Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nos -a m.

1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.; orlí n. zahnutý; dýchať n-om; zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

n. ako cvikla červený; mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť; rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne; expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a; brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť; krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie; ísť rovno za n-om neodbočiť; vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom; mať niečo pred, pod n-om celkom blízko; padnúť na n. doluznak; nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí; (ujsť) pred n-om tesne; vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený; odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om; dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný; pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa; všade musí n. strčiť je zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať; mucha mu sadla na n.; niečo mu → sadlo na n.; zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť; vidieť mu to na n-e; nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa; preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

nosový, zried. nosný1 príd. k 1: n-á dutina; n. hlas fufnavý; fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny; n-né dierky;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.


nosný2 príd.

1. kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. pilier, n-á konštrukcia; n-á raketa kt. vynáša kozmickú loď na obežnú dráhu

2. schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku: n-á myšlienka dramatického diela

3. chovaný na znášanie vajec: n-é plemeno;

nosnosť -i ž.

1. schopnosť zniesť isté zaťaženie: n. (nákladného auta) 5 ton

2. účinnosť, pôsobnosť: umelecká n.

3. schopnosť niesť vajcia: zvyšovať n. sliepok

4. množstvo znesených vajec za isté obdobie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nos ‑a m.; nosový, nosný; nosisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.
nosný; nosnosť ‑i ž.

nosný -ná -né príd.

nosný1 -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na nos, čuchový orgán; syn. nosový: nosné dierky; nosná dutina, sliznica; nosné hlieny tvoriace sa v nose
2. ▶ určený na užitie do nosa; syn. nosový: nosné kvapky

nosný2 -ná -né príd. 1. odb.ktorý niečo nesie, podopiera, drží; na ktorý sa prenáša napätie spôsobené zaťažením: n. pilieri fraz.; nosná stena; nosné murivo; nosné lano; nosná časť vozidla; nosná vrstva laminátovej podlahy; nosnú konštrukciu mosta tvoria dva oblúky; let. nosná plocha lietadla; nosná raketa viacstupňová raketa používaná v kozmonautike na vynášanie umelých kozmických telies na obežnú dráhu, kozmický raketový nosič
2. 2. st. -nejší kniž. al. odb.ktorý tvorí základ, podstatu, najdôležitejšiu časť; ktorý je schopný al. vhodný na dosiahnutie účinku; syn. základný, hlavný, kľúčový: nosné slovo v texte; n. motív románu; nosná myšlienka, téma festivalu; nosná časť programu; nosná melodika diela; paralelne s nosným príbehom filmu sa odohrávajú vedľajšie príbehy; vybudovať n. dopravný systém; dramaticky nosnejšie miesta partitúry; nosné odvetvia hospodárstva [HN 2003]
3. zootech. ▶ vyšľachtený a chovaný na znášanie vajec: nosné plemeno kúr
fraz. nosný pilier základ, podstata niečoho: nosné piliere kultúry, ekonomiky, štátu

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1


nosný 1. ktorý niečo nesie, podopiera, drží • opornýpodpornýpodperný: nosná, podporná konštrukcia; oporný, podporný, podperný stĺp, múrkniž. pilierový

2. p. hlavný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nos, -a m.

1. vyčnievajúca časť tváre medzi čelom a ústami, čuchový orgán: veľký, dlhý n.; krivý, rovný n.; červený, fialový n.; orlí n. zahnutý; klasický n. rovný, priamy; vysiakať si n., dýchať n-om; krvácanie z n-a; hovor. dať, hodiť niekomu frčku do n-a, dostať frčku do n-a p. frčka; hovor. hovoriť, šomrať, mrmlať, hundrať si pod (popod) n. pre seba, potichu; usmievať sa, škeriť sa, chichotať sa pod (popod) n. nebadane, skryto, pre seba

hovor. nenechať, nedať si (od nikoho) popod n. (na n.) brnkať nedať si rozkazovať, nedať sa urážať; hovor. dostať po n-e dostať výčitku, byť zahanbený; expr. ohŕňať, krčiť, kriviť n. i n-om (nad niečím), krútiť n-om prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, pohŕdanie; hovor. ovesiť (vešať) n. byť zahanbený, sklamaný; odísť s dlhým, s ovisnutým n-om zahanbený, bez úspechu; nevidieť ďalej od n-a byť obmedzený, nemať rozhľad; vidieť ti (mu, jej) niečo na n-e prezrádzaš (prezrádza) to vzhľadom; strkať, pchať n. do niečoho pliesť sa, miešať sa do niečoho, byť (príliš) zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. i vodiť za n-om klamať, zavádzať; hovor. expr.: dať, podstrčiť niekomu niečo pod n. pred niekoho; pod n-om (napr. bývať, mať niečo) celkom blízko; pred n-om (zavrieť niekomu, ujsť) v bezprostrednej (z bezprostrednej) blízkosti; hovor. žart. Div mi nos neprivrzla medzi dvere (Skal.) zavrela dvere predo mnou; hovor. expr.: nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nemôže stať, nikto ti neublíži; zavesiť niekomu niečo na n. povedať niekomu niečo; mať (dobrý) n. správne predvídať, vycítiť; sadla mu mucha na n., niečo mu sadlo na n. nahneval sa pre maličkosť; utrieť niekomu n. zbiť ho; udrieť niekomu do n-a (o n.) o zápachu al. vôni; zaryť n-om do zeme padnúť dolu tvárou; ukázať niekomu dlhý n. urobiť posmešok, vysmiať sa niekomu;

2. vec podobná nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. lode, člna; zaprášené n-y papúč (Jes.); tech. n. kladiva klinovitá časť; let. n. lietadla vystužená časť krídla v najbližšom okolí nábežnej hrany;

nosový, zried. i nosný1 príd.: n-é dierky, n-á sliznica, n-á dutina; n. hlas; fon. nosová hláska pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd nosovou dutinou;

nosík, -a, nosíček, -čka i noštek, -a m. zdrob. expr.;

nosisko, -a str. i m. zvel.


nosný1 p. nos


nosný2 príd.

1. ktorý niečo podopiera, drží, nesie, na ktorom je niečo uložené, podporný: stav. n-é múry, stĺpy; n-á konštrukcia; tech. n-á súčiastka ktorá má niesť inú súčiastku; stroj. n-é lano ktoré prenáša pohyblivé bremená; let. n-á plocha krídlo, n. systém, n-á sústava podstatná časť draka lietadla;

2. schopný nejakého účinku, vhodný na dosiahnutie nejakého cieľa: n-á idea; ideovo, dramaticky n-á hra; esteticky n. štýl;

3. hosp. nesúci vajcia: n-á kačica; n-á sliepka;

nosnosť, -ti ž.

1. sila, schopnosť niečoho niesť určitú váhu: n. elektromagnetu; n. žeriava, n. päť ton;

2. pôsobnosť, dosah, účinnosť: umelecká n., dramatická n.; n. teórie; n. diela;

3. hosp. množstvo znesených vajec za určité obdobie: zvyšovanie n-i sliepok

nosík, nosisko, nosný1, nosok, nosový p. nos


nos m.
1. csl výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: A tag mu (medveď) prerazeu̯ ďieru až do nosa, do chrupi (Kľak NB); Jaki má len dužizní nos (V. Rovné BYT); Dzecko ma zachpati nos, ta zato ňemože dichac (Bežovce SOB); tompaví nos (V. Straciny MK); kurti nos, ľapčisti nos (Dl. Lúka BAR)
L. šupraví nos (Kameňany REV), čupraví nos (Mur. Dl. Lúka REV), pirti nos (Studenec LVO) - ohnutý hore, deformovaný
F. má noz jäko hág na poľskom vagóňe (Podbiel TRS), má nos jak na bu̯ázninci klučka (Jablonové MAL) - zahnutý a veľký; noz má ako krampáš (Rim. Píla RS), má nos jak papagáj, jak zhašák (Brodské SKA), ma noz jak piposar (Trhovište MCH), má noz jag ogurka (V. Šariš PRE) - veľký, výrazný; ma_ťenkí nos (Rim. Píla RS) - mať dobrý čuch; mad dobrí nos (Brestovany TRN) - správne predvídať; dať si do nosa (Háj MAR) - vypiť si; ohŕňaď nosom (V. Bielice TOP) - nepáčiť sa; ízď z ovisnutím nosom (Rim. Píla RS), išeu̯ sem z dúhím nosem (Vajnory BRA) - zahanbený, bez úspechu; držaď noz doma (Mošovce MAR) - zdržiavať sa doma; majú noz na nás (Svätoplukovo NIT) - hnevajú sa na nás; mať (šecko) pod nosom (Pukanec LVI) - mať na dosah, blízko; dostal po nose (Rim. Píla RS) - vynadali mu; ňevidie_ďalej od nosa (Hor. Lehota DK) - nevidieť do budúcnosti; byť nedôvtipný; zavesiď na nos (Rim. Píla RS) - povedať, prezradiť niekomu niečo; voďiťi za noson (Vieska n. Žit. ZM), vodzid za nos (Lukáčovce HLO) - klamať niekoho; choď róno za nosom (Revúčka REV) - priamo; mrmlav si pod nosom (V. Bielice TOP) - nezrozumiteľne, potichu hovoril; mucha mu na nos salla (Lukáčovce HLO) - hnevá sa, urazil sa; chpadz noz do šickoho (Bežovce SOB) - do všetkého sa miešať; nosiť noz hore (Dol. Súča TRČ) - byť pyšný, namyslený; ňeda_ci popod noz brnkať (Bobrovec LM) - nedať si diktovať, rozkazovať; teľo jag do nosa (Dl. Lúka BAR) - veľmi málo; ten má nos! (Lukáčovce HLO) - všetko zbadá; čuo si, to si, aľe sopeľ pod nosom si (Krivá DK) - nič neznamenáš, si bezvýznamný; svoje ňeviďí pod nosom a cudzuo aj pod ľesom (Krivá DK) - veľmi závidí; boháč prán tag len dve dziérki do nosa má jako bedár (Bošáca TRČ) - boháči aj bedári sú ľudia; uš sa jéj noz z bradú stíká (Bošáca TRČ) - je stará, bezzubá
2. vyčnievajúca al. predná časť niečoho (napr. obuvi, kovadla, kladiva, saní, hoblíka ap.): Mňe śe tag vidzi, že tebe budu tote topanki biuni, bo jim stoja nosi dohuri (Hatalov MCH); Take ostre nosi maja tote topanki (Dl. Lúka BAR); nos (Čierny Balog BRE, Važec LM, Malacky)
F. mál (jačmeň) nos zvesnutí (Brestovany TRN) - bol suchý a mohol sa kosiť; nosový i nosný1 príd. k 1: Z nosovih ďiárog mu sople ťešu (Revúca); Z nosovih diarkoh mi krv teše (Rochovce ROŽ); Túto nosnú ďérku mán furd bolavú, chrasti sa mi v ňéj často robá (Golianovo NIT); nosovia džiarki (Nandraž REV); nosňí dzíra (Záh. Ves MAL)
F. hrač sä na nosovú vojnu (Hrlica REV) - trieť si nos o nos; noštek, nosok, nosík i nosánek m. zdrob. expr. k 1, 2: Chlapedz má nošťek celí zapchatí (Bystrička MAR); A tej prasťe šantuvale, zbucale sa nošťokámi, čo cecíg hľadale (Čelovce MK); Na sánkah naraziľi do plota, nuž im odraziľi nošťok (Králiky BB); Ukáž nošček, mosím ťa pouťiérať (Chocholná TRČ); To bábatko nesmieš tak chitac za nošček (Trstie ILA); Hňetka ci te_noseg oderviu (Dl. Lúka BAR); nosík (Kovarce TOP, Bošianska Neporadza BÁN); nosánek (Kostolište MAL); nosisko m. zvel. expr. k 1: Hrube schudó a te_nosisko mu ešťe vác trčí s tvári (Lapáš NIT); Takí má velkí nosisko (Zvončín TRN)


nosný2 príd. ktorý niečo nesie, podopiera, oporný: Nosné trámi boli običajne z dubového dreva (Slov. Grob MOD)
L. nosná kmotra (Necpaly MAR) - žena, ktorá niesla dieťa na krst, krstná matka; nosňí koreň (Laskomerské BB) - hlavný koreň; nosné drevo (Hor. Orešany TRN) - jednoročný letorast s väčším počtom očiek

nosný1 p. nos


nosný2 príd
1. nesúci, nosiaci: vectorius: ťažobu nosny (KS 1763)
2. prinášajúci (plody): trifer: owocj nosny (KS 1763)
3. určený na nosenie: cates stercoraria: hnúg nosny koss; gestatorium: nosydlo, stolica w kterég lid nosá, nosné sedeni (KS 1763); -osť ž schopnosť donášať osoh, úrodnosť: hognost a nosnost (zeme kananejskej) (SP 1696); exaborantia: urodnost, plodnost, nosnost (WU 1750)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nosného plynu na 150 et de gaz porteur jusqu'à 150
celkový objem nosného plynu volume total du gaz porteur
inertného nosného plynu sa de gaz porteur inerte est
musí byť nosná plošina l'habitacle doit être
nosná frekvencia viac ako 1 fréquence porteuse supérieure à 1
nosná frekvencia viac ako 6 fréquence porteuse supérieure à 6
prietok nosného plynu [ napr gaz vecteur [ par exemple
unikajúceho nosného plynu sa du gaz porteur sortant est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu