nositeľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo predstavuje, reprezentant: n. štátnej moci; n. kultúry
2. kto niečo má, vlastní (meno, titul ap.): n. Nobelovej ceny; n. tohto mena
3. i neživ. L -i mn. -e kto, čo niečo rozširuje, prenášateľ, šíriteľ, nosič: n. infekcie; n-e dedičných vlastností;
nositeľka -y -liek ž.
nositeľka -ky -liek ž.
nositeľ1 -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto niečo predstavuje, reprezentuje; kto niečo tvorí, je pôvodcom al. šíriteľom niečoho; syn. predstaviteľ, reprezentant: n. štátnej moci; nositelia kultúry, ľudových tradícií; nositelia jazyka, spisovnej slovenčiny; n. odkazu Cyrila a Metoda; považovať učiteľa, vedca za nositeľa myšlienky, idey, pokroku; Ako u väčšiny autorov aj u A. Vášovej sú hrdinami deja deti. Sú nositeľmi pozitívnych vlastností. [SJLŠ 1997] 2. ▶ kto niečo má, vlastní, kto niečo dostal al. získal (obyč. meno, titul, ocenenie a pod.): n. známeho priezviska Huba; n. vyznamenania, ceny, čestného titulu, vedeckej hodnosti; n. Nobelovej ceny; fyzickou osobou je človek (občan) ako n. práv a povinností; n. žltého trička vedúceho pretekára v cyklistických pretekoch; Nositelia tohto na Slovensku málo zaužívaného mena [Koloman] oslavujú meniny 13. októbra. [HN 2006] 3. lek. ▶ kto má, nosí v sebe choroboplodné zárodky a rozširuje, prenáša ich; syn. nosič1, prenášateľ, prenášač: n. malárie; nositelia vírusu chrípky; nositelia rizikových faktorov ▷ nositeľka -ky -liek ž.: žena ako n. lásky; gréckokatolícka cirkev je nositeľkou cyrilo-metodských tradícií; DNA alebo deoxyribonukleová kyselina je nositeľkou genetickej informácie bunky; n. Ceny Jána Hollého za preklad umeleckej prózy; Poprednou nositeľkou slovenského národného povedomia bola inteligencia zväčša ľudového, nešľachtického pôvodu. [Slovensko I 1978]
nositeľ, -a, mn. č. -lia, zried. i neživ. -le m.
1. ten, na ktorom sa niečo prejavuje, predstaviteľ, reprezentant: n. ideológie, n. politiky, n. štátnej (politickej) moci, n. najvyššej moci; n. kultúry, umenia, vzdelanosti, pokroku; práv. n. práv subjekt právnych vzťahov; lingv. n. slabiky najzvučnejšia hláska v slabike, ktorá tvorí vrchol slabiky;
2. odb. kto niečo rozširuje, prenáša, rozširovateľ: lek. n. choroby, nákazy, infekcie; biol. n. dedičnosti, dedičných vlastností;
3. kto niečo vlastní, komu niečo patrí, vlastník: n. vyznamenania; n. štátnej ceny; n. Radu práce; n. mena;
nositeľka, -y, -liek ž.