notabene [-n-], pís. i nota bene [-n-] čast. ⟨lat. „poznač si dobre, dobre si všimni“⟩ kniž. ▶ vyjadruje al. zdôrazňuje doplnenie, spresnenie výpovede, treba pripomenúť, mimochodom, dokonca, vlastne, a to, a k tomu, ba čo viac, ba ešte: mal päť absencií v práci, notabene v skúšobnej lehote; Karol Šmidke (nota bene pôvodom Čech) [R. Chmel]; Ale kde sa takto niečo roztína, notabene niečo až priveľmi živé, zvrchovane citlivé, to sa nemôže zaobísť - bez krvácania. [J. Smrek]; A teraz, keď je jej pacientom, musí sa starať o neho, notabene, veď je mojím otcom. [K. Lászlová]; Akú cenu, presnejšie hodnotu, má v súčasnom - nota bene civilizovanom! - svete ľudský život? [LT 2000]
nota noty nôt ž. ⟨fr.⟩ 1. hud. ▶ grafická značka pozostávajúca z hlavičky al. hlavičky a zvislej nožičky pripojenej k hlavičke smerom vpravo nahor al. vľavo nadol, tvarom fixujúca trvanie tónu a umiestnením na notovej osnove výšku tónu: celá, polová, štvrťová, osminová, šestnástinová n.; noty pre spev so sprievodom; poznať, vedieť čítať noty; písať, kresliť noty do notovej osnovy
2. iba pl. noty ▶ písaný al. tlačený grafický záznam hudobnej skladby, notový zápis: hrať, spievať z nôt, bez nôt; stojan na noty; obracať noty; priniesol celú kopu nôt; Vzal do rúk noty, prebehol očami po prvých taktoch a takmer bezchybne ich zapískal. [M. Zelinka]; Všimol som si, že má noty pre klarinet, lebo vedel hrať na klarinete, mal však na pleci heligón a nepoznal basový kľúč. [V. Šikula]
nóta nóty nót ž. ⟨lat.⟩ dipl. ▶ oficiálne písomné al. verbálne oznámenie al. vyhlásenie týkajúce sa závažných medzinárodných otázok, obyč. adresované vláde iného štátu: protestná, oficiálna n.; obsah nóty; výmena nót; odovzdať, poslať predstaviteľovi veľvyslanectva krátku, obšírnu diplomatickú nótu
nôta nôty nôt ž. ⟨lat.⟩ ▶ ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov, melódia, nápev: clivá, smutná, veselá, rezká n.; zapamätať si nôtu piesne; hrať známu, ťahavú nôtu; Ohmatávam ústnu harmoniku, lež nezmôžem sa na nôtu. [Š. Žáry]; Z husličiek vyšli také nôty, že by naisto aj najsmutnejšieho človeka rozveselili. [A. Habovštiak] □ hrať, spievať na ľudovú nôtu hrať, spievať ľudové piesne ◘ fraz. publ. naladiť sa/byť naladený na víťaznú nôtu (o športovcoch, o mužstve) vyvinúť maximum úsilia na dosiahnutie víťazstva, mať chuť vyhrávať; hrať/zahrať na nôtu/podľa nôty niekoho vyhovieť niekomu v niečom; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; prejsť na inú/vážnejšiu/veselšiu/príjemnejšiu nôtu začať hovoriť o niečom inom, vážnejšom, veselšom, príjemnejšom; [to je] stará nôta to je už známa, opakujúca sa vec; trafiť niekomu do nôty/na nôtu al. uhádnuť niekomu nôtu ulahodiť niekomu v niečom, vystihnúť niečiu vôľu; vždy na jednu nôtu hudie opakuje stále to isté; začať inú nôtu al. prehodiť nôtu zmeniť spôsob reči, správania; začať spievať inú nôtu hovoriť inak ako predtým