pri návšteve al. stretnutí);

3. nasledujúci po predchádzajúcom, po inom, opätovný, ďalší; nadchádzajúci, budúci: vydávať n-é rozkazy naraziť n. súdok piva; vyvolať n-é spory, n-á urážka, mať n-é trápenie, n. posmech, novšie a novšie zprávy; robí nové a nové pokusy (Kuk.); prípravy na n-ú svetovú vojnu; Náš otcovský múr je symbolom starej; nádejou novej slávy. (Vaj.); Staré hriechy — nové viny (prísl.) o opakovaní starých chýb;

4. čerstvý, mladý, nedávny: n. sneh, n-é zemiaky, n-é semeno, n-á slama, n-á tráva, n. chlieb, n-á úroda, n. pracovník, s n-ým elánom, s n-ou chuťou (do práce, do života), nabrať, načerpať n-é sily (n-ých síl) do ďalšej práce; úsvit n-ého dňa (Kuk.); n. rok nastávajúci, Nový rok 1. január; n. mesiac fáza mesiaca, v ktorej je mesiac obrátený k zemi neosvetlenou časťou, nov; pren. Slovensko v novom ráne doháňalo zameškané (Ráz.-Mart.) v nových, lepších pomeroch;

5. novodobý, moderný, súčasný: n-á technika, fyzika, n. vek, n-á doba, n-é časy, n-á éra; n. spoločenský poriadok; n-é myšlienky; kráčať s n-ým duchom; boj za n-ú dedinu, výchova n-ého človeka; Ja som človek nového času. (Jégé); n-á gréčtina súčasný grécky jazyk; n-á gotika smer v architektúre v XIX. stor.;

6. geogr. v miestnych al. iných, najmä zemepisných názvoch: Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Nový Zéland ostrov i štát; zastar. Nový svet pomenovanie Ameriky v prvých časoch po jej objavení; bibl. Nový zákon druhá časť biblie;

7. spodst. nový, -ého . zastar. drobná minca v rakúsko-uhorskej zlatej mene, grajciar: vyfajčil za päť nových trafiky (Vaj.)

Morfologický analyzátor

nový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) nový; (bez) nového; (k) novému; (vidím) nového; (o) novom; (s) novým;

(dvaja) noví; (bez) nových; (k) novým; (vidím) nových; (o) nových; (s) novými;


(jeden) novší; (bez) novšieho; (k) novšiemu; (vidím) novšieho; (o) novšom; (s) novším;

(štyria) novší; (bez) novších; (k) novším; (vidím) novších; (o) novších; (s) novšími;


(jeden) najnovší; (bez) najnovšieho; (k) najnovšiemu; (vidím) najnovšieho; (o) najnovšom; (s) najnovším;

(štyria) najnovší; (bez) najnovších; (k) najnovším; (vidím) najnovších; (o) najnovších; (s) najnovšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) nový; (bez) nového; (k) novému; (vidím) nový; (o) novom; (s) novým;

(štyri) nové; (bez) nových; (k) novým; (vidím) nové; (o) nových; (s) novými;


(jeden) novší; (bez) novšieho; (k) novšiemu; (vidím) novší; (o) novšom; (s) novším;

(štyri) novšie; (bez) novších; (k) novším; (vidím) novšie; (o) novších; (s) novšími;


(jeden) najnovší; (bez) najnovšieho; (k) najnovšiemu; (vidím) najnovší; (o) najnovšom; (s) najnovším;

(dva) najnovšie; (bez) najnovších; (k) najnovším; (vidím) najnovšie; (o) najnovších; (s) najnovšími;


ženský rod

(jedna) nová; (bez) novej; (k) novej; (vidím) novú; (o) novej; (s) novou;

(dve) nové; (bez) nových; (k) novým; (vidím) nové; (o) nových; (s) novými;


(jedna) novšia; (bez) novšej; (k) novšej; (vidím) novšiu; (o) novšej; (s) novšou;

(dve) novšie; (bez) novších; (k) novším; (vidím) novšie; (o) novších; (s) novšími;


(jedna) najnovšia; (bez) najnovšej; (k) najnovšej; (vidím) najnovšiu; (o) najnovšej; (s) najnovšou;

(dve) najnovšie; (bez) najnovších; (k) najnovším; (vidím) najnovšie; (o) najnovších; (s) najnovšími;


stredný rod

(jedno) nové; (bez) nového; (k) novému; (vidím) nové; (o) novom; (s) novým;

(tri) nové; (bez) nových; (k) novým; (vidím) nové; (o) nových; (s) novými;


(jedno) novšie; (bez) novšieho; (k) novšiemu; (vidím) novšie; (o) novšom; (s) novším;

(dve) novšie; (bez) novších; (k) novším; (vidím) novšie; (o) novších; (s) novšími;


(jedno) najnovšie; (bez) najnovšieho; (k) najnovšiemu; (vidím) najnovšie; (o) najnovšom; (s) najnovším;

(dve) najnovšie; (bez) najnovších; (k) najnovším; (vidím) najnovšie; (o) najnovších; (s) najnovšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NOVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 117×, celkový počet lokalít: 47, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 15×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 14×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 8×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
ŠÍPKOV, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 4×;
BRODNO (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 4×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 3×;
LOVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 3×;
NIŽNÉ RASLAVICE (obec RASLAVICE), okr. BARDEJOV – 3×;
...
V obci NOVÝ RUSKOV (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ROMAN 21×; JURKOVÁ 21×; SERBINOVÁ 17×; JURKO 16×; SERBIN 16×; HARMADIOVÁ 15×; ŠTEFANKO 15×; HARMADI 15×; ROMANOVÁ 14×; FERJOVÁ 14×; MANTIČOVÁ 12×; MANTIČ 11×; FERJO 10×; BOROVSKÁ 9×; BOROVSKÝ 9×; PORHINČÁK 9×; ŠTEFANKOVÁ 8×; PORHINČÁKOVÁ 8×; LEŠKANIČ 8×; SABO 7×; ČIŽMÁR 7×; LEŠKANIČOVÁ 7×; PAVLÍKOVÁ 6×; SERBINČÍK 6×; PROKOPOVIČ 6×; GAŠPAR 6×; CAPOVÁ 5×; KOLESÁR 5×; SABOVÁ 5×; CAP 5×; BABIKOVÁ 5×; VARGA 4×; SERBINČÍKOVÁ 4×; HATRÁKOVÁ 4×; GAŠPAROVÁ 4×; LEŠČIŠINOVÁ 4×; LEŠČIŠIN 4×; VARGOVÁ 4×; GAJDOŠ 4×; GECIK 4×; BUKAJ 3×; KOLESÁROVÁ 3×; KAČMÁROVÁ 3×; MATTOVÁ 3×; TOTHOVÁ 3×; PAVLÍK 3×; FUDALA 3×; KRUPOVÁ 3×; KORBUĽÁKOVÁ 3×; DRAGULOVÁ 3×; GAŠPÁR 3×; DANCÁK 3×; CAPIKOVÁ 3×; ROSIPAJLA 3×; HUPCEJOVÁ 3×; DZIAKOVÁ 3×; ČONKA 3×; NAKATOVÁ 3×; PAVLIK 3×; HMURČÍK-SOLÁR 3×; PUŠKÁŠ 3×; PROKOPOVIČOVÁ 3×; PERHÁČOVÁ 3×; SIKORA 3×; KOVAĽOVÁ 3×; NEMEC 3×; NEMCOVÁ 3×; JAKAB 3×; PAVLIKOVÁ 3×; KRUPA 3×; ZAJAC 3×; GECIKOVÁ 3×; ANDRÁŠOVÁ 3×; CIFRANIČ 3×; ŽIGOVÁ 3×; TOMKOVÁ 3×; BOTKOVÁ 3×; BESSENYEYOVÁ 3×; FERKANIN 3×; RUSNÁK 3×; ŠVEC 3×; FUDALOVÁ 3×; PISIO 3×; LEVICKÝ 2×; FERKANINOVÁ 2×; BAJUS 2×; CHOMOVÁ 2×; LEHONČÁKOVÁ 2×; SERBINČIKOVÁ 2×; SABOL 2×; NAKATA 2×; PUŠKÁŠOVÁ 2×; KUDĽÁK 2×; VAŇOVÁ 2×; NOVOSAD 2×; MIHUC 2×; ČIŽMÁROVÁ 2×; OLŠAVSKÝ 2×; BESSENYEY 2×; BAJUSOVÁ 2×; BESLER 2×; ILUCOVÁ 2×; PORCHINČÁK 2×; CAPÍK 2×; DANCÁKOVÁ 2×; KUDĽÁKOVÁ 2×; CIFRANIČOVÁ 2×; PALACKÁ 2×; KOŽUCHOVÁ 2×; KOČIŠOVÁ 2×; FEDORKOVÁ 2×; KOHÚT 2×; HVASTA 2×; SALONTAJOVÁ 2×; FEDORKO 2×; ADAM 2×; KOPAS 2×; ZUZÍK 2×; KOPASOVÁ 2×; KOVALČIKOVÁ 2×; ČONKOVÁ 2×; ZAJACOVÁ 2×; FRÁGNEROVÁ 2×; KOŽUCH 2×; JACKO 2×; CAPIK 2×; CAPÍKOVÁ 2×; DRAGULA 2×, ...
V obci NOVÝ SALAŠ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: TOMKOVÁ 21×; TOMKO 17×; ŠTULLER 10×; ŠTULLEROVÁ 7×; URBAN 6×; URBANOVÁ 6×; JACKO 5×; VAVREK 5×; TKÁČIK 4×; KOPČO 4×; VAVREKOVÁ 4×; HUDÁK 4×; PETRUSOVÁ 4×; KACINOVÁ 3×; TKÁČIKOVÁ 3×; KOPČOVÁ 3×; SOCHOVÁ 3×; GEROČOVÁ 3×; TALABAJOVÁ 3×; MUNKOVÁ 3×; ADAMOVÁ 3×; HRIŠ 3×; GEROČ 3×; PERUNOVÁ 3×; PRESUĽOVÁ 3×; ŠKAPINCOVÁ 3×; ROLÍK 2×; GERHÁTOVÁ 2×; VEREBOVÁ 2×; ROLÍKOVÁ 2×; NOVÁK 2×; KÁLAI 2×; KACIN 2×; ADAM 2×; KÁLLAIOVÁ 2×; KURUC 2×; KALLAI 2×; HRIŠOVÁ 2×; NOVÁKOVÁ 2×; HREHÁČOVÁ 2×; ČIRIP 2×; PERUN 2×; DIBĎÁK 2×; HERTEĽ 2×; HERTEĽOVÁ 2×; JACKOVÁ 2×; PRESUĽ 2×; HUDÁKOVÁ 2×; IVAŇÁK 2×; HRADICKÝ 2×; DALEKOREJ 2×; PETRUS 2×; ĎALEKOREJOVÁ 2×; ČIRIPOVÁ 1×; KURUCOVÁ 1×; HUDAKOVÁ 1×; ŠKAPINEC 1×; PAVLÍK 1×; ANDIĽ 1×; KALLAIOVÁ 1×; TIMKO 1×; ONODY 1×; BARNOVÁ 1×; TOMANOVÁ 1×; TALABAJ 1×; IVAŇÁKOVÁ 1×; PAVLÍKOVÁ 1×; ANDREJČAK 1×; ONODYOVÁ 1×; ZUBKOVÁ 1×; KAŠELÁK 1×; KAŠELÁKOVÁ 1×; BITKA 1×; MIKITOVÁ 1×; KASARDOVÁ 1×; PALFIOVÁ 1×; KALAI 1×; ĎALEKOREJ 1×; ANDIĽOVÁ 1×; KÓŇA 1×; VEREB 1×; SOCHA 1×; BARNA 1×; PACHINGEROVÁ 1×; ANDREJČÁKOVÁ 1×; PERÚNOVÁ 1×; IGNÁC 1×; GERHÁT 1×; KÁLLAI 1×; KOMJATYOVÁ 1×; KÁLAIOVÁ 1×; MUNKA 1×; TKAČIKOVÁ 1×; IGNÁCOVÁ 1×; DVOROVÁ 1×; DIBĎÁKOVÁ 1×; GERHAT 1×; TIMKOVÁ
V obci NOVÝ TEKOV (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: LAKATOŠ 25×; LAKATOŠOVÁ 22×; HRUŠKOVÁ 12×; HRUŠKA 12×; NAGYOVÁ 10×; PAPPOVÁ 10×; NAGY 9×; KUBINEC 7×; VRANOVÁ 7×; MIKULOVÁ 6×; MAĎAR 6×; UJHELYI 6×; SZÁRAZ 6×; VRANA 6×; PAPP 6×; DIBALOVÁ 6×; KULCSÁROVÁ 6×; HORVÁTH 6×; BENČOVÁ 6×; MIHÁLOVÁ 6×; HANO 5×; KUBINCOVÁ 5×; BICKA 5×; CHLPÍK 5×; STRIBULA 5×; RÁCZOVÁ 5×; KACIAN 5×; JANČOVÁ 5×; GRÁF 5×; GAJDOŠ 5×; BENKE 5×; ADAMČÍKOVÁ 5×; BERTA 5×; GRÁFOVÁ 4×; CHLPÍKOVÁ 4×; TAKÁCS 4×; KOVÁČ 4×; TAŇAŠI 4×; SÓLYA 4×; OČOVSKÁ 4×; STRUHÁR 4×; KOLLÁROVÁ 4×; PIATROVÁ 4×; SUCHÁ 4×; ANTAL 4×; UJHELYIOVÁ 4×; LOJEK 4×; PETERKOVÁ 4×; ADAMČÍK 4×; OČOVSKÝ 4×; BITTEROVÁ 4×; PÓKA 4×; GECOVÁ 4×; LUKY 4×; KLUČIAROVÁ 4×; MIHÁLKOVÁ 4×; RÁCZ 3×; MACHALA 3×; ČERNÁK 3×; BENČ 3×; BIRČÁK 3×; LIPÁR 3×; BOGYÓOVÁ 3×; SZÁRAZOVÁ 3×; DOMIN 3×; TANYASIOVÁ 3×; ADLER 3×; BACHANOVÁ 3×; VARGOVÁ 3×; STROŠKA 3×; ŠADLÁKOVÁ 3×; VANTROBA 3×; VÁLEZYOVÁ 3×; MAJOROVÁ 3×; GAJDOŠOVÁ 3×; ČIČÁKOVÁ 3×; KUNDAKER 3×; HORNIAK 3×; OMAMIKOVÁ 3×; VALO 3×; TAKÁČ 3×; KOVÁČOVÁ 3×; ČERNÁKOVÁ 3×; ČERNÁ 3×; LIPÁROVÁ 3×; KOLLÁR 3×; FOLTÁNOVÁ 3×; HORVÁTHOVÁ 3×; MARKO 3×; PELEŠ 3×; BARTOS 3×; TANYASI 3×; STRIBULOVÁ 3×; BIRČÁKOVÁ 3×; GABRHELOVÁ 3×; NÁRODA 3×; MOTKO 3×; KISSOVÁ 3×; GYURESKÓOVÁ 3×; MAĎAROVÁ 3×; GÁL 3×; KONCZOVÁ 3×; SZABÓ 3×; PÓKOVÁ 3×; BENKEOVÁ 2×; KOCKOVÁ 2×; FOLTÁN 2×; HRÍBIKOVÁ 2×; PALICOVÁ 2×; MOKOŠOVÁ 2×; GECO 2×; BOGYÓ 2×; MAHÚTOVÁ 2×; OBERTIKOVÁ 2×; TORMOVÁ 2×; KÁLMÁNOVÁ 2×; BEŇOVÁ 2×; JANČO 2×; ŠUMERAJOVÁ 2×; GÁLOVÁ 2×; ORAVCOVÁ 2×; ČERNÍK 2×; STÚPALOVÁ 2×; KANALOŠOVÁ 2×; POVAŽAN 2×; CAPALAJOVÁ 2×; GALÁDOVÁ 2×; VARGA 2×, ...
V obci NOVÝ ŽIVOT (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HORVÁTH 59×; HORVÁTHOVÁ 46×; NAGYOVÁ 43×; FARKAS 40×; NAGY 39×; FARKASOVÁ 35×; RIGÓOVÁ 28×; NÉMETH 27×; RIGÓ 26×; NÉMETHOVÁ 22×; SZABÓ 22×; VARGA 20×; MÉSZÁROSOVÁ 20×; RAJCSÁNYIOVÁ 19×; DANIS 18×; TÓTHOVÁ 18×; VARGOVÁ 18×; BOGNÁROVÁ 18×; RAJCSÁNYI 17×; KISS 17×; MÉSZÁROS 16×; BOGNÁR 15×; SZABÓOVÁ 15×; NYÁRSIK 15×; KISSOVÁ 15×; KUCZMANOVÁ 15×; DANISOVÁ 14×; BUDAYOVÁ 14×; BUDAY 13×; MÉRY 13×; KUCZMAN 13×; HOLOCSYOVÁ 12×; DEÁK 12×; CSÉFALVAYOVÁ 12×; TÓTH 12×; SÁRKÖZI 11×; SÁRKÖZIOVÁ 11×; MOLNÁR 11×; HOBOT 10×; RAZGYEL 10×; RÁCZ 9×; UJVÁRY 9×; NYÁRSIKOVÁ 9×; RÁCZOVÁ 9×; MÉRYOVÁ 9×; VÍGH 9×; RAZGYELOVÁ 9×; BITTERA 9×; BITTEROVÁ 9×; HOBOTOVÁ 9×; KOVÁCS 9×; VÍGHOVÁ 8×; MOLNÁROVÁ 8×; SKUBYOVÁ 8×; HOLOCSY 8×; BAZSALOVICS 8×; DANIŠ 8×; SKUBY 8×; KOVÁCSOVÁ 8×; DEÁKOVÁ 8×; MEZZEI 8×; BAZSALOVICSOVÁ 7×; BANKÓ 7×; OROŠOVÁ 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; KIŠŠOVÁ 7×; UJVÁRIOVÁ 7×; KIŠŠ 7×; VÉGH 6×; BÖGIOVÁ 6×; KVARDOVÁ 6×; CSÉFALVAY 6×; OROŠ 6×; MEZZEIOVÁ 6×; SILL 6×; BOTHOVÁ 6×; BÖGI 6×; KOZICS 6×; SZÉNÁSI 6×; KOLLÁTH 6×; BALLOVÁ 6×; HEGYI 6×; SZLANICSKA 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; ÚJVÁRI 5×; SILLOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; DUDUCZ 5×; SZÉNÁSIOVÁ 5×; FEKETE 5×; DANIŠOVÁ 5×; LENGYEL 5×; STIM 5×; KOLLÁTHOVÁ 5×; DUDUCZOVÁ 5×; MÓZSIOVÁ 5×; BOTLÓ 5×; SZIGLOVÁ 5×; HEGYIOVÁ 5×; POLOMA 5×; RIGOVÁ 5×; KÁSOVÁ 5×; VÉGHOVÁ 5×; MUZSLAYOVÁ 5×; ÚJVÁRIOVÁ 5×; UJVÁRI 4×; MÓZSI 4×; SZABADOS 4×; ÉRSEK 4×; CZÍFFERY 4×; LENGYELOVÁ 4×; KOPINOVÁ 4×; MUZSLAY 4×; BANYÁKOVÁ 4×; SIMON 4×; HOLUBICKÁ 4×; SIMKÓ 4×; SÁTOR 4×; SZABOVÁ 4×; MÓZESOVÁ 4×; ZSIGMONDOVÁ 4×; KMOTRIKOVÁ 4×; ZSIGMOND 4×; MOROVIKOVÁ 4×; HEGEDÜSOVÁ 4×; STRAŇOVSKÁ 4×; HOLUBICKÝ 4×; BOTLÓOVÁ 4×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum NOVÝ DOMOV v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNOVÉ (ŽILINA)
Urbanonymum NOVÝ PARTIZÁN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SLIAČ-KÚPELE (SLIAČ)
Urbanonymum NOVÝ PERJEŠ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KRÁTKE KESY (MARCELOVÁ)
Urbanonymum NOVÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 10):
BOŤANY; DUDINCE; GABČÍKOVO; GBELCE; JAHODNÁ; OKOČ; PRIBETA; SIRNÍK; SOKOLCE; ZOHOR
Urbanonymum NOVÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STROPKOV
Urbanonymum NOVÝ SAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARDEJOV
Urbanonymum NOVÝ SVET v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
JAKUB (BANSKÁ BYSTRICA); NOVÉ ZÁMKY; ŠURANY
Urbanonymum NOVÝ ZÁHON v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); RAČA (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor