Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nosiť nedok.

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy; n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia; n-í meno po otcovi; strom n-í dobré ovocie

2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

● n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá; n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku; n. niečo v hlave stále na to myslieť; n. niekoho v → srdci; n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo; expr. n. parohy byť klamaným manželom;

opak. nosievať -a

// nosiť sa

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni; expr. dievča sa hrdo n-í

2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

opak. nosievať sa

nosiť sa -sí sa -sia sa nos sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.

nosiť -sí -sia nos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

nosiť sa -sí sa -sia sa nos sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (ako; na čom) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) zaujímať isté miesto (obyč. sedieť) na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni jazdiť; dieťa sa rado nosí na rukách dospelých; pyšne sa nosil na otcových pleciach; Poľovníci sa radi na ňom [na jakovi] nosia na poľovačkách v najneprístupnejších terénoch. [D. Tatarka]
2. zastaráv. (ako) ▶ istým spôsobom sa obliekať, šatiť sa: n. sa elegantne, staromódne, po pansky; Nosila sa veľmi jednoducho, na ozdôbky si nepotrpela. [A. Lacková-Zora]; Chcela som si zarobiť, chcela som sa pekne nosiť. [Ľ. Smrčok]; A ako sa [družstevníci] nosia! Vyobliekaní ako páni. [J. Podhradský]
3. iba v 3. os. (ako; ø) ▶ z rozličných dôvodov (obyč. módnych trendov) väčšinovo uprednostňovať istý spôsob obliekania, úpravy zovňajšku, predmetov a pod.; byť moderný, žiadaný: čo sa teraz nosí? čo je moderné?; vzdušné ľahké materiály sa dobre nosia; výrazné laky sa nosia iba na krátkych rovných nechtoch; aké farby očných tieňov sa nosia túto sezónu?; teraz sa nosia odtiene od gaštanovej cez čokoládovú až po tmavohnedú; do smokingu sa väčšinou nosí biela košeľa s kravatou alebo motýlikom
4. iba v 3. os. publ. (v čom; kde; kedy) ▶ byť prijímaný, akceptovaný, byť populárny, platiť, fungovať: v umení sa nosila dekadencia a temné tóny; v tých rokoch sa v spoločnosti veľmi nosil lokálpatriotizmus; v časoch zlatej horúčky sa útlocit veľmi nenosil; v blogoch slovo „cynik“ nie je frekventované, nenosí sa; bol silná individualita a to sa nenosilo v politike a nenosí sa dodnes
◘ fraz. pejor. nosiť sa ako páva pyšne, namyslene sa správať; expr. [aj] keby sa čert na čertovi nosil za každých okolností, v každom prípade
▷ opak. nosievať sa -va sa -vajú sa -val sa: Biely [kráľ] rád jazdieval na krásnom bielom koni, Čierny [kráľ] sa nosieval na malom čiernom poníkovi. [D. Hevier]

nosiť -sí -sia nos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo (na čom; kam; kde)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) držať niekoho, niečo v ruke, v rukách, na chrbte a pod. a s tým sa pohybovať al. premiestňovať na iné miesto, nesením dopravovať niekam: n. dieťa na rukách, na pleciach; n. deti do jaslí, zo škôlky; n. nákupy; n. vodu zo studne, uhlie k pivnici; n. drevo na hromadu; n. ťažké vrecia; brat nosí počítač všade so sebou; Päťročná dcérka recepčnej nosila na rukách vypĺznutú mačku a hladila ju po hlave. [M. Zelinka]; Vyhliadol si bývalého vedúceho tejto krčmy, ktorý každý večer nosil tržbu vo vrecku. [K. Lászlová]; K základným postavám [betlehemskej hry] patrili: Anjel, Fedor, Stacho, bača Kubo a chlapec nosiaci betlehem. [Cs 2003]
2. (čo (komu; kam)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) prichádzať s niečím, prinášať, donášať: n. si do práce obedy z domu; n. (obed) na stôl; n. manželke raňajky do postele; n. utečencom jedlo a vodu; starká nosila deťom všelijaké dobroty; v rodine sa tradovalo, že darčeky nosí Mikuláš; nosia nám noviny do schránky; n. si prácu domov; zo školy nosí samé dobré známky, pochvaly; žiaci sa starajú o zvieratá, nosia im seno do krmelcov; dobré i zlé noviny nosia ľudia; je to súkenný, čiernou vzorkou zdobený batoh, ruksak, v ktorom si drevorubač nosí stravu na celý týždeň [L. Ťažký]; Šimon nerád nosil ľuďom zlé zvesti. [M. Figuli]
3. (čo (ako; aké)) ▶ (opakovane, často, zvyčajne) mať na sebe, pri sebe (oblečenie, ozdobu, výzbroj a pod.); byť, chodiť nejako oblečený, obutý al. nejakým spôsobom upravený: n. oblek, uniformu, rovnošatu, kroj; rada nosí pohodlné oblečenie, džínsy, minisukne; nosí topánky na vysokých opätkoch; n. čiapku, klobúk do čela; n. okuliare, prsteň, odznak; n. na krku retiazku, medailónik; istý čas nosil ortézu, spevňujúci golier; n. masku, parochňu; n. bradu; vlasy nosila vyčesané nahor; n. pri sebe, so sebou peniaze, väčšiu hotovosť; n. (pri sebe) zbraň; n. školskú tašku na chrbte; veď máš čo n. a) máš dosť šiat b) je to ťažké na nosenie; nemá čo n. nemá si čo obliecť; šaty na denné nosenie; nosené šatstvo; V lete i v zime nosili [muži] vysoké kožené čižmy čiernej farby bez výraznejších ozdôb. [J. Fekete]; Zobliekol ľahký vyšedivený hubertus. Na mnohých miestach poznačený rokmi i častým nosením. [J. Papp]; Kubčo ju [baterku] nosil aj do kina - a svietil ňou na plátno, za čo ho dve uvádzačky vyhodili zo sály. [D. Dušek]
4. (čo) ▶ mať niečo ako označenie al. ocenenie, vyznačovať sa: n. priezvisko po otčimovi, po matke; n. slávne meno; n. titul národného, zaslúžilého umelca; Vlci časom vymizli, ale jaskyne, nosiace ich meno, zostali a Hlavaj ich poznal za mládenectva. [M. Urban]; Pred menom môže nosiť honosné označenie sir. [Sme 2010]
5. obyč. v spojení nosiť v sebe (čo) ▶ mať, prechovávať v sebe, pociťovať: realizoval nápady, ktoré už dlho v sebe nosil; nosí v sebe hnev, trpkosť, žiaľ; nosí v sebe spomienku, veľkú ťarchu; Mala [žena] krásnu chôdzu i držanie tela, v tvári však nosila stopy rýchleho života. [A. Ferko]
6. (čo; ø) ▶ (obyč. o hydine) znášať, klásť vajcia: tetuška, sliepočky vám nosia, nosia?; Viete čo, pán Mischke? Veď ste skoro Miško, poďte so mnou, ja vám doma nejaké vajko nájdem, hoci je už jeseň a čas sa trochu zhoršil, nuž sliepky už jajká-vajká veľmi nenosia. [V. Šikula]
◘ fraz. nosiť niečo ako mačka mladé premiestňovať niečo z jedného miesta na druhé, ustavične mať so sebou; hrdo nosiť hlavu byť hrdý, (zdravo) sebavedomý; expr. kde ťa čerti nosia/nosili? kade chodíš, kade si chodil?; niekto, akého [kedy] zem nosila al. niečo, čo [kedy] zem nosila o niekom al. o niečom výnimočnom: bol to najstatočnejší muž, akého kedy zem nosila; nosiť dieťa pod srdcom al. nosiť dieťa/niekoho v [vo svojom] lone al. nosiť v sebe nový život (o žene) byť ťarchavá, čakať dieťa; nosiť drevo do lesa/hory al. nosiť sovy do Atén robiť zbytočnú robotu; nosiť hlavu hore byť pyšný, namyslený; nosiť lampasy byť dôstojníkom; nosiť masku a) predstierať niečo navonok b) neprejavovať vlastný názor al. pocity; nosiť mundúr byť vojakom (z povolania); nosiť niečie meno volať sa, menovať sa po niekom; nosiť niečo na [svojich] pleciach mať na starosti niečo, byť zodpovedný za niečo; nosiť niečo, niekoho v hlave a) stále mať niečo, niekoho na mysli, myslieť na niečo, na niekoho, uvažovať o niečom b) pamätať na niečo, na niekoho; nosiť niečo v duši/vo svojom srdci (s láskou, stále, úporne a pod.) myslieť, nezabudnúť na niečo; nosiť niekoho na rukách prejavovať niekomu veľkú lásku a s láskou sa oňho starať, mať veľmi rád, zbožňovať niekoho; nosiť niekoho v srdci mať niekoho veľmi rád, milovať niekoho; iron. nosiť parohy (o mužovi) byť podvádzaný, mať nevernú manželku; nosiť smútok chodiť v čiernom odeve na znak smútku za niekým; nosiť [svoj] kríž znášať ťažkosti, utrpenie; nosiť žobrácku kapsu byť bez peňazí, bez majetku; žart. ona nosí v dome nohavice o žene, ktorá rozkazuje, vládne v rodine; to sa [už] dnes nenosí to už nie je moderné ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí; najhoršie decko najviac mater na rukách nosí; nie je chlap každý, čo gate nosí
▷ opak. nosievať -va -vajú -val: často jej nosieval kvety; nosievala voľné čierne šaty; Zo všetkých častí chotára nosievali domov pestrofarebné kamene, roztĺkali ich, skúmali zvonku i zvnútra. [P. Jaroš]

nosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) držať na chrbte, na rukách, v ruke a pohybom niekam dopravovať: n. vodu, n. drevo na pleci, na chrbte; n. jedlo na pole (do poľa); n. na trh zeleninu; n. niekoho v náručí; n. na stôl podávať jedlá; pren. hovor. expr. nosí kotol na chrbte (Tim.) je hrbatý, má hrb

● n. na rukách niekoho prejavovať mu veľkú lásku; hovor. expr. Kde ťa čerti nosia? kde chodíš?

2. (čo) mať na sebe niečo (najmä odev, obuv, časť výstroja, ozdobu ap.): n. šaty po niekom, n. čižmy, n. klobúk, čiapku, n. krátke nohavice, n. uniformu, rovnošatu; n. bradu, n. (dlhé) vlasy; n. okuliare; n. odznak, n. prsteň; má čo n. má dosť šiat, nemá čo n. nemá si čo obliecť

● n. smútok (za niekým) obliekať si čierne šaty ako prejav smútku za niekým; n. masku pretvarovať sa; hovor. n. parohy o klamanom mužovi; n. hlavu hrdo, vysoko ap. chodiť vzpriamený, pren. byť namyslený, pyšný; hovor. n. nos hore byť pyšný;

3. (čo) mať, držať niečo pri sebe, u seba, pren. i v seba: n. zbraň (pri sebe), n. legitimáciu; n. hodinky na ruke, vo vrecku; pren. nenosil magnátskeho titulu (Vaj.) nebol magnátom

● n. (na sebe) pečať niečoho mať príznaky niečoho; n. srdce na dlani (Fr. Kráľ) byť otvorený, úprimný; n. v srdci tŕň cítiť duševnú bolesť, byť zarmútený; n. dieťa (plod) pod srdcom o tehotnej žene; n. kríž žiť v trápení; n. ťažký kameň na srdci mať trápenie, starosti; n. niečo v hlave pamätať si; n. niekoho v srdci milovať; n. meno menovať sa;

4. (čo) donášať, prinášať: Vypršali dva roky, a ona peňazí nenosí. (Taj.) (Veliteľ brigády) sťažnosti brigádnikov nenosí na štáb. (Min.)

5. (čo) prinášať, dávať úžitok, plody: n. med (o včelách); n. ovocie (o stromoch);

6. zried. (čo) podopierať, držať, niesť na sebe: Chalúpky nosia na nízkych vrúbkoch vysoké strechy. (Jégé)

● najväčší zloduch, akého kedy zem nosila (Letz) aký kedy žil; hovor. nohy ma nechcú n. nevládzem chodiť;

opak. nosievať, -a, -ajú

|| nosiť sa

1. jazdiť na zvierati (o deťoch) pestovať sa, byť na rukách al. na pleciach dospelých: n. sa na koni; n. sa na rukách;

2. obliekať sa: n. sa po pansky, n. sa ako pán, n. sa elegantne;

3. kraj. mať hniezdo, hniezdiť: v dierach nosili sa vrabce (Vaj.);

4. bás. zried. lietať, vznášať sa: v myšlienkach svetmi sa nosiť (Sládk.);

opak. nosievať sa

nosievať p. nosiť

nosievať sa p. nosiť sa

nosiť nedok.
1. csl opakovane, často niesť, donášať, prinášať: Nosile zme si na paseňia našívaňie ručňíčku zakrúťenuo (Čelovce MK); Žianne upečené meso ňenosili, bolo len s polievki (V. Maňa VRB); Tí starci boli potom takí popití, že zme íh moseli s príkopi domou nosit (Sila NIT); Šak sme aj koňe mali, no a drevo sme noseľi na sebe (Podmanín PB); Vimetovaľi hnuj na dvor a vecka me ho nośiľi na poľo (Sečovce TRB); Vodu me sebe na pice nošiľi z domu u koršovoch (Brezina TRB)
L. nosiť kríš (Devičie KRU) - mať ťažký život
F. v hlave nosič (Krokava RS) - pamätať si; nosiť f srci (Devičie KRU) - mať niekoho rád, ľúbiť (niekoho); po jazikáh nosit (Ludanice TOP) - ohovárať; nosiď rozum za ňiekím (Mošovce MAR) - radiť niekomu, kto si nevie sám poradiť; nosit visoko hu̯avu (Kuchyňa MAL) - byť veľmi sebavedomý; nośidz dakoho na rukou (Sobrance) - mať niekoho veľmi rád; aj toho čil čerd nosí, keď ňemám čas! (V. Bielice TOP) - prichádza v nevhodný čas; tušín sa čerci na ňiéj nosiévajú (Bošáca TRČ) - o chudej, ale zdravej žene; ďe sa ťi ňeprosá, ňech ťa čerťi ňenosá (Dunajov KNM), koho dze ňeprośa, ňaj ho tam čorci ňenośa (Udavské HUM) - bez pozvania netreba ísť na návštevu, netreba sa nikam vnucovať; de ta parom nosí?! (Lukáčovce HLO) - kde sa potuluješ, kade sa vláčiš
2. csl opakovane mať niečo na sebe al. pri sebe (odev, obuv, ozdoby a i.): A prú to nosili chlapi nohavice, no súkenie (Vrbie RUŽ); A kím Ľež_Ľešťou bola, naveki se kroje nosilej (Lešť MK); Čuj, Anča, také a také nohavice nenosím, móhla bi si si to oblécit po_cukne (Ružindol TRN); S toho bavľnoveho platna sme ím daľi ušic, jako ti Detvaňi nosia, také široké ti rukávi (Podmanín PB); V žime nošiľi geroki a v ľece kikľi (Brezina TRB); Totu rozmariju vecka nośel mladi fšadzi zo sobu, či išol do koscela, abo do mesta (Rankovce KOŠ)
F. nosiť smútok (Mošovce MAR), nosiť pokoru (Kňažia DK), nośidz žalobu (M. Zalužice MCH) - chodiť v čiernom oblečení na znak smútku za zosnulým; nosiť klobúk (Rim. Píla RS), nosiť širák (Lapáš NIT) - byť pánom v dome, rozkazovať
3. byť ťarchavá (o žene): Tá sä čuosi nakosila, kím Hanku nosila! (Žaškov DK); Ďieťa sa jej naroďilo s plameňom na tvári, keď ho nosila, horelo ďeďiňe, isťe sa chiťila za tvár (Návojovce TOP)
4. mať v sebe plod (o samici zvieraťa): Šesnás tínnóv nosila svina (Dechtice TRN); Prasňica nosela šesnas tiždňich (Riečnica KNM); Fena nośi dzevec tižňe, ňiš śe okoci (Ratvaj SAB)
5. csl prinášať, dávať úžitok, napr. znášať med, peľ, vajíčka (o včelách), vajcia (o sliepkach) ap.: Fčelár bou̯ ťieš prekvapení, že otkial tie fčielki med nosia (Vrbie RUŽ); Jaťelina, gombačka, lucerka, to je pre čeli velmi dobré, s toho nosia modz medu, to je na to (V. Maňa VRB); Viškrábal sem sa g dzíre a vidzím jako fčelki nosá pel (Doľany MOD); Oni tí fčeu̯ički si to nosili do ku̯átu, ale sa ukázali aj zu̯odejki (Turá Lúka MYJ); Matka sa paruje a už naparovana vajička nosi (Batizovce POP); Kurňig bul, dze kuri nośiľi vajca (Buglovce LVO); Jest pčoli a pčoli, dachtori dobre nośa a dachtori slabo nanośa (Trhovište MCH)
6. odnášať, odvievať (napr. listy, piesok ap.): Zesušení listoví hnoj nosilo vetron spátki do hvór (Trenč. Závada TRČ); nosievať opak. k 1, 2: Na papuče tkávali, súkno treba bolo, a to zme potom nosievali do Chlebňídz váläť (Dol. Kubín); Tag ma naspag nosievau̯ ot poctaťi na pľeci, čo ma šanovau̯ (Lišov KRU); Tá omáčka s klobáskú sa též nosiévala (Dol. Súča TRČ); Aj trávu sme tam otti ešče nosievaľi v batohoch (Podmanín PB); Ľen krpce nosievaľi (Habovka TRS); Párte zme nosievale na hlavách (Čelovce MK); Volakedi nosívali ženi grgule na hlavách (Ružindol TRN); Krpce sa kedisi nosievali (V. Rovné BYT)

nosiť sa nedok.
1. csl jazdievať na zvierati (obyč. na koni): Na koňi sa nosil (Ležiachov MAR); Uviďíme, na ktorej krave sa strige nosili (Lazisko LM); Ón sa dobre vedzev nosit na koni (Malženice HLO); Na koňi sa nosiu̯a (Stupava BRA); No a na tih baranoh mi še nošiľi jag na koňoch (Brezina TRB)
F. nosí sa jako za groš prasa (V. Bielice TOP) - je bezdôvodne namyslený; vam se hor nosí (Kameňany REV) - pyšne
2. csl obliekať sa, šatiť sa: Pekňe sa nosí (Martin); A ako sa tam ľuďie nosia, inádž ako u nás? (Martin n. Žit. ZM); U ná_sa ženi nenoseli z domácého plátna (Trenč. Závada TRČ); U nas śe šumňe nośiľi dakedi (Dl. Lúka BAR); Dzeučeta śe šumňe nośa (Udavské HUM)
F. nosiť sa po paňäcí (Podbiel TRS) - prestať sa obliekať do kroja; nosi_ca po sedlácki (Častá MOD) - obliekať sa do kroja; čo sa nosí, drat sa mosí (Lukáčovce HLO) - všetko sa používaním ničí
3. hniezdiť (o vtákoch): Nosia sa (holuby) do hniezda (Kaľamenová MAR); Červienka sa nosila na svrčiňe (Králiky BB); Holup sa nosí (Cinobaňa LUČ); Tam sä nosa̋ sojki, mlaďia su ešče v dúďelkách (Sirk REV); Ftáci sa nosia na strome (Myjava)
4. čiast. vsl znášať vajcia (o sliepkach): Kuri śe nośa (Richvald BAR); Jakośka śe mi kuri ňenośa, ňeznam čom (Torysa SAB); nosievať sa opak. k 2: Velmi dobrí človek to bou̯ a pekňe sa nosievau̯ (Medzihradné DK)

nosievať, nosievať sa p. nosiť

nosiť ndk, koho, čo
1. mať, držať na chrbte al. v rukách a niekam dopravovať: pani sebu wzaly owsa, kdy taxu nosili (ZVOLEN 1635); succulare: na plecach nosit (NP 17. st); malicke pestowat, na rukoch nosit abo kolisat wsse musim (SJ 18. st); na loktoch sy nosyla (Krista) (BlR 18. st) pestovala v náručí;
x. pren negsem hoden, aby mňa zem nosila (WS 18. st) aby som žil; in squalore et luctu esse: smutek nosyti (KS 1763) smútiť; nemluwnia w swym zjwote nosj (ŽILINA 1576) je ťarchavá; ditatko pod srdcem nosim (PREŠOV 1666)
2. pravidelne mať pri sebe, na sebe (o odeve, zbroji, ozdobe ap.): ssaty, czo zeny nosy; nema zadny zadney zbroge nositi (ŽK 1473); prsten zlaty, czo na hrdle nosym (TURIEC 1564); jazyky hadie v sebe nosyl (TRENČÍN 1584); dluhe wlasy, yake Nemcy nosya (KoB 1666); mug syn bol gavalir, klobuk nakriwo nosil (MiK 18. st);
x. pren esstye gim hlawi w kapseli budyem nosityi (KRUPINA 1734) zabijem ich; dokud meno Martynowo bude nosyty manzelka geho (L. TRNOVEC 1582) kým sa po ňom bude menovať; nowotňýci často na swých gazykoch nosá slovo boží (PP 1734) hovoria o Písme
F. každy smrt za pasem nosy (SiN 1678) každý zomrie; w rjčicy wodu nosyti (WU 1750) robiť zbytočnú robotu
3. niesť, odnášať: poslowi, čuo list nosil do Kotessoweg (ŽILINA 1722)
4. uchovávať (v mysli, v pamäti ap.): starost na to nosyli (ŠŠ 1610) starali sa o to; Barbora att dcerku swogj w pamety nosy, k dobremu wede (ŽILINA 1663) stará sa o ňu; z oču poznat, čo gsy w srdcy nosil (SK 1697) čo si mal rád, miloval; nosyl sem záwyst a nenáwyst protj blyžnjmu mému (RW 1702) závidel a nenávidel som; to nech pred očima swymi nosý (PP 1734) má na zreteli; prjklad w mysli nosy (BlR 18. st) pamätá si
5. donášať, prinášať: tczo zboyniczy zbygaly, gemu nosyly (B. ŠTIAVNICA 1614); nepriaznik nam nosil gesty (KRUPINA 1675); penize do sklepu nosila ((MARTIN) 1773) odnášala;
x. pren tak potreba nosy (KS 1763) vyžaduje
6. prinášať plody, úžitok: dobry med budu (včely) nosit (RG 18. st); -ievať [-iev-, -ív-] frekv k 1: trawu z panskjch zahrad nosywala (P. BYSTRICA 1653); do Zvolena nosiewali Prssancy jablka (ZVOLEN 1676); stopadesat dni owečka plod w sobe nosywa (GV 1755); k 2: perly sem na krku nosiwala (ORLOVÉ 1694); k 5: manželka do domu mnoho zbožia nosgewala (L. MIKULÁŠ 1770); nosiť sa ndk
1. prepravovať sa na niečom: (porúčam) fararowy paripku, na ktereg sem sam nosil se (ZVOLEN 1601); invehi curru: na wozj se nosyti; vector eqvus principis: na kterem koni samé knjža chodi, nosy se (KS 1763); ďeti geych na plecách sa nosyt budu (BlR 18. st);
x. pren kdo se rad na hrychu nosy, ten w smrti zostawa (GŠ 1758) žije v hriechu
2. expr vláčiť sa jeden druhého, navzájom: pán Revay chtel ho bit paliczou, Gyuro podhodil rukama paliczu a potom chitil, pan Revay trhal mu gu z ruku, tak se po swetlyczy nosily (PRIEKOPA 1716)
3. nad čím vznášať sa nad niečím: duch božj nosyl sa nad wodama; koráb nosyl sa nad wodama (KB 1757)
L. prečo seba nosyss tak wysoce (KS 1763) správaš sa povýšenecky
4. ako obliekať sa: hrdo sa nosy (MS 1758) prepychovo sa oblieka; redolet antiquitatem: na dáwny spósob seba nosy (KS 1763); Mateg na spusob francuzky se nosy (Kur 1785-96); widela, gako se nosa, w gakem ruchu (MiK 18. st)
5. ako správať sa: virginalis modestia: stydliwe seba noseni; imitari moestitiam: smutňe seba nosyti; praetextati mores: noseni seba po zemánsky (KS 1763)
6. kde hniezdiť niekde: osy a čmele nosga se w zemy (PR 18. st); -ievať sa [-ív-] frekv k 1: pren spadness, gak sa rad nosywass na tweg wóli slepeg (GV 1755) si samoľúby