notár -a m.
1. osoba oprávnená štátom rozhodovať najmä v dedičských, zmluvných a overovacích veciach
2. v min. zástupca št. správy v obci al. v obvode viacerých obcí: obecný, obvodný n.;
notárka -y -rok ž.
1. k 1, 2
2. hovor. zastar. notárova žena;
notársky príd. i prísl.: n. úrad, n-a zápisnica; n. overená listina;
notárstvo -a -tiev s. úrad notára; notárska hodnosť
notár -a m. (notárka -y ž.) ‹l›
1. orgán, osoba s právomocou rozhodovať o dedičských veciach, spisovať a registrovať kúpne zmluvy a pod.: prv štátny n.
2. cirk. biskupský, arcibiskupský n. čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym kňazom;
notársky1 príd.: n-a zmluva; n-a komora; n-e rozhodnutie;
notársky2 prísl.: n. overiť
notár, -a m.
1. štátom oprávnená osoba spisovať hodnoverné listiny, overovať a vykonávať niektoré úkony súdnej agendy: štátny n.; verejný n. do r. 1945;
2. hist. do r. 1945 zástupca štátnej správy v obci, v meste al. v obvode viacerých obcí: obecný n. obvodný n., mestský n.;
3. hist. kráľovský úradník poverený spisovaním kráľovských hodnoverných listín;
notárka, -y, -rok ž. hovor. notárova žena;
notársky príd.: n. úrad; n-a kancelária; n-a listina; n-a zápisnica;
notárstvo, -a, -tiev str. notársky úrad; notárska hodnosť: štátne n. úrad štátneho notára;
notárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.;
notárko, -a m. fam., hypok.;
notárisko, -a str. i m. zvel.
(jedna) notárka; (bez) notárky; (k) notárke; (vidím) notárku; (hej) notárka!; (o) notárke; (s) notárkou;
(dve) notárky; (bez) notárok; (k) notárkam; (vidím) notárky; (hej) notárky!; (o) notárkach; (s) notárkami;