notár, -a m.
1. štátom oprávnená osoba spisovať hodnoverné listiny, overovať a vykonávať niektoré úkony súdnej agendy: štátny n.; verejný n. do r. 1945;
2. hist. do r. 1945 zástupca štátnej správy v obci, v meste al. v obvode viacerých obcí: obecný n. obvodný n., mestský n.;
3. hist. kráľovský úradník poverený spisovaním kráľovských hodnoverných listín;
notárka, -y, -rok ž. hovor. notárova žena;
notársky príd.: n. úrad; n-a kancelária; n-a listina; n-a zápisnica;
notárstvo, -a, -tiev str. notársky úrad; notárska hodnosť: štátne n. úrad štátneho notára;
notárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.;
notárko, -a m. fam., hypok.;
notárisko, -a str. i m. zvel.