nos, -a m.
1. vyčnievajúca časť tváre medzi čelom a ústami, čuchový orgán: veľký, dlhý n.; krivý, rovný n.; červený, fialový n.; orlí n. zahnutý; klasický n. rovný, priamy; vysiakať si n., dýchať n-om; krvácanie z n-a; hovor. dať, hodiť niekomu frčku do n-a, dostať frčku do n-a p. frčka; hovor. hovoriť, šomrať, mrmlať, hundrať si pod (popod) n. pre seba, potichu; usmievať sa, škeriť sa, chichotať sa pod (popod) n. nebadane, skryto, pre seba
● hovor. nenechať, nedať si (od nikoho) popod n. (na n.) brnkať nedať si rozkazovať, nedať sa urážať; hovor. dostať po n-e dostať výčitku, byť zahanbený; expr. ohŕňať, krčiť, kriviť n. i n-om (nad niečím), krútiť n-om prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, pohŕdanie; hovor. ovesiť (vešať) n. byť zahanbený, sklamaný; odísť s dlhým, s ovisnutým n-om zahanbený, bez úspechu; nevidieť ďalej od n-a byť obmedzený, nemať rozhľad; vidieť ti (mu, jej) niečo na n-e prezrádzaš (prezrádza) to vzhľadom; strkať, pchať n. do niečoho pliesť sa, miešať sa do niečoho, byť (príliš) zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. i vodiť za n-om klamať, zavádzať; hovor. expr.: dať, podstrčiť niekomu niečo pod n. pred niekoho; pod n-om (napr. bývať, mať niečo) celkom blízko; pred n-om (zavrieť niekomu, ujsť) v bezprostrednej (z bezprostrednej) blízkosti; hovor. žart. Div mi nos neprivrzla medzi dvere (Skal.) zavrela dvere predo mnou; hovor. expr.: nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nemôže stať, nikto ti neublíži; zavesiť niekomu niečo na n. povedať niekomu niečo; mať (dobrý) n. správne predvídať, vycítiť; sadla mu mucha na n., niečo mu sadlo na n. nahneval sa pre maličkosť; utrieť niekomu n. zbiť ho; udrieť niekomu do n-a (o n.) o zápachu al. vôni; zaryť n-om do zeme padnúť dolu tvárou; ukázať niekomu dlhý n. urobiť posmešok, vysmiať sa niekomu;
2. vec podobná nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. lode, člna; zaprášené n-y papúč (Jes.); tech. n. kladiva klinovitá časť; let. n. lietadla vystužená časť krídla v najbližšom okolí nábežnej hrany;
nosový, zried. i nosný1 príd.: n-é dierky, n-á sliznica, n-á dutina; n. hlas; fon. nosová hláska pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd nosovou dutinou;
nosík, -a, nosíček, -čka i noštek, -a m. zdrob. expr.;
nosisko, -a str. i m. zvel.
nosný1 p. nos
nosný2 príd.
1. ktorý niečo podopiera, drží, nesie, na ktorom je niečo uložené, podporný: stav. n-é múry, stĺpy; n-á konštrukcia; tech. n-á súčiastka ktorá má niesť inú súčiastku; stroj. n-é lano ktoré prenáša pohyblivé bremená; let. n-á plocha krídlo, n. systém, n-á sústava podstatná časť draka lietadla;
2. schopný nejakého účinku, vhodný na dosiahnutie nejakého cieľa: n-á idea; ideovo, dramaticky n-á hra; esteticky n. štýl;
3. hosp. nesúci vajcia: n-á kačica; n-á sliepka;
nosnosť, -ti ž.
1. sila, schopnosť niečoho niesť určitú váhu: n. elektromagnetu; n. žeriava, n. päť ton;
2. pôsobnosť, dosah, účinnosť: umelecká n., dramatická n.; n. teórie; n. diela;
3. hosp. množstvo znesených vajec za určité obdobie: zvyšovanie n-i sliepok