Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nosiť nedok.

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy; n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia; n-í meno po otcovi; strom n-í dobré ovocie

2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá; n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku; n. niečo v hlave stále na to myslieť; n. niekoho v → srdci; n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo; expr. n. parohy byť klamaným manželom;

opak. nosievať -a

// nosiť sa

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni; expr. dievča sa hrdo n-í

2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

opak. nosievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nosiť ‑í ‑ia nedok.; nosiť sa

nosiť sa -sí sa -sia sa nos sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (ako; na čom) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) zaujímať isté miesto (obyč. sedieť) na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni jazdiť; dieťa sa rado nosí na rukách dospelých; pyšne sa nosil na otcových pleciach; Poľovníci sa radi na ňom [na jakovi] nosia na poľovačkách v najneprístupnejších terénoch. [D. Tatarka]
2. zastaráv. (ako) ▶ istým spôsobom sa obliekať, šatiť sa: n. sa elegantne, staromódne, po pansky; Nosila sa veľmi jednoducho, na ozdôbky si nepotrpela. [A. Lacková-Zora]; Chcela som si zarobiť, chcela som sa pekne nosiť. [Ľ. Smrčok]; A ako sa [družstevníci] nosia! Vyobliekaní ako páni. [J. Podhradský]
3. iba v 3. os. (ako; ø) ▶ z rozličných dôvodov (obyč. módnych trendov) väčšinovo uprednostňovať istý spôsob obliekania, úpravy zovňajšku, predmetov a pod.; byť moderný, žiadaný: čo sa teraz nosí? čo je moderné?; vzdušné ľahké materiály sa dobre nosia; výrazné laky sa nosia iba na krátkych rovných nechtoch; aké farby očných tieňov sa nosia túto sezónu?; teraz sa nosia odtiene od gaštanovej cez čokoládovú až po tmavohnedú; do smokingu sa väčšinou nosí biela košeľa s kravatou alebo motýlikom
4. iba v 3. os. publ. (v čom; kde; kedy) ▶ byť prijímaný, akceptovaný, byť populárny, platiť, fungovať: v umení sa nosila dekadencia a temné tóny; v tých rokoch sa v spoločnosti veľmi nosil lokálpatriotizmus; v časoch zlatej horúčky sa útlocit veľmi nenosil; v blogoch slovo „cyniknie je frekventované, nenosí sa; bol silná individualita a to sa nenosilo v politike a nenosí sa dodnes
fraz. pejor. nosiť sa ako páva pyšne, namyslene sa správať; expr. [aj] keby sa čert na čertovi nosil za každých okolností, v každom prípade
opak. nosievať sa -va sa -vajú sa -val sa: Biely [kráľ] rád jazdieval na krásnom bielom koni, Čierny [kráľ] sa nosieval na malom čiernom poníkovi. [D. Hevier]


nosiť -sí -sia nos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo (na čom; kam; kde)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) držať niekoho, niečo v ruke, v rukách, na chrbte a pod. a s tým sa pohybovať al. premiestňovať na iné miesto, nesením dopravovať niekam: n. dieťa na rukách, na pleciach; n. deti do jaslí, zo škôlky; n. nákupy; n. vodu zo studne, uhlie k pivnici; n. drevo na hromadu; n. ťažké vrecia; brat nosí počítač všade so sebou; Päťročná dcérka recepčnej nosila na rukách vypĺznutú mačku a hladila ju po hlave. [M. Zelinka]; Vyhliadol si bývalého vedúceho tejto krčmy, ktorý každý večer nosil tržbu vo vrecku. [K. Lászlová]; K základným postavám [betlehemskej hry] patrili: Anjel, Fedor, Stacho, bača Kubo a chlapec nosiaci betlehem. [Cs 2003]
2. (čo (komu; kam)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) prichádzať s niečím, prinášať, donášať: n. si do práce obedy z domu; n. (obed) na stôl; n. manželke raňajky do postele; n. utečencom jedlo a vodu; starká nosila deťom všelijaké dobroty; v rodine sa tradovalo, že darčeky nosí Mikuláš; nosia nám noviny do schránky; n. si prácu domov; zo školy nosí samé dobré známky, pochvaly; žiaci sa starajú o zvieratá, nosia im seno do krmelcov; dobré i zlé noviny nosia ľudia; je to súkenný, čiernou vzorkou zdobený batoh, ruksak, v ktorom si drevorubač nosí stravu na celý týždeň [L. Ťažký]; Šimon nerád nosil ľuďom zlé zvesti. [M. Figuli]
3. (čo (ako; aké)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) mať na sebe, pri sebe (oblečenie, ozdobu, výzbroj a pod.); byť, chodiť nejako oblečený, obutý al. nejakým spôsobom upravený: n. oblek, uniformu, rovnošatu, kroj; rada nosí pohodlné oblečenie, džínsy, minisukne; nosí topánky na vysokých opätkoch; n. čiapku, klobúk do čela; n. okuliare, prsteň, odznak; n. na krku retiazku, medailónik; istý čas nosil ortézu, spevňujúci golier; n. masku, parochňu; n. bradu; vlasy nosila vyčesané nahor; n. pri sebe, so sebou peniaze, väčšiu hotovosť; n. (pri sebe) zbraň; n. školskú tašku na chrbte; veď máš čo n. a) máš dosť šiat b) je to ťažké na nosenie; nemá čo n. nemá si čo obliecť; šaty na denné nosenie; nosené šatstvo; V lete i v zime nosili [muži] vysoké kožené čižmy čiernej farby bez výraznejších ozdôb. [J. Fekete]; Zobliekol ľahký vyšedivený hubertus. Na mnohých miestach poznačený rokmi i častým nosením. [J. Papp]; Kubčo ju [baterku] nosil aj do kina - a svietil ňou na plátno, za čo ho dve uvádzačky vyhodili zo sály. [D. Dušek]
4. (čo) ▶ mať niečo ako označenie al. ocenenie, vyznačovať sa: n. priezvisko po otčimovi, po matke; n. slávne meno; n. titul národného, zaslúžilého umelca; Vlci časom vymizli, ale jaskyne, nosiace ich meno, zostali a Hlavaj ich poznal za mládenectva. [M. Urban]; Pred menom môže nosiť honosné označenie sir. [Sme 2010]
5. obyč. v spojení nosiť v sebe (čo) ▶ mať, prechovávať v sebe, pociťovať: realizoval nápady, ktoré už dlho v sebe nosil; nosí v sebe hnev, trpkosť, žiaľ; nosí v sebe spomienku, veľkú ťarchu; Mala [žena] krásnu chôdzu i držanie tela, v tvári však nosila stopy rýchleho života. [A. Ferko]
6. (čo; ø) ▶ (obyč. o hydine) znášať, klásť vajcia: tetuška, sliepočky vám nosia, nosia?; Viete čo, pán Mischke? Veď ste skoro Miško, poďte so mnou, ja vám doma nejaké vajko nájdem, hoci je už jeseň a čas sa trochu zhoršil, nuž sliepky už jajká-vajká veľmi nenosia. [V. Šikula]
fraz. nosiť niečo ako mačka mladé premiestňovať niečo z jedného miesta na druhé, ustavične mať so sebou; hrdo nosiť hlavu byť hrdý, (zdravo) sebavedomý; expr. kde ťa čerti nosia/nosili? kade chodíš, kade si chodil?; niekto, akého [kedy] zem nosila al. niečo, čo [kedy] zem nosila o niekom al. o niečom výnimočnom: bol to najstatočnejší muž, akého kedy zem nosila; nosiť dieťa pod srdcom al. nosiť dieťa/niekoho v [vo svojom] lone al. nosiť v sebe nový život (o žene) byť ťarchavá, čakať dieťa; nosiť drevo do lesa/hory al. nosiť sovy do Atén robiť zbytočnú robotu; nosiť hlavu hore byť pyšný, namyslený; nosiť lampasy byť dôstojníkom; nosiť masku a) predstierať niečo navonok b) neprejavovať vlastný názor al. pocity; nosiť mundúr byť vojakom (z povolania); nosiť niečie meno volať sa, menovať sa po niekom; nosiť niečo na [svojich] pleciach mať na starosti niečo, byť zodpovedný za niečo; nosiť niečo, niekoho v hlave a) stále mať niečo, niekoho na mysli, myslieť na niečo, na niekoho, uvažovať o niečom b) pamätať na niečo, na niekoho; nosiť niečo v duši/vo svojom srdci (s láskou, stále, úporne a pod.) myslieť, nezabudnúť na niečo; nosiť niekoho na rukách prejavovať niekomu veľkú lásku a s láskou sa oňho starať, mať veľmi rád, zbožňovať niekoho; nosiť niekoho v srdci mať niekoho veľmi rád, milovať niekoho; iron. nosiť parohy (o mužovi) byť podvádzaný, mať nevernú manželku; nosiť smútok chodiť v čiernom odeve na znak smútku za niekým; nosiť [svoj] kríž znášať ťažkosti, utrpenie; nosiť žobrácku kapsu byť bez peňazí, bez majetku; žart. ona nosí v dome nohavice o žene, ktorá rozkazuje, vládne v rodine; to sa [] dnes nenosí to už nie je moderné ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí; najhoršie decko najviac mater na rukách nosí; nie je chlap každý, čo gate nosí
opak. nosievať -va -vajú -val: často jej nosieval kvety; nosievala voľné čierne šaty; Zo všetkých častí chotára nosievali domov pestrofarebné kamene, roztĺkali ich, skúmali zvonku i zvnútra. [P. Jaroš]

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

p. aj šíriť sa

2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

p. aj niesť


nosiť sa p. niesť sa 2


obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliackystrojiť sašatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) držať na chrbte, na rukách, v ruke a pohybom niekam dopravovať: n. vodu, n. drevo na pleci, na chrbte; n. jedlo na pole (do poľa); n. na trh zeleninu; n. niekoho v náručí; n. na stôl podávať jedlá; pren. hovor. expr. nosí kotol na chrbte (Tim.) je hrbatý, má hrb

n. na rukách niekoho prejavovať mu veľkú lásku; hovor. expr. Kde ťa čerti nosia? kde chodíš?

2. (čo) mať na sebe niečo (najmä odev, obuv, časť výstroja, ozdobu ap.): n. šaty po niekom, n. čižmy, n. klobúk, čiapku, n. krátke nohavice, n. uniformu, rovnošatu; n. bradu, n. (dlhé) vlasy; n. okuliare; n. odznak, n. prsteň; má čo n.dosť šiat, nemá čo n. nemá si čo obliecť

n. smútok (za niekým) obliekať si čierne šaty ako prejav smútku za niekým; n. masku pretvarovať sa; hovor. n. parohy o klamanom mužovi; n. hlavu hrdo, vysoko ap. chodiť vzpriamený, pren. byť namyslený, pyšný; hovor. n. nos hore byť pyšný;

3. (čo) mať, držať niečo pri sebe, u seba, pren. i v seba: n. zbraň (pri sebe), n. legitimáciu; n. hodinky na ruke, vo vrecku; pren. nenosil magnátskeho titulu (Vaj.) nebol magnátom

n. (na sebe) pečať niečoho mať príznaky niečoho; n. srdce na dlani (Fr. Kráľ) byť otvorený, úprimný; n. v srdci tŕň cítiť duševnú bolesť, byť zarmútený; n. dieťa (plod) pod srdcom o tehotnej žene; n. kríž žiť v trápení; n. ťažký kameň na srdci mať trápenie, starosti; n. niečo v hlave pamätať si; n. niekoho v srdci milovať; n. meno menovať sa;

4. (čo) donášať, prinášať: Vypršali dva roky, a ona peňazí nenosí. (Taj.) (Veliteľ brigády) sťažnosti brigádnikov nenosí na štáb. (Min.)

5. (čo) prinášať, dávať úžitok, plody: n. med (o včelách); n. ovocie (o stromoch);

6. zried. (čo) podopierať, držať, niesť na sebe: Chalúpky nosia na nízkych vrúbkoch vysoké strechy. (Jégé)

najväčší zloduch, akého kedy zem nosila (Letz) aký kedy žil; hovor. nohy ma nechcú n. nevládzem chodiť;

opak. nosievať, -a, -ajú

|| nosiť sa

1. jazdiť na zvierati (o deťoch) pestovať sa, byť na rukách al. na pleciach dospelých: n. sa na koni; n. sa na rukách;

2. obliekať sa: n. sa po pansky, n. sa ako pán, n. sa elegantne;

3. kraj. mať hniezdo, hniezdiť: v dierach nosili sa vrabce (Vaj.);

4. bás. zried. lietať, vznášať sa: v myšlienkach svetmi sa nosiť (Sládk.);

opak. nosievať sa

Morfologický analyzátor

nosiť nedokonavé sloveso
(ja) nosím VKesa+; (ty) nosíš VKesb+; (on, ona, ono) nosí VKesc+; (my) nosíme VKepa+; (vy) nosíte VKepb+; (oni, ony) nosia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nosil VLesam+; (ona) nosila VLesaf+; (ono) nosilo VLesan+; (oni, ony) nosili VLepah+;
(ty) nos! VMesb+; (my) nosme! VMepa+; (vy) noste! VMepb+;
(nejako) nosiac VHe+;
nosiť nosiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor