Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nos -a m.

1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.; orlí n. zahnutý; dýchať n-om; zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

● n. ako cvikla červený; mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť; rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne; expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a; brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť; krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie; ísť rovno za n-om neodbočiť; vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom; mať niečo pred, pod n-om celkom blízko; padnúť na n. doluznak; nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí; (ujsť) pred n-om tesne; vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený; → odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om; dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný; pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa; všade musí n. strčiť je zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať; → mucha mu sadla na n.; niečo mu → sadlo na n.; zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť; vidieť mu to na n-e; nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa; preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

nosový, zried. nosný¹ príd. k 1: n-á dutina; n. hlas fufnavý; fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny; n-né dierky;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

nosný² príd.

1. kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. pilier, n-á konštrukcia; n-á raketa kt. vynáša kozmickú loď na obežnú dráhu

2. schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku: n-á myšlienka dramatického diela

3. chovaný na znášanie vajec: n-é plemeno;

nosnosť -i ž.

1. schopnosť zniesť isté zaťaženie: n. (nákladného auta) 5 ton

2. účinnosť, pôsobnosť: umelecká n.

3. schopnosť niesť vajcia: zvyšovať n. sliepok

4. množstvo znesených vajec za isté obdobie

nosný -ná -né príd.

nosný¹ -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na nos, čuchový orgán; syn. nosový: nosné dierky; nosná dutina, sliznica; nosné hlieny tvoriace sa v nose
2. ▶ určený na užitie do nosa; syn. nosový: nosné kvapky

nosný² -ná -né príd. 1. odb. ▶ ktorý niečo nesie, podopiera, drží; na ktorý sa prenáša napätie spôsobené zaťažením: n. pilier ↗ i fraz.; nosná stena; nosné murivo; nosné lano; nosná časť vozidla; nosná vrstva laminátovej podlahy; nosnú konštrukciu mosta tvoria dva oblúky; let. nosná plocha lietadla; nosná raketa viacstupňová raketa používaná v kozmonautike na vynášanie umelých kozmických telies na obežnú dráhu, kozmický raketový nosič
2. 2. st. -nejší kniž. al. odb. ▶ ktorý tvorí základ, podstatu, najdôležitejšiu časť; ktorý je schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku; syn. základný, hlavný, kľúčový: nosné slovo v texte; n. motív románu; nosná myšlienka, téma festivalu; nosná časť programu; nosná melodika diela; paralelne s nosným príbehom filmu sa odohrávajú vedľajšie príbehy; vybudovať n. dopravný systém; dramaticky nosnejšie miesta partitúry; nosné odvetvia hospodárstva [HN 2003]
3. zootech. ▶ vyšľachtený a chovaný na znášanie vajec: nosné plemeno kúr
◘ fraz. nosný pilier základ, podstata niečoho: nosné piliere kultúry, ekonomiky, štátu

nos, -a m.

1. vyčnievajúca časť tváre medzi čelom a ústami, čuchový orgán: veľký, dlhý n.; krivý, rovný n.; červený, fialový n.; orlí n. zahnutý; klasický n. rovný, priamy; vysiakať si n., dýchať n-om; krvácanie z n-a; hovor. dať, hodiť niekomu frčku do n-a, dostať frčku do n-a p. frčka; hovor. hovoriť, šomrať, mrmlať, hundrať si pod (popod) n. pre seba, potichu; usmievať sa, škeriť sa, chichotať sa pod (popod) n. nebadane, skryto, pre seba

● hovor. nenechať, nedať si (od nikoho) popod n. (na n.) brnkať nedať si rozkazovať, nedať sa urážať; hovor. dostať po n-e dostať výčitku, byť zahanbený; expr. ohŕňať, krčiť, kriviť n. i n-om (nad niečím), krútiť n-om prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, pohŕdanie; hovor. ovesiť (vešať) n. byť zahanbený, sklamaný; odísť s dlhým, s ovisnutým n-om zahanbený, bez úspechu; nevidieť ďalej od n-a byť obmedzený, nemať rozhľad; vidieť ti (mu, jej) niečo na n-e prezrádzaš (prezrádza) to vzhľadom; strkať, pchať n. do niečoho pliesť sa, miešať sa do niečoho, byť (príliš) zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. i vodiť za n-om klamať, zavádzať; hovor. expr.: dať, podstrčiť niekomu niečo pod n. pred niekoho; pod n-om (napr. bývať, mať niečo) celkom blízko; pred n-om (zavrieť niekomu, ujsť) v bezprostrednej (z bezprostrednej) blízkosti; hovor. žart. Div mi nos neprivrzla medzi dvere (Skal.) zavrela dvere predo mnou; hovor. expr.: nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nemôže stať, nikto ti neublíži; zavesiť niekomu niečo na n. povedať niekomu niečo; mať (dobrý) n. správne predvídať, vycítiť; sadla mu mucha na n., niečo mu sadlo na n. nahneval sa pre maličkosť; utrieť niekomu n. zbiť ho; udrieť niekomu do n-a (o n.) o zápachu al. vôni; zaryť n-om do zeme padnúť dolu tvárou; ukázať niekomu dlhý n. urobiť posmešok, vysmiať sa niekomu;

2. vec podobná nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. lode, člna; zaprášené n-y papúč (Jes.); tech. n. kladiva klinovitá časť; let. n. lietadla vystužená časť krídla v najbližšom okolí nábežnej hrany;

nosový, zried. i nosný¹ príd.: n-é dierky, n-á sliznica, n-á dutina; n. hlas; fon. nosová hláska pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd nosovou dutinou;

nosík, -a, nosíček, -čka i noštek, -a m. zdrob. expr.;

nosisko, -a str. i m. zvel.

nosný¹ p. nos

nosný² príd.

1. ktorý niečo podopiera, drží, nesie, na ktorom je niečo uložené, podporný: stav. n-é múry, stĺpy; n-á konštrukcia; tech. n-á súčiastka ktorá má niesť inú súčiastku; stroj. n-é lano ktoré prenáša pohyblivé bremená; let. n-á plocha krídlo, n. systém, n-á sústava podstatná časť draka lietadla;

2. schopný nejakého účinku, vhodný na dosiahnutie nejakého cieľa: n-á idea; ideovo, dramaticky n-á hra; esteticky n. štýl;

3. hosp. nesúci vajcia: n-á kačica; n-á sliepka;

nosnosť, -ti ž.

1. sila, schopnosť niečoho niesť určitú váhu: n. elektromagnetu; n. žeriava, n. päť ton;

2. pôsobnosť, dosah, účinnosť: umelecká n., dramatická n.; n. teórie; n. diela;

3. hosp. množstvo znesených vajec za určité obdobie: zvyšovanie n-i sliepok

nosík, nosisko, nosný¹, nosok, nosový p. nos

nos m.
1. csl výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: A tag mu (medveď) prerazeu̯ ďieru až do nosa, do chrupi (Kľak NB); Jaki má len dužizní nos (V. Rovné BYT); Dzecko ma zachpati nos, ta zato ňemože dichac (Bežovce SOB); tompaví nos (V. Straciny MK); kurti nos, ľapčisti nos (Dl. Lúka BAR)
L. šupraví nos (Kameňany REV), čupraví nos (Mur. Dl. Lúka REV), pirti nos (Studenec LVO) - ohnutý hore, deformovaný
F. má noz jäko hág na poľskom vagóňe (Podbiel TRS), má nos jak na bu̯ázninci klučka (Jablonové MAL) - zahnutý a veľký; noz má ako krampáš (Rim. Píla RS), má nos jak papagáj, jak zhašák (Brodské SKA), ma noz jak piposar (Trhovište MCH), má noz jag ogurka (V. Šariš PRE) - veľký, výrazný; ma_ťenkí nos (Rim. Píla RS) - mať dobrý čuch; mad dobrí nos (Brestovany TRN) - správne predvídať; dať si do nosa (Háj MAR) - vypiť si; ohŕňaď nosom (V. Bielice TOP) - nepáčiť sa; ízď z ovisnutím nosom (Rim. Píla RS), išeu̯ sem z dúhím nosem (Vajnory BRA) - zahanbený, bez úspechu; držaď noz doma (Mošovce MAR) - zdržiavať sa doma; majú noz na nás (Svätoplukovo NIT) - hnevajú sa na nás; mať (šecko) pod nosom (Pukanec LVI) - mať na dosah, blízko; dostal po nose (Rim. Píla RS) - vynadali mu; ňevidie_ďalej od nosa (Hor. Lehota DK) - nevidieť do budúcnosti; byť nedôvtipný; zavesiď na nos (Rim. Píla RS) - povedať, prezradiť niekomu niečo; voďiťi za noson (Vieska n. Žit. ZM), vodzid za nos (Lukáčovce HLO) - klamať niekoho; choď róno za nosom (Revúčka REV) - priamo; mrmlav si pod nosom (V. Bielice TOP) - nezrozumiteľne, potichu hovoril; mucha mu na nos salla (Lukáčovce HLO) - hnevá sa, urazil sa; chpadz noz do šickoho (Bežovce SOB) - do všetkého sa miešať; nosiť noz hore (Dol. Súča TRČ) - byť pyšný, namyslený; ňeda_ci popod noz brnkať (Bobrovec LM) - nedať si diktovať, rozkazovať; teľo jag do nosa (Dl. Lúka BAR) - veľmi málo; ten má nos! (Lukáčovce HLO) - všetko zbadá; čuo si, to si, aľe sopeľ pod nosom si (Krivá DK) - nič neznamenáš, si bezvýznamný; svoje ňeviďí pod nosom a cudzuo aj pod ľesom (Krivá DK) - veľmi závidí; boháč prán tag len dve dziérki do nosa má jako bedár (Bošáca TRČ) - boháči aj bedári sú ľudia; uš sa jéj noz z bradú stíká (Bošáca TRČ) - je stará, bezzubá
2. vyčnievajúca al. predná časť niečoho (napr. obuvi, kovadla, kladiva, saní, hoblíka ap.): Mňe śe tag vidzi, že tebe budu tote topanki biuni, bo jim stoja nosi dohuri (Hatalov MCH); Take ostre nosi maja tote topanki (Dl. Lúka BAR); nos (Čierny Balog BRE, Važec LM, Malacky)
F. mál (jačmeň) nos zvesnutí (Brestovany TRN) - bol suchý a mohol sa kosiť; nosový i nosný¹ príd. k 1: Z nosovih ďiárog mu sople ťešu (Revúca); Z nosovih diarkoh mi krv teše (Rochovce ROŽ); Túto nosnú ďérku mán furd bolavú, chrasti sa mi v ňéj často robá (Golianovo NIT); nosovia džiarki (Nandraž REV); nosňí dzíra (Záh. Ves MAL)
F. hrač sä na nosovú vojnu (Hrlica REV) - trieť si nos o nos; noštek, nosok, nosík i nosánek m. zdrob. expr. k 1, 2: Chlapedz má nošťek celí zapchatí (Bystrička MAR); A tej prasťe šantuvale, zbucale sa nošťokámi, čo cecíg hľadale (Čelovce MK); Na sánkah naraziľi do plota, nuž im odraziľi nošťok (Králiky BB); Ukáž nošček, mosím ťa pouťiérať (Chocholná TRČ); To bábatko nesmieš tak chitac za nošček (Trstie ILA); Hňetka ci te_noseg oderviu (Dl. Lúka BAR); nosík (Kovarce TOP, Bošianska Neporadza BÁN); nosánek (Kostolište MAL); nosisko m. zvel. expr. k 1: Hrube schudó a te_nosisko mu ešťe vác trčí s tvári (Lapáš NIT); Takí má velkí nosisko (Zvončín TRN)

nosný² príd. ktorý niečo nesie, podopiera, oporný: Nosné trámi boli običajne z dubového dreva (Slov. Grob MOD)
L. nosná kmotra (Necpaly MAR) - žena, ktorá niesla dieťa na krst, krstná matka; nosňí koreň (Laskomerské BB) - hlavný koreň; nosné drevo (Hor. Orešany TRN) - jednoročný letorast s väčším počtom očiek

nosný¹ p. nos

nosný² príd
1. nesúci, nosiaci: vectorius: ťažobu nosny (KS 1763)
2. prinášajúci (plody): trifer: owocj nosny (KS 1763)
3. určený na nosenie: cates stercoraria: hnúg nosny koss; gestatorium: nosydlo, stolica w kterég lid nosá, nosné sedeni (KS 1763); -osť ž schopnosť donášať osoh, úrodnosť: hognost a nosnost (zeme kananejskej) (SP 1696); exaborantia: urodnost, plodnost, nosnost (WU 1750)