nováčik -a/-čka mn. -ovia m.
1. začiatočník v nejakej činnosti; neskúsený človek: n. súboru, bola v kolektíve n-om
2. vojak, kt. nastúpil zákl. voj. službu: nástup, prísaha n-ov;
nováčikovský príd.
nováčik, novák p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
nováčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m.
1. kto začína nejakú činnosť, začiatočník, neskúsený človek: Beňo si uvedomil, akým je pri všetkých skúsenostiach nováčikom. (Karv.);
šport. družstvo al. oddiel začínajúci v nejakej športovej súťaži: n. súťaže;
2. vojak začínajúci vojenskú základnú službu: prísaha n-ov;
nováčkovský i nováčikovský príd.
(jeden) nováčik; (bez) nováčika, nováčka; (k) nováčikovi, nováčkovi; (vidím) nováčika, nováčka; (hej) nováčik!; (o) nováčikovi, nováčkovi; (s) nováčikom, nováčkom;
(štyria) nováčkovia, nováčikovia; (bez) nováčikov, nováčkov; (k) nováčikom, nováčkom; (vidím) nováčikov, nováčkov; (hej) nováčkovia, nováčikovia!; (o) nováčikoch, nováčkoch; (s) nováčkami, nováčikmi;